Závierka roku 2021
Ty počiatok i koniec si,
ó, Bože jediný,
a spoznať Teba ťažšie ver
nad morské hlbiny.
Však ako Otec dals’ sa znať-
ó, daj sa dnes i nám
a vznes nás z lásky otcovskej
ta k nebies výšinám. Amen (M.R.)
Sk 17, 28 a: “Lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Na prvý pohľad sa možno zdá, že dnes nemáme čo sláviť. K stredovekému prvému mužovi cirkvi Silvestrovi sa nehlásime a jeho meno neoslavujeme. Naša duchovná matka, evanjelická cirkev nespája s posledným dňom v roku ani žiadnu konkrétnu spomienku na Boží skutok v súvise s našou spásou. Dnešný deň je všedný, ale predsa iba zdanlivo obyčajný.
Predovšetkým preto, že po Kristovom vzkriesení k a ž d ý n o v ý d e ň je pre veriaceho kresťana novou možnosťou oslavovať Ho ako Pána života.
My, ktorí sme Mu s dôverou odovzdali svoj život, máme dôvod konať tak vždy. Aj v tento posledný deň občianskeho roku. I keď teda nesvätíme dnes nejaký konkrétny sviatok, žijeme vo svete, ku ktorému sa sklonil a prišiel v plnosti času Kristus Pán. Ako kresťania máme aj dnes možnosť chváliť Ho, oslavovať a v Ňom sa radovať.
Keď apoštol Pavel povedal na Areopagu v Aténach Grékom:.. “lebo Ním žijeme”…myslel na Pána Boha, ktorý sa v Kristu stal človekom. Jeho spasenie a vykúpenie zo smrti k životu budeme sláviť stále. Tu, v tomto spôsobe existencie, rovnako ako v tom novom, budúcom spôsobe existencie, ktorý očakávame, ktorý On sám naplní a dovŕši. Naše duchovné znovuzrodenie skrze “vodu a Ducha“ v Krste svätom prináša prísľub, že náš život bude pokračovať v nebi. Dnešný deň je preto súčasťou večnosti, ktorá sa v Ježišovi Kristovi začala a ktorá nikdy neskončí.
Hoci stále zostávame pre pandémiu v našich domácnostiach a v rodinách, predsa sme spojení jednou vierou a jednou nádejou. Spoločne dobrorečíme Pánu Bohu, nášmu nebeskému Otcovi za všetko dobré i za všetko ťažké, čo sme v uplynulom roku od Neho prijali. Ďakujeme Mu aj za skúšky viery v ktorých mohla naša viera silnieť. Zároveň prosíme, aby všetci tí, ktorí s nami tento rok začínali, ale sa dnešného dňa nedožili, našli a poznali večnú radosť v nebesiach. Prosíme Pána aj za tých, ktorí sú časnými rozlúčkami bolestne dotknutí, aby boli potešení a povzbudení Jeho láskou a prítomnosťou skrze Ducha Svätého. Aby sa necítili ako takí, na ktorých Pán zabudol, alebo ktorých On zavrhol. On má so všetkými nami tie najlepšie úmysly vedúce k pokoju a radosti.
V pokore si uvedomujeme, že nie vždy sme duchovne tak silní, aby sme s apoštolom Pavlom vyznali: “NÍM ŽIJEME”! Mnohí naši blížni sú možno v tomto ohľade naplnení skepsou a sú ďaleko od Pána. Lenže aj pre nich je tento deň vzácny. Pre každého z nás, pre každého hriešnika je dnešný deň možnosťou zmeniť doterajšie myslenie a konanie a urobiť účinné pokánie. Preto je tento dnešný deň pre nás ten najdôležitejší, lebo v nom môžeme spoznať: Ním žijeme, hýbeme sa a trváme!
Z Jeho moci a najmä lásky žijeme všetci. Od Neho, totiž od Boha Otca sme prijali život, ale i ponuku k novému, duchovnému narodeniu a znovuzrodeniu. Raz príde nielen koniec jedného roka, ale aj koniec „sveta“. Ak dnešný deň využijeme k pokániu a k duchovnému prebudeniu, koniec sveta, kedykoľvek by nastal, prestane byť pre nás hrozbou, ale bude dôvodom radosti. Preto apoštol Pavel napísal kresťanom do Filipis: “Radujte sa! Opakujem: radujte sa! Pán blízko“. V Ježišovi Kristovi máme dobrý a pevný základ radosti a pokojnej mysle v akejkoľvek premene času, ak správne využívame Boží dar, Božie “dnes”, múdro. Ak sme možno minulé dni v tomto zmysle nevyužili a neoslavovali sme Krista Pána za dar života, urobme to dnes, kým trvá čas milosti.
“Lebo Ním žijeme”– svedčil apoštol Pavel na posvätnom mieste pre Grékov, na skale Areopágu, kde si nikto nedovolil žartovať, alebo klamať. A doložil: Ním sa hýbeme!
Pohyb je znakom života. Filozofmi odchovaní Gréci iste pochopili Pavlovo slovo takto: Ten, o ktorom hovorí a ktorého im zvestuje je „prvý hýbateľ“. Neviditeľný, nepostihnuteľný rozumom, všetko prvyšujúci, skrytý v hlbinách vesmíru. Slovami SZ mohol povedať: Je to Ten, ktorý povedal: „Buď svetlo”! Možno by si pod tým predstavili niečo podobné, čo dnešný moderný človek pod pojmom: “veľký tresk“ (big beng).
Dôležitý je výsledok Božieho rozhodnutia. Človek, ako koruna tvorstva dostal od Pána Boha život a výzvu konať a plniť Božiu vôľu. Božie slovo vedie aj nás k podobnému konaniu, možno povedať: k pohybu. Preto vyznávame: Ním sa hýbeme.
– Rodičia často berú svoje dedi na hojdačky, alebo do lunaparku na rôzne kolotoče. Je to príjemná zábava pre deti, lebo deti majú pohyb radi.
— Nášmu nebeskému Otcovi určite nechýba zmysel pre humor: Dal nám totiž život i túto zem ako skvelú „hojdačku a kolotoč.“ Keď kedysi zbožný Mikuláš Koperník objavil skutočnosť, že Zem nie je pevným bodom vo vesmíre, ale sa točí okolo Slnka, bolo pre mnohých nepochopiteľné, že Zem sa točí a Snko stojí. Ale prešlo pár storočí a ľudstvo zistilo, že v skutočnosti ani Slnko nestojí, ba dokonca celá slnečná sústava je v úžasnom pohybe vo vesmíre. Takto je to naším Otcom naprogramované: Po celý náš pozemský život chodíme po točiacej sa zemeguli a súčasne v točiacom sa vesmíre. Takto predivne sa “hýbeme” a pritom sa nemusíme ničoho báť. Ale najmä, ak sa nám predsa niekedy z niečoho “točí hlava”, ak máme z niečoho strach – vždy smieme vidieť ruky, ktoré k nám vystrel a vystiera náš nebeský Otec, aby nás objal a utíšil na svojom srdci. Jednou Jeho rukou je Boh Syn a druhou rukou Duch Svätý, a obe nás chránia.
Často počujeme počas roka hovoriť ľudí, že žijeme ako na kolotoči; že žijeme rýchlo a na koniec mnohých ciest nedovidíme. Ale keď príjmeme Božie podané ruky, môžeme sa utíšiť ako dieťa v náručí otca. “Hýbeme sa”, hýbe sa svet okolo nás a mnohým sa zdá, že sa rútime (tento svet) do záhuby. Ak však dôverujme Pánu Bohu, sme upokojení tlkotom Jeho srdca, ktoré nás miluje. Ktoré smieme počuť, lebo Boh v Kristu Ježišovi je s nami a pri nás. Aj vtedy, keď pozeráme do tmy a šera smrti, vieme kam ideme. “V náručie Božie, odkiaľ sme vyšli“.(K.Ryová).
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Pri všetkom tom, čo znamená a obnáša náš pohyb, naše hľadanie, chodenie po rôznych cestách, dnes, pri poďakovaní Pánu Bohu za dar života a toho, čím ho naplnil, chválime Ho aj za to, že: “ N í m t r v á m e “. Keď Mu patríme, máme nádej večného života. Istotu trvania a života na “Skale vekov”, ktorou je Kristus.
Tí, čo počúvali Pavla na skale Areopágu, poznali múdrosť svojich filozofov, ktorí hovorili: “ panta rei, panta chor…“(gr.) = včetko tečie, všetko plynie! Niet stálosti, niet istoty…
Isteže, aj my vieme, že sme “ako para, ako vánok, alebo ako tráva, ktorá zrána raší, podvečer vädne usychá… “(Ž 90) Múdrosť starozmluvného človeka bola blízka skepse pohanov, keďže hovorila: “Márnosť nad márnosť – všetko je márnosť”. Apoštol Pavel však zvestuje novú, radostnú správu, ktorá hovorí, že všetko je inak! “Ním” a v Ňom trváme! Nie rok, či pár rokov – ale naveky.
Vieme, ako to vtedy na Areopágu skončilo. Gréci hovorili: “Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať”! – Jedna grécka sprievodkyňa v Aténach mi povedala: „Pavel tu skončil s debaklom…“. – V skutočnosti to bolo trošku inak: Niektorí mužovia uverili a pripojili sa k cirkvi. Medzi nimi: „ Dionysios Areopagita a žena menom Damaris a iní s nimi! (Sk 17,34)
Akropola je dnes v ruinách a všeličo sa zmenilo v Grécku i u nás, ale cirkev žije. Tá grécka, i naša evanjelická. Sú tam, i tu malé, či väčšie skupiny ľudí, čo dnes Pánu Bohu ďakujú a dobrorečia.
Nech dá Pán Boh, že aj my so všetkými v Krista veriacimi budeme z Božej milosti milosti vyznávať dnes aj v dňoch nového roku: “Ním žijemme, hýbeme sa trváme, lebo Jeho rod sme!“(v.28 b) Amen.
Mgr. Ľubomír Batka, ev.farár
Slovak