Konajme dobro aj v tomto roku

Konajme dobro aj v tomto roku

Indiáni majú veľmi zaujímavú a poučnú povesť. Raz, vraj, stálo chudobné dievča na poli a plakalo. Tu príde k nemu starý muž, a keď dievča mu vyžalovalo svoje biedy, hovorí: „Prejdi týmto žitným poľom a trhaj klasy. Odtrhni každý pekný, plný klas. V tvojej ruke sa premenia na zlaté, a keď prídeš s plnými rukami na druhý koniec, budeš bohatá.“ Dievča sa zaradovalo a s chuťou sa pustilo poľom. Tu, hľa, plno pekných klasov; — no tam ďalej budú možno ešte krajšie, pomyslela si! Vyberala, preberala, ale netrhala, lebo chcela mať bohatšie a plnšie. Pole zrazu začalo rednúť; klasy boli menšie, chudobnejšie. Dievča s úzkosťou pozrelo naspäť; rada by sa vrátila, ale starec jej povedal: „Pamätaj si, že len raz smieš prejsť tým poľom, len raz a nikdy viac!“ — Ach, kto opíše žalosť a smútok dievčaťa, keď už viac nevidela pred sebou žiadny plný klas! Prešla poľom a prišla na druhý koniec s prázdnymi rukami.

Je to veľmi vážna povesť na zamyslenie aj pre nás. Pole je tento život, a povedzme tento rok. Klasy sú tie krásne a dobré skutky, „my sme stvorení na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť“ (Ef 2, 10), tie krásne príležitosti k milovaniu, k sebazapreniu, k dávaniu, k zbieraniu tej nebeskej manny.

Keď ich odtrhneme, menia sa v našich rukách na zlato a drahé kamenie. Pravda, brat, sestra, keď si niečo dobré urobil, tešíš sa z toho ešte aj po čase tak, ako keby ti niekto dal zlatý klas!

Nuž akože tým poľom pôjdeme deň za dňom? Kto chce byť na konci roku bohatým, nesmie si preberať v príležitostiach; nesmie hovoriť: „Dnes to neurobím, veď až druhý raz, pri druhej príležitosti!“ Lebo možno, už na konci roku príležitosť nebude, Boh ti ju neposkytne, a ty prejdeš cez neho s prázdnymi rukami.

No pouvažujme, ako by to bolo, keby sme každý deň vykonali len jeden dobrý skutok! Na konci roku by ich bolo 365! Pravda, krásna kytica!?

Nuž a čože sú to za skutky, tie dobré skutky, skutky lásky? Niečo veľkolepé, veľké? Ach, nie! Premôž sa a prehovor dobré slovo s tým, kto ti práve nie je príjemný. Poteš nejakého zarmúteného. Srdečne poslúž niekomu slabému alebo nemocnému. Ak sa pritrafí, priodej niekoho. Zastaň sa bezbranného. Čokoľvek urobíš, rob tak zo srdca a vrelo, aby ľudia pocítili, že ich máš rád, že im chceš z lásky dobre spraviť. Snáď budeš počas roka na cestách; aj tam máš mnoho príležitostí poslúžiť ľudom.

V Biblii majú dvaja muži dobré svedectvo; o oboch znie: „Bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.“ Jeden z nich bol len skromným služobníkom diakon prvokresťanskej cirkvi, a stal sa prvým mučeníkom Kristovej pravdy. Druhý bol Barnabáš, syn potešenia, ako ho prezývali. Tento muž išiel tým poľom a trhal krásne klasy dobrých skutkov. On konal také veci, čo iní nekonali. On sa rozlúčil s jediným poľom, ktoré mal; dal všetko pre rozšírenie kráľovstva Božieho a potom celý sa obetoval do služby Kristovi. Poslali ho do Antiochie, keď tam prišlo prvé prebudenie medzi pohanmi; a keď tam tento dobrý muž prišiel, veľmi mnoho ľudu uverilo v Pána; veď na ňom videli taký malý obrázok Ježiša Nazaretského. On to bol, ktorý išiel hľadať voľakedajšieho odporcu cirkvi Saula do Tarzu, Nikto z kresťanov sa nestaral o tohto brata. Kto vie, keby nebol išiel Barnabáš hľadať Saula, či by sa Saul odvážil vystúpiť na verejnosti!? Nuž Saul šiel, a Barnabášova láska dala svetu aj nám toho najväčšieho apoštola. Lenže čo vlastne urobil Barnabáš? Miloval, hľadal, našiel, potešil, posilnil, prehovoril Saula a získal svetu veľké svetlo. Využil príležitosť. To bol pekný, plný klas. Vieš to iste, či ti už nejaký pekný klas neušiel? Či vieš, za aký nástroj si ťa použije Boh, keď sa bude môcť na teba spustiť, znajúc, že žiadnu danú príležitosť nepremeškáš?

Keď sa kedysi pani Schönberg-Cotta ujala chudobného speváka, využila príležitosť, — preukázala milosrdenstvo jednoduchému chlapcovi, ktorého jej prišlo ľúto, — vedela, že vychová svetu v tom malom Lutherovi toho veľkého Luthera, veľkého reformátora?

Mnohokrát tiahnu malé príčiny za sebou veľké následky.

„Milujme“! volá Ján, „lebo láska je z Boha. Kto nemiluje, nepozná Boha“ (J 4,7-8). Bratia, sestry, pokúsme sa o to! Začni v tvojom dome, v tvojom susedstve, začni, a Boh ti tie klasy ukáže, ale odtrhni každý! Bežme ako o preteky; vence nás neminú.

Ži život živo, kým je tvoj,
vysoko, voľne, v tom je slasť!
Ak skoro zájde, čo na tom?
Keď len spomenie si ho vlasť!

Čo je z prekrásnej krajiny,
keď noci tieň ňou zapadá,
a čo z života dlhého,
keď sebectvo ním zavláda? (K. Royová)

Začíname nový rok. Nový rok! Aké vážne a významné je to slovo! Kto to len vysloviť môže, koľko ono v sebe zahrňuje?

Predovšetkým je to nová cesta, po ktorej sme ešte nikdy nekráčali. Keď mali Židia ísť cez rieku Jordán, bolo im povedané; ešte nikdy predtým ste nešli tou cestou“ a nešli ňou ani potom nikdy viac. Tak ani my sme nežili ešte nikdy to, ako v minulom roku prežiť musíme, a nikdy viac nepôjdeme naspäť, aby sme ho ešte raz začali.

Čo sa týka minulého roku, už musíme skonštatovať: Príležitosť k milovaniu, k práci, k bojom, k odriekaniu už je tam! S novým rokom prichádzajú nové povinnosti, nové boje; kde vziať na to silu? U Boha, ktorý je sám tá večná, všemohúca sila. Prídu nové starosti o každodenný život, možno nové krivdy, nové, nečakané výdavky, straty; kde nájsť pomoc? U Boha, ktorý je bohatým, spravodlivým a dobrým Otcom.

No prídu i nové pokušenia, príležitosti k pádu, k hriechu, k zahynutiu! Kto zachráni? Dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; . . . jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja“ Och, kto sa k Nemu utieka, koho On podoprie, koho On za ruku povedie, ten nepadne. Pán JEŽIŠ je silnejší, než diabol, On je silnejší, než hriech, On je silnejší, než naše okolnosti, trampoty, starosti, súženia, pokušenia, zármutky. On je Svetlo a to všetko sú len veľké, ťažké mrákavy. Mraky pred svetlom vždy musia utiecť. Nie je noc ako noc, ani tieň ako tieň, ale moc svetla Kristovho je všade a vždy rovnaká.

Nový rok prináša nové radosti, nové dary, nové príležitosti pomáhať iným, byť blaženými, príležitosť k milovaniu, k zažínaniu svetla v tmách. No rok je krátky; a o každom stratenom, nečinne premárnenom dni sa môže povedať; čas, ktorý ste nepoužili a v službe Pána nestrávili, už je preč! A nový rok nesie i novú zodpovednosť pred Bohom, ale i nový deň ako deň milosť Božiu, ktorej prúdy žiadna záplava protivenstva nezastaví. Len o to sa staraj, milý priateľ a drahá priateľka, aby si sa týmto prúdom nevyhol. Najistejším si, že ťa neobídu, len keď budeš na srdci, len pri nohách Pána JEŽIŠA. Kto s Ním začne nový rok, pre toho bude rokom požehnaným a slávnym, rokom svetla, pravdy a života.

Nuž prajeme vám pre tento rok len to jedno: „Milujme, lebo láska je z Boha!“ Požehnanie Božie nech spočíva na vás!

Pokoj Vám!!

Komentovať