„Preto obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví.“ 5M 10, 16
Dnes je Nový rok. Ľudia si všade podľa starej obyčaje spomínajú obrezanie Pána Ježiša, a temer po všetkých kostoloch sa káže o tom ôsmom dni — o dni obrezania Syna Božieho.
Aj náš text znie o obriezke; nie o obriezke Pána Ježiša, ale o obriezke ľudského srdca. Všetci vieme, že sám Hospodin vydal obriezku patriarchovi Abrahámovi (1M 17, 10nn.) a predsa musel neskoršie zavrhnúť tých, ktorí skrz obriezku vstúpili do zmluvy s Ním. On videl, že Jeho národ koná na sebe telesnú obriezku, ale ich srdce je obrastené hriechom. Nie žeby Boh až za dní prorokov vyžadoval obriezku srdca, ako hovorí skrz Jeremiáša: „Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – že potrestám všetkých obrezaných na predkožke: Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti; lebo všetky národy sú neobrezané, aj celý Izrael má neobrezané srdce“ (Jer 9, 24-25) ešte za dní Mojžiša, verného služobníka Hospodinovho, nepovažoval Boh telesnú obriezku za dostatočnú, keď zároveň aj srdce nebolo obrezané. Tým ľuďom, ktorí si zakladali na svojej vonkajšej obriezke, hovorí hromovým hlasom: „Preto obrežte si srdce”. To je rozkaz Boží.
Možno si už, milá sestra, drahý brat, chcel aj ty tento svätý rozkaz vykonať, ale nepodarilo sa ti to. Tak práve ako aj tie malé izraelské deti nemohli samy na sebe vykonať ten starozákonný Boží príkaz, tak ani ty nemôžeš obrezať svoje srdce. Boh to videl, že to ľudia nemôžu vykonať; tak hneď skrz Mojžiša, svojho verného sluhu, povedal: „Hospodin, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si bol živý.“ (5M 30, 6.) Ja to nemôžem, ani ty to nedokážeš. To len sám Boh môže. V izraelskom národe nevykonával obriezku nikto iný, len kňaz. Boh sám prišiel na zem, aby obrezal neobrezané ľudské srdcia. Vzal ľudské telo na seba. „Boh bol v Kristu,“ hovorí apoštol Pavel; a Kristus sa stal tým najvyšším kňazom, „preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu.“ (Žid 2, 17.) Áno, Pán Ježiš je tým kňazom, ktorý obrezáva ľudské srdce, obrastené hriechom; Jeho krv je dostatočná na očistenie každého hriechu.
Je to tak, ako keď kedysi dávno ľudia na starom strome, zarastenom machom, tento mach oškrabávali aby dostali mladú kôru. Potom oškrabanú kôru zalíčili vápnom a na jar mal strom mladú kôru. Mnohí si pomyslia, načo to robiť? Veď je jedno akú má strom kôru. Ale pod tým machom v tej starej kôre sa liahnu rôzni chrobáci a potom ničia strom. Nie je to inak ani s ľudským srdcom, ktoré je obrastené machom hriechu, že sa v ňom liahne len všelijaký hmyz hriechu, a ten hriech kynoží a ničí srdce človeka. A ako ten strom si sám nemôže tú starú kôru oškriabať a vápnom sa natrieť, tak si ani žiadny človek nemôže očistiť svoje srdce od hriechu. To môže len Ten, ktorý sa dal povýšiť na kríž a nechal vyliať svoju svätú krv. Áno, On môže oškrabať, obrezať tvoje srdce. On ho môže natrieť svojou svätou krvou, a aj tebe svitne jar; kde bola kôra stará, narastie nová; kde bolo srdce staré, kamenné, stane sa nové, mäsité.
Možno niekto chce povedať, že to nemôže tak byť. Tak sa spýtajme: „Či človek so zarastenou tvárou môže byť oholený?“ „Áno,“ odpovie. A ako sa to môže stať? Ničím to nejde tak ľahko ako britvou, k tomu sa však potrebuje voda a mydlo. Tak vidíme, Pán Ježiš je vodou života (J 7, 37), On je práčov lúh (Mal 3, 2), Jeho krv je britvou (1J 1, 7).
Kto bol zarastený, a dal sa oholiť, on to cíti; a keby mu niekto povedal: „Nie je pravda, že si oholený!“ tak sa môže o tom presvedčiť, a to tak, že sa pozrie do zrkadla, ktoré mu ukáže úplnú pravdu. Každý, kto dal srdce svoje obrezať Pánovi Ježišovi, on to cíti; a keď by mu to aj svet chcel popierať: „Tebe tvoje hriechy nemôžu byť odpustené, ty si príliš mnoho hriechov spáchal!“ tak on má zrkadlo, — to je Biblia, — a to mu povie úplnú pravdu: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ A zase: „Odpustené sú ti hriechy tvoje.“ „Vstaň a nehreš viac.“ Pri zanedbanom, zarastenom mužovi, keď je privedený do poriadku, nastane taká zmena, že sa známi nad ním až zadivia. Nejde to inak ani pri obrátení. Keď človek dosiahne srdce nové, a nekoná už viac staré hriechy ako predtým, tak sa stane pre svojich známych divadlom a nezostane bez posmechu. A keď im rozpráva o novom srdci, tak ho nemôžu pochopiť.
Možno si povieš, že ty si dobrým kresťanom a nepotrebuješ obrezanie srdca. Ale náš text začína s tým: „Preto obrežte si srdce!“ Áno, práve preto, že si dobrým kresťanom! Aj Izrael bol vyvoleným ľudom Božím, bol telesne obrezaný, usiloval sa žiť podľa zákona, a predsa to nemalo pred svätým Bohom platnosť. Ani tvoje náboženské vnútorné obrady nemajú žiadnu platnosť pred svätým a všemohúcim Bohom, dokiaľ aj tvoje srdce nie je obrezané krvou Pána Ježiša!
Ďalej sa v našom texte píše: „a nebuďte už viac tvrdohlaví.“ Mnohí sú ochotní a pripravení vstať a otvoriť dvere, keď niekto niečo súrne potrebuje, nikoho nenechajú vonku stáť a búchať do rána. Aj Pán Ježiš stojí pri dverách tvojho srdca, možno už roky klope a čaká či mu otvoríš, aby vošiel a obrezal ho! Ty tíško spíš, hoci počuješ Jeho hlas; nechávaš Ho vonku stáť. No vedz, že On nebude už dlho stáť pri dverách tvojho srdca, lebo má ešte mnohé tisíce obrezať. Možno je to dnes Jeho posledné klopanie na tvoje srdce; až Mu neotvoríš, On odíde a už sa nevráti, a ty budeš musieť biedne zahynúť. Vpusti Ho dnu a daj Mu obrezať svoje srdce! Neobrezávaj ho sám so svojou samospravodlivosťou, aby si nebol podobný mužovi, ktorý si chcel sám ostrihať vlasy, ale len sa dokaličil. Nebeský Holič ho posadil na stoličku, a onedlho bol celý pekne ostrihaný. Tvár sa mu vyjasnila, keď videl v zrkadle, že jeho hlava je v poriadku, a odchádzal veselo domov. A inak to tiež nechodí v duchovnom smere s ľuďmi. Na všetky strany počuť výhovorky, že sú dosť dobrí, že nič zlé nerobia. Oni sa sami strihajú, ale sa neostrihajú, len dokatujú a pritiahnu si tak mrzutosť a zármutok. Mnohí už s hanbou došli k Pánovi Ježišovi, vyznávajúc, že sa chceli sami ospravedlniť, ale sa len pošpatili!
Keď Ho však poprosili, On ich očistil svojou krvou. Ach, akože by nie, veď povedal; „kto prichádza ku mne, nevyhodím ho.“ On nevyvrhne von ani teba, len poď k Nemu. Možno povieš: „To je pre mladších; ja som už starý!“ No pozri sa, že aj starí ľudia musia poslúchnuť tento príkaz Boží: Abrahám bol už deväťdesiatdeväťročný, keď bol obrezaný; Nikodém bol tiež už starcom, keď mu Pán Ježiš hovoril, že musí sa znovu narodiť, prijať obriezku srdca, ak chce vojsť do kráľovstva Božieho. Ty si vari ešte nie v takom vysokom veku, a ak áno, máš tým väčšiu príčinu sa dať očistiť. Príkaz Boží znie, aby si dal obrezať svoje neobrezané srdce! A vy, ktorí ste ešte v mladom veku, či poviete: „Až budeme starší, potom!“ Rozkaz Boží k Abrahámovi znel, aby dal obrezať nielen seba, ale aj svojho syna Izmaela, aj všetkých kúpených za peniaze. Boli medzi nimi cudzí, ktorí nepatrili k jeho rodine, malí, veľkí, starí, mladí. Aj ty si cudzincom, kúpeným nie zlatom ani striebrom, ale tou svätou krvou Ježiša Krista, tak daj si svoje srdce obrezať nebeskému Abrahámovi, Pánovi Ježišovi; ktokoľvek: starý, mladý, muž i žena, ak sa chceš stať dedičom nebeského Kanaánu, tak to musíš učiniť. Keď Jozue uviedol národ izraelský do zeme Kananejskej, dostal rozkaz od Hospodina, aby obrezal synov Izraelských (Joz 5, 2). Izrael nemohol vziať dedičstvo do zasľúbenej zeme, kým nebol obrezaný po druhýkrát, lebo na púšti obriezka konaná nebola. Nikto neprekročí hranice kráľovstva Božieho, dokiaľ nedá obrezať svoje srdce Pánovi Ježišovi.
Ak si so starým srdcom vstúpil do nového roku, nemusíš tak chodiť tento celý rok, ani nosiť na ňom tú starú kôru hriechu, ale môžeš dnes prísť k Pánovi Ježišovi, a On obreže tvoje srdce a zmyje svojou krvou; a keby bolo i tak tvrdé, ako dubová kôra, krv Kristova postačí a môže ho očistiť, takže v novom roku môžeš dosiahnuť aj to nové srdce, s ktorým budeš môcť milovať Boha. Len tomu, kto tak urobil, platia slová apoštola Pavla Kol. 2, 11.; „V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti.“
Požehnaný Pánov rok 2022. Pokoj Vám!!
Slovak