Radujte sa! Pán blízko!

                    Radujte sa! Pán blízko!

Fil 4,4-9:

 “Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem:radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko! O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši. Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné. Čomu ste sa aj naučili, čo ste aj prijali aj počuli a videli na mne, to čiňte. A Boh pokoja bude s vami.“Amen.

       Advetný čas vrcholí a má pre nás milú správu: “Pán blízko!” – Skutočne platí aj dnes:“ Pán blízko“? Nie je toto apoštolské slovo prehnané, alebo unáhlené? Nebolo by vhodné nechať si slová o radosti a Ježišovej prítomnosti až na tie kúzelné dni Vianoc? Vtedy aj mnohí ateisti budú s vážnou tvárou rozbaľovať darčeky – od Ježiška, lebo prítomnosť Deda Mráza je pod stromčekom vedľa betlehemskej rodiny nevhodná a prítomnosť Santa Clausa nežiadúca…

      Pán blízko! Mnohokrát sme to veľmi silne prežívali a zakusovali aj my mnohí, napríklad počas Štedrého večera, keď sme s Hviezdoslavom zanôtili: „Noc sa blíži, nebo níži...Pán Ježiš bol blízko, bol v našom dome, pri našom stole, hovoril k nám a my sme boli ochotní aspoň chvíľu Ho vnímať a počúvať a srdečne sa radovať z Jeho narodenia.

   Pavlove slová o radosti nie sú nejakým príkazom, ktorý možno vynútiť na človeku. Jeho slová sú svedectvom viery. Ak je Pán blízko, ak je prítomný v mojom živote, mám dôvod na radosť. Radosť trvalú a pravú. Ak je prítomný v našom živote a je blízko, máme dôvod k radosti. S čistým svedomím apoštol pripomína primeranú odpoveď viery v prítomnosť Ježiša Krista: „Opakujem: radujte sa“! 

                   Radujme sa v Pánovi vždycky! Pán je blízko!

1. Keď sme šťastní,
2. keď sme nešťastní,
3. keď sme zneistení

Keď je človek spokojný so svojím životom, keď sa mu darí v práci a v povolaní, ak je zdravý, ak má úspech v tom, čo robí, ak žijú jeho najbližší a „nosí košeľu šťastného človeka“, je prirodzené, že sa teší a raduje zo života. Z takýchto a podobných vecí sa teší každý človek. Veriaci aj neveriaci. Navonok tu nie je nijaký rozdiel. Možno sa výzva k radosti vtedy, ak sa človeku dobre deje zdá nadbytočná.

     Ale radosť v Pánovi, totiž vo viere v prichádzajúceho a prítomného Ježiša Krista iná ako radosť detí tohoto sveta. Skúsenosť ukazuje, že človek aj keď má mnoho a mnoho dosiahol – nemá nikdy všetko čo by chcel. Vždy cíti určitú mieru nespokojnosti. Napríklad suma peňazí, ktorá je pre niekoho kráľovskou apanážou, je pre iného dôvodom k reptaniu. S cirkevným otcom A. Augustínom prichodí tu vyznať: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe, ó Bože“.

     Človek je tvor nespokojný a ukazuje sa, že schopnosť prežiť život v radosti nie je jednoducho „z nás“. Nie je niečím samozrejným. Jedným z darov prítomného Pána Ježiša v našom živote je požehnanie radosti v nás, lebo On našu radosť umocňuje. Zároveň nás chráni pred márnou pýchou a strachom zo straty toho, čo dnes máme, ale zajtra už vôbec nemusíme mať. 

Tam, kde sa ľudia zbavujú viery, zbavia sa aj vedomia, že sú vždy v Božích rukách. Stavanie iba na sebe, na svojej sile, úspechu, či bohatstve vedie k ničivej ustarostenosti, k strachu a prázdnote. Apoštolské slovo nám radí: “O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetko s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti“. Preto sa “ v Pánovi”, vo viere v Neho možeme radovať, ako apoštol Pavel, napriek tomu že bol vo väzení, odkiaľ písal aj tento svoj list. Naviac, dôvera v Ježišovu prítomnosť nedovolí človeku spyšnieť a preceniť seba, ale vedie k vďačnosti, k oslave Darcu a v dôveru v budúcnosť, ktorá je u Neho istá a pevná.

1. Adventý čas nám pripomína Pánovu prítomnosť a povzbudzuje k radosti, k pokoju a dôvere aj vtedy, keď sme nešťastní. Dôvody nešťastia sú mnohé a sú dobre známe. Je to najmä strata blízkej osoby, nedostatok zdravia, telesných potrieb, neúspech a množstvo iných životých situácií. Nikto z nás si nemôže povedať a „zaveliť“ sám sebe: Raduj sa, teš sa! Nemôžeme to rozkázať, alebo nariadiť ani našim blížnym. Môžeme však svedčiť a hovoriť o tom, čo naša viera a dôvera v živého, prítomného Ježiša Krista spôsobila v našom živote. Ako pôsobí istota a dôvera, že ak nás aj mnohí opustili a iní zase možno sklamali, Boh je verný! On vo svojom Synovi, skrze  Ducha Svätého je vždy s nami a neopúšťa nás. Osobné svedectvo apoštola Pavla je cenné:“Čomu ste sa aj naučili, čo ste aj prijali aj počuli a videli na mne, to čiňte“.  

    Všetci tí, ktorí nám takto svedčili životom prežitým vo viere, napriek mnohým a mnohým skúškam, nás skutočne obohatili. Vedomie, že Pán je blízko, že chce prísť a vojsť k nám, že vždy „stojí predo dvermi našich sŕdc a klope“ – je požehnaním!

    3. Radujme sa v Pánovi Ježišovi Kristovi aj vtedy, keď sme zneistení niečím, čo sa deje okolo nás, čomu nerozumieme, čo nás skutočne, alebo zdanlivo ohrozuje, alebo čo sa nám javí ako neisté, dočasné.

      Pocity ľudí i naše vlastné nie sú vždy jednoznančné. V každej radosti ktorú prežívame býva aj kvapka blenu, alebo pochybnosti. A v každom žiali, či nešťastí je aj svetielko nádeje. Je však rozdiel, či to svetielko je „bludičkou“, bludným svetlom, ktoré nám svieti tak, že nás vedie do ešte väčšej biedy, alebo je to svetlo, ktoré svieti v každej tme a vedie k životu v pokoji a večnej radosti. Takým svetom je len Ježiš Kristus, ktorý priniesol človeku “pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum”. Aj v najväčších zneisteniach On je istotou a Skalou vekov, na ktorej može každý človek obstáť.

       Ak vieme, že Pán je blízko nás  – „lebo Ním žijeme, hýbeme sa trváme“– je to dôvod k radosti, ktorá trvá a ktorá nekončí ani za bránou smrti. Vrchol adventu z ktorého vidíme už sviatky pokoja a radosti ako na dlani, nám pripomína: „Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem radujte sa! Pán blízko!“ Amen.

      4.adventná nedeľa (09/13)                                Ľ.B.st.