Pán Boh plní svoje sľuby
Radostná zvesť tá teší nás,
že k nám sa strojíš, Kriste zas.
Ach, príď k nám, príď návštevou,
prines nám seba – večného chleba –
a mnoho, mnoho úsmevov! Amen (M.R)
Rút 1, 1-11; 14 – 15, 19a:
“ V čase, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Vtedy odišiel istý muž so ženu a s dvomi synmi z júdskeho Betlehema bývať na moábske stráne. (2) Muž sa menoval Elímelech, jeho manželka sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia sa menovali Machlón a Kiljón; boli to efraťania z júdskeho Betlehema. Prišli na moábske stráne a ostali tam bývať. (3) Potom zomrel Noémin manžel Elímelech, a ona ostala s obidvoma synmi. (4) Tí sa oženili s Moábkami; jedna sa menovala Orpa a druhá sa menovala Rút; bývali tam asi desať rokov. (5) Potom zomreli obaja, Machlón i Kiljón, a ona ostala bez oboch detí a bez muža. (6) Nato sa pobrala i so svojimi nevestami a vrátila sa zo strání moábskych. Na moábskych stráňach sa totiž dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. – (8) Tu povedala Noémi obom svojim nevestám: Choďte, navráťte sa každá do domu svojej matky! Hospodin nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! (9) Nech vám Hospodin dá nájsť spočinutie, každej v dome jej manžela. Nato ich pobozkala, a ony sa hlasite rozplakali. (10)
I povedali jej: Vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu. (11) Ale Noémi povedala: vráťte sa, dcéry moje, choďte…(14) Potom sa znovu hlasite rozplakali. Orpa pobozkala si svokru na rozlúčku, ale Rút pri nej ostala. – Potom obe šli, až došli do Betlehema.” Amen
Milí bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Pisateľ knihy Rút spomína v úvode jedno zvláštne a jedinečné dejinné obdobie ľudu Izraela, aby ukázal, ako Pán Boh konal a koná v dejinách. Ako zvláštne, ba až predivne plní svoje sľuby a vychováva svoj ľud. Tým zvláštnym a neopakovateľným obdobím ľudu Izraela bola doba sudcov. Pisateľ o tomto čase hovorí veľkou skratkou: “V dobe, keď vládli sudcovia…” .
Aj my dnes takto jednoducho a v skratke hovoríme o dôležitých obdobiach našich dejín a povieme: “V čase, keď vládli Habsburgovci…alebo: Za prvej republiky…, …za Slovenského štátu,.. za socializmu – a podobne.
Vždy, v každej dobe sa diali veľké a zvláštne veci a udalosti. Keď sa o nich učia deti v školách, obyčajne sa spomína len konanie tých tzv. veľkých ľudí: panovníkov, cisárov, kráľov, politikov, vodcov národa. Tých, ktorí ” tvorili dejiny”, ktorí najviac zmenili beh udalostí. Mnohí panovníci sa stali symbolmi toho-ktorého obdobia, pretože mali osobitné postavenie a v rukách mali moc a vládu. Podobne hovorí aj evanjelista Lukáš o čase narodenia Ježiša Krista. (L 2, 1n)
Autor knihy Rut hovorí o tých, ktorí viedli ľud a mali vládu v dobe sudcov len všeobecne a rámcovite: “Keď vládli sudcovia”. Hovorí o Božom konaní nie poukazom na činy a prípadné boje sudcov – ale nás vedie k príbehu jednej zdanlivo bezvýznamnej rodiny, cez ktorú Pán Boh uskutočňoval a splnil svoje veľké zasľúbenie, dané už na počiaku dejín. Bolo to zasľúbenie dané prvým ľuďom v raji po ich páde do hriechu a tak do moci smrti.( V cirkvi sa o ňom hovorí ako o “protoevanjeliu”.)
Ďalej kniha Rút pripomína v úvode aj Boží súd nad krajinou a ľudom žijúcim v Judsku. V krajine totiž nastal hlad. Nemožno si nevšimnúť, že nedostatok chleba a hlad nastal aj v efraimskej dedinke Betlehem, ktorej meno v preklade znie: Dom chleba. Je to zvláštna doba a situácia: Dom chleba – nemá chlieb.
To je obraz krízy, čiže súdu Božieho. Obdobia hladu pozná aj naša doba. Neraz počujeme o tom, že aj veľké a bohaté krajiny majú nedostatok chleba po tú mieru, že vzniká hladomor. Zo SZ poznáme svedectvo o siedmych bohatých, ale aj siedmych chudobných rokoch, ktoré zastihli starý Egypt, kde však poľnohospodárstvo múdro riadil biblický Jozef. V minulom storočí postihol hladomor aj takú obilnicou, akou je Ukrajina a Rusko. Hladom trpia mnohé krajiny v Afrike a Ázii aj dnes.
Keď taká situácia nastane, ľudia hľadajú riešenie. Niektorí len nadávajú, iní sa modlia, alebo hľadajú záchranu v odchode z krajiny, v úteku, alebo emigrácii do inej krajiny v ktorej majú nádej, že prežijú a nájdu dostatok chleba každodenného. S masívnou migráciou, s množstvom prisťahovalcov legálnych i nelegálnych má do činenia aj naša doba a bohatá Európa a Amerika.
Kniha Rút pokračuje poukazom na jednu obyčajnú, i keď iste nie jedinú rodinu, ktorú táto kríza postihla. Tá sa rozhodla vysťahovať z Betlehema do prostredia a krajiny, kam by za iných okolností ani nevkročila. Rozpráva príbeh muža Elímelecha, jeho manželky Noémy a ich dvoch synov, ktorí na ceste za chlebom prišli do Edómu. Usadili sa na edómskych stráňach a tu našli na čas nový domov. Tu, medzi cudzincami a nepriateľsky naladenými pohanmi hľadali svoju záchranu. Synovia MACHLÓN a KYLJÓN sa tu zakrátko aj oženili a vzali si za manželky Moábky, teda pohanky. Ich manželky sa volali ORPA a RUT. Elímelech a jeho synovia však po desiatoch rokoch pobytu v Edóme zomreli a zanechali tri vdovy bez potomstva a akejkoľvek pomoci. Preto sa Noémi rozhodla vrátiť domov, k svojmu ľudu.
Táto žena musela mať nielen silnú vieru, ktorú si v pohanskom prostredí uchránila, ale dokázala svojou láskavosťou získať pre vieru v Hospodina aj svoje nevesty. Preto chceli ísť s ňou do nezaistenej budúcnosti, do – pre ne nového a zrejme aj nepriateľského prostredia. Na prehováranie Noémy, ktorá ako dobrá matka myslela na ich budúcnosť sa Orpa rozhodla vrátiť k rodičom, ale Rút bola jednoznačne rozhodnutá ísť s Noémi a zdielať jej údel. “Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem aj ja, a kde ty budeš bývať, bývať budem aj ja, tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! – len smrť ma rozlúči s tebou” – vyznávala pôvodom pohanská žena Rút.(1,16 – 17) Je zrejmé, že úprimná viera Noémi na ňu silne zapôsobila a rozhodla sa opustiť svoju pohanskú vieru i krajinu. Potom sa obe vrátili a prišli bývať do pôvodného bydliska Noémy, do Betlehama.
Vtedy, keď sa zdalo, že nádej na trochu pozemského šťastia je stratená, Pán Boh opäť požehnal svoj ľud a jeho krajinou úrodou. Tam, v Betleheme našla pohanka Rút skromnú obživu a priazeň zbožného Bóza, ktorý sa o obe ženy patrične postaral.Izraelec Bóz s pohankou Rút dokonca uzavrel manželstvo (tzv. levirátne). O tom podrobnejšie hovoria ďalšie kapitoly tejto knihy.
Môžeme povedať, že Pán Boh neplní všetky naše prosby a želania, ale plní všetky svoje zasľúbenia. Preto v adventnom čase ďakujeme Pán Bohu za Jeho vernosť a za Jeho milosť, prejavujúcu sa tak, že nás vedie vždy k dobrému koncu. Ak aj skúša našu vieru, vždy má s nami len myšlienky o pokoji a zámery smerujúce k životu. Táto dôvera sa ozýva jasne aj z našich adventných piesní, akou je aj Lutherova pieseň: ”Príď, Spasenie pohanov, Teba s láskou odannou všetci verne čakáme; príď k nám, vrúcne voláme!“ (ESP 19,1)
Preto si aj tento dávny príbeh pripomíname v tomto adventnom čase z viacerých dôvodov. Najmä však preto, aby sme si pripomenuli, že týmto manželom sa neskôr narodil syn, ktorý dostal meno OBÉD. Obéd sa stal otcom IZAJA, ktorého najmladší syn sa volal DÁVID. Bol to ten Dávid, ktorý sa stal kráľom v Izraeli a z rodu ktorého sa neskôr narodil panne Márii Syn, ktorý dostal meno: JEŽIŠ. O tom sa spieva aj v známej vianočnej piesni: “Narodil sa Kristus Pán – … z života čistého, z rodu kráľovského, nám, nám narodil sa!”
Dávidovský kráľovský rod má vo svojom rodokmeni mnohé významné mená, ale Písmo sväté nezamlčuje ani pôvodom pohanskú pramatku Rút a podobne aj ďalšiu pohanku: Támar. Ten, ktorý prišiel na svet v plnosti času má síce svoj “pôvod v praveku, v časoch večnosti” (Micheáš) a je pravým Božím Synom, ale prijal aj ľudské telo a v jeho tele prúdila nielen židovská, ale aj pohanská krv. Božie slovo takto jasne dokazuje, žePán Ježiš ako Spasiteľ prišiel nielen ako židovský Mesiáš, ale ako Záchranca aj pohanov. Aj na betlehemských poliach Boží posol zvestoval pastierom “radostnú zvesť, ktorá bude všetkému ľudu”.
Preto sa z Jeho príchodu aj my, ako potomkovia dávnych pohanov vždy nanovo tešíme a radujeme. On prišiel pre všetky národy a pre všetkých ľudí. Neprišiel k dokonalým a bezhriešnym ľuďom, ale chce všetkých nás prijať vo svojom večnom, nebeskom domove. To sa udeje a uskutoční vtedy, ak Ho príjmeme s vierou ako pravý Chlieb života – ako Chlieb z Betlehema. Povzbudzuje nás k tomu On sám, keď svojej cirkvi hovorí: “Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná”. Ďakujme Pánu Bohu, že takto predivne naplnil svoje zasľúbenie z počiatku dejín a ponúkol i nám svoju milosť a lásku. Amen
V S – več.roráty, – Myj. 3 adv.nedeľa 2021 – Ľ.Batka st.
Slovak