„Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky.” Mt 3, 2,3
Tak bol ohlásený príchod Ježiša Krista, Syna Božieho, tak znelo pred vekmi, pred 2000 rokmi a aj dnes je tak znova a znova privolávané ľudskému pokoleniu. A keď prišiel, odpočíval v jasličkách taký maličký ako útla kvetinka, každý Ho mohol pestovať. Ležal zavinutý do chudobných čistučkých plienočiek na mäkučkom sene. Aké ľahké bolo pripraviť miesto pre takého maličkého Hosťa, ako ľahúčko Ho bolo milovať.
Dnes zasa žijeme čas, keď sa blížia Vianoce, pamiatka prvého príchodu Pána. „Pokánie čiňte!” volá sa zase k nám; a to znamená: „Vyčistite srdcia, pripravte cestu i miesto, veď ide Kráľ!” V takmer každom dome sa bude „gruntovať”. To je pokánie zovňajška. No iné pokánie sa žiada od nás. Pán Ježiš nechce prísť len do tvojho domu, On nechce len za tvojim štedrovečerným stolom sedieť, On nechce sa len s tebou a s tvojimi deťmi radovať okolo stromčeka — On chce do tvojho srdca, a tak nie domy, ale predovšetkým naše srdcia aby boli čisté, aby bolo v nich pripravené miesto pre Toho veľkého kráľovského Hosťa, ktorý hovorí: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.”
Ale nielen týchto niekoľko týždňov, nie, celá naša doba, celý náš vek, v ktorej žijeme je adventom, nech ním znie od jedného konca po druhý „Čoskoro prídem!” Áno, idú Vianoce, veľké, slávnejšie než boli tie prvé, veľký príchod už nie kráľovského Dieťaťa, ale Kráľa, ktorý keď prišiel po prvýkrát prišiel v ponížení, prišiel aby vykúpil svet, svet stratený, aby na kríži položil život za hriechy celého ľudského pokolenia a potom, keď prelomil putá hrobu a smrti sa vrátil domov, kde Mu bolo povedané: „Posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie.” To „dokiaľ nepoložím” bude už dokonané a celým nebom bude znieť hlas piesne veriacich sŕdc:
Ide Pán pre svoju nevestu
anjeli kvietím dláždia Mu cestu.
Večera schystaná, stôl skvostne prikrytý!
Ó, duša moja, budeš tam i ty? (K. Royová)
Áno, ide Pán pre svoju nevestu „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.” Ľudia s nečistým srdcom Ho nemôžu vidieť; oni padnú na svoje tváre volajúc „vrchom: Padnite na nás! a pahorkom: Prikryte nás!” To už nebude Dieťatko, ktoré si môže každý vziať, veru nie, to bude veľký Spasiteľ, ktorý si svojich On vezme do náručia.
Ako to bude až Ho uzrieme v sláve? Kráľovskú postavu raz do šarlátu odetú a bičmi zakrvavenú bude pokrývať rúcho také snehobiele, že podobné nikdy na zemi nikto neutkal. Na prsiach a okolo bedier sa Mu bude skvieť zlatý pás. Tak pricvála na kráľovskom bielom koni, ktorý Ho ponesie z výšin neba na zem.
Raz prichádzal na osliatku do Jeruzalema, chudobne oblečený a zástup učeníkov a detí Ho vítal a sprevádzal s palmami a volaním „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!” Ako to bude až príde na koni a v slávnom rúchu Kráľa všetkých kráľov?
Idú Vianoce slávnejšie, nádhernejšie, druhé Vianoce, ku ktorým boli tie prvé len prípravou. A preto dnes platí to Jánovo volanie k nám: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.” Jedine Krv Ježiša Krista nás môže tak očistiť, aby aj o nás platilo: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.” A tak „Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky,” lebo
Ide Pán Ježiš pre svoju nevestu,
Serafi hymnu pejú Mu na cestu,
Cherubi pochod svadobný už hrajú.
Poď, duša, harfu i tebe dajú!
Ide Pán Ježiš pre svoju nevestu.
Ó, duša moja, vyjdi Mu v cestu!
On už opúšťa skvelé ríše neba;
schystaj sa, ide, ide pre teba! (K. Royová)
Pokoj Vám!!
Slovak