Po nivách jordánskych prechádzal,
úľavu a zdravie prinášal,
slzy zotieral boľavé,
srdcia vždy naladil k oslave
môj večný Pán Ježiš, nebies Kráľ!
Pred Ním tieň úzkosti i žiale,
beznádej i strasti zúfalé
utiekli, ako sna zlého moc,
ako pred svitaním temná noc,
s Ním šťastie nastalo trvalé.
Len jedno dotknutie rúk Jeho,
len pohľad raz oka Božieho,
a nemoc unikla navždy preč,
“Ja chcem, buď zdravý!” tak znela reč
svätých rtov Lekára slávneho.
“Ó, neni k smrti, nie nemoc tá;
vo Mne zdroj spásy a života!”
volával Pán Ježiš. Ku Mne poď,
ku nohám Mojim tú ťarchu zhoď,
ktorá k smrti včasnej vedie ťa!
Nezahnal nikdy som žiadneho,
milujem zo srdca verného
aj teba; tak prečo zomieraš?
Prečo slasť úľavy nepoznáš
v náručí Lekára verného?
Poslúchli mnohí a volali.
Počul ich, uzdravil, jasali.
Prijala mať syna milého,
a z hrobu náručia desného
sestry zas brata si dostali.
Môj Ježiš, Pán a Kráľ života,
On, večná láska a dobrota,
je aj dnes ten istý; temná noc
nevery kryje ti Jeho moc,
preto kol teba žiaľ, pustota.
Poď sestro, poď bratu milený,
nemocou miláčkov zronený!
Ver, slávu ty Božiu uzrieš sám!
Pros, povie: “Neboj sa, Ja ti dám
to, za čo prosíš ma v súžení.”
Z nebeských výšin, hľa prišiel dnes,
len k Nemu nemoce svoje nes;
i za ne šiel raz na Golgotu,
roztvára náruč, ach, presvätú;
na srdci Jeho je večný ples!
Slovak