Ochotného darcu miluje Boh
Tys dal nám, Bože, čo treba…
Buď Ti dnes sláva, veleba –
za chlieb a zdravie i čo máme
ďakujeme Ti v našom chráme.
A keď už máme zas čo jesť –
patrí Ti vďaka a všetka česť!
Veď nás i ďalej – dary v zdraví užiť
a Tebe, Otče, verne slúžiť! Amen ( M.R.)
2 K 9, 6 – 11:
“ Toto však hovorím: Kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať. (7) Každý nech dá, ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. ( 8) A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého pre seba, aj nadbytok pre každý skutok, (9) ako je napísané: Rozsypal, dal chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky.
(10) A Ten, kto rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti, (11) a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť, ktorá skrze nás pôsobí vďačnosť Bohu”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v našom Pánovi,
Ježišovi Kristovi!
Dnes ďakujeme Pánu Bohu za úrody zeme. Nielen pracovníci v poľnohospodárstve, nielen zahradkári a ľudia pracujúci v agrosektore, ale všetci, ktorí jeme chlieb každodenný, chlieb Boží, máme zaň ďakovať Hospodinu. Všetci máme, alebo môžeme mať vedomie o Božej dobrote a starostlivosti o nás a o celé stvorenstvo.
Tak hovorí a vyznáva aj Žalmista (Ž 145, 15 – 16): “Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti”.
SZ žalmista hovorí teda o celej živej prírode ako takej, ktorá žije z dobroty a milosti Hospodinovej. O pocit závislosti stvorenstvav na Stvoriteľovi svedčí aj v 104.žalme, keď vyznal:” Levíčatá revú za korisťou a od Boha si pokrm žiadajú…Všetko to očakáva na Teba, aby si im načas dával pokrm. Keď ho dávaš, zbierajú – otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecmi”.
Týmito slovami chce povedať, že vedomie závislosti na Božej dobrote a požehnaní má mať predovšektým samotný človek, ako koruna tvorstva. Človek dostal od Pána Boha za pokrm semenoplodné bylinya Pánom stvorené zrno môže rozsievať a potom aj žať a zberať dobrú úrodu. Boh dal rozsievačovi semeno a rpeto môžeme povedať, že od Neho máme novú a novú úrodu, ktorú môžeme zberať a prijímať tak, ako putujúci Izraelci zberali každé nové ráno na púšti mannu- chlieb nebeský. V tomto vedomí apoštol Pavel hovorí a pripomína korintským kresťanom: “Ten, ktorý rozsievačovi dáva semeno i chlieb, aby mal čo jesť, dá a rozmnoží vaše osivo, dá vzrast vašej spravodlivosti a vo všetkom budete obohatení na všemožnú štedrosť…”.
Pavlove slová sú pravdivými slovami a my sa z roka na rok presviedčame o ich pravdivosti. Málo semena a málo zrna Pán Boh predivne rozmnožuje a daruje nám veľa zrna; málo chleba rozmnožuje na mnoho chleba pre všetkých ľudí. Tieto slová nás upomínajú na SZ zaľúbenie ktoré zaznelo Noachovi už na počiatku dejín, po zániku starého sveta a po skončení potopy:” Dokiaľ zem trvať bude, sejba ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú”. (1 M 8, 22)
Preto aj my dnes oprávnene môžeme svätiť nedeľu vďakyvzdania, keď Pán Boh opäť požehnal podľa svojho sľubu, našu zem: polia, záhrady, sady i vinice. Zároveň požehnal aj všetku poctivú prácu: sejbu i žatvu. Napriek rôznym výkyvom a rozmarom počasia, napriek rôznym pohromám, ktoré lokálne prichádzajú a prichdádzali, On sa dokázal ako štedrý Darca.
Hospodin sa dokazuje ako štedrý Darca pre všetkých ľudí. Pre takzvane “dobrých i zlých”. Pán Ježiš nám to sám jasne pripomenul vo svoje zvesti o Otcovi, keď povedal: ” Veď On dáva vychádzať slncu na zlých aj na dobrých a posiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých” . (Mt 5, 45)
Slovami “takzvane dobrým i zlým” vyjadrujeme zvesť Písma o tom, že všetci ľudia sú hriešni a všetci žijeme iba z milosti Božej.
Z milosti Božej sme aj zachránený pre večnosť, Kristovými zásluhami.
Preto aj telesné zemské dary sú darom tej istej Božej milosti, ktorou predchádza Hospodin všetko naše konanie, ale aj všetky naše modlitby a prosby. Ak by sme dostávali každodenne iba toľko chleba, koľko si vyprosíme v modlitbách, bolo by to iste veľmi málo.
Modlitbu a 4. prosbou Otčenáša “chlieb náš každodenný daj nám dnes” však nielen žiadame rozličné telesné dary, “ale my prosíme v tejto prosbe, aby nám to dal poznať a tak s vďakou prijímať náš každodenný chlieb”. (M. Luther: MK) Prosíme aj preto, aby sme nezabúdali Pánu Bohu slovom i piesňami ďakovať a dobrorečiť, ako to vyjadruje známe nešporná pieseň: ”Tebe patrí vďaka vrúca – z hĺbky úrprimného srdca, že sa o nás všetkých staráš, – všetko potrebné nám dávaš, Kráľu večný! (ES 408, 1).
To je úloha a poslanie človeka stvoreného na Boží obraz. Človeka, ktorý má nielen dary prijímať, ale aj ďakovať a tiež konať tak, ako koná náš nebeský Otec, totiž, prejavovať lásku k blížnym aj prostredníctvom prijatých telesných darov.
Bratia a sestry v Pánovi!
Je pravdou, že neraz vidíme skutočnosť, že sa na svete jednolivcom, skupinám, či celým národom neodstáva dostatok chleba, vidíme biednych i hladujúcich, dokonca od hladu umierajúcich ľudí. Znamená to azda, že na nich Pán Boh zabudol, že nepožehnal dostatočne túto zem úrodami?
Premýšľajme, či je to prejav nedostatku lásky Božej, alebo lásky ľudí! Myslím, že je zjavné, že za nedostatkom chleba a toho, čo k chlebu patrí, je vždy hriech ľudí: ľudský egoizmus, sebectvo jednotlivcov, skupín, alebo niekedy aj celých národov.
Aj za súčasnými prírodnými katastrofami stojí jednoznačne sebectvo človeka, niekedy aj celých štátov a národov. Zlé a nezodpovedné šafárenie a narušené ekosystémy, spôsobené drancovaním prírody a prírodných zdrojov, kvôli okamžitému zisku a nadbyčnému hromadenie kapitálu. To je iste celkom zjavné…Zlyhávajú vždy ľudia. Biblicky povedané: človek sa často stáva zlým hospodárom, alebo aj nerozumným šafárom a správcom tejto zeme, áno i svojej vlastnej krajiny. Ak je už nutnosť, pre priame ohrozenie života naprávať ekologické hrozby za veľké peniaze, ktoré v rozpoštoch chýbajú na iné veci, aj to je prejavom nelásky ľudskej, ale nie Božej.
Bratia a sestry!
Apoštol Pavel v súvise s darmi a požehnaním milujúceho Otca nebeského, nastoľuje nielen slová kritiky lakomstva, ale hovorí najmä o dôležitosti prejavu štedrosti tých, ktorým bol daný “dostatok všetkého dobrého a aj nadbytok pre každý dobrý skutok”. Túto úlohu menuje službou spravodlivosti, alebo na inom mieste aj službou lásky.
Pavol sám mal na svojich misijných cestách na mysli najmä chudobných ľudí v Palestíne a preto neváhal prosperujúcich korintských upozorniť na túto otázku a povinnosť pomoci chudobným. “Toto však hovorím: kto skúpo rozsieva, skúpo bude aj žať; kto však hojne rozsieva, hojne bude aj žať”. (v. 6)
Grékom do Korintu napísal aj o príkladnej službe kresťanov v Makedónii takto: “Vydávam im svedectvo, že dali podľa možnosti, aj nad možnosť. Sami od seba a veľmi naliehave nás prosili, aby mohli mať účasť na dobročinnosti a na službe svätým (kresťanom).
( 2 K 8, 3-4)
Preto na Pavlov pokyn aj v Korinte mal dokončiť “dielo lásky” –zbierku (kolektu) jeho spolupracovník Titus. Aj tu sa zbierka ukazovala veľmi sľubne.
V prečítaných slovám apoštol Pavel vyslovil niekoľko dôležitých zásad aj pre naše terajšie darcovstvo, o ktorom sa v cirkvi veľa hovorí.
Predovšetkým je to zásada, aby dobročinnosť, ako skutok lásky, či už voči spoločenstvu zboru, cirkvi, voči jednotlivcovi, alebo skupine ľudí, ktorí potrebujú pomoc , vychádzal z veriaceho a ochtného srdca. V cirkvi nemá ísť o márnu svetskú slávu, ako to veľmi často býva vo svete, že sa dary -sponzorsk a iné dávajú v prítomnosti telvíznych kamier. Často ide skôr o maskovanú reklamu, alebo publicitu, ako o skutočný záujem o blížnych. Lebo- áno, pohnútky ľudí niečo obetovať môžu byť rôzne a nerazide skôr o márnu, pominuteľnú chválu. V takom prípade platí slovo Pánovo: “majp svoju odplatu”. Môžu ju zožať síce na zemi, ale žiadna iná, totiž nebeská ich už nečaká.
V cirkvi by sme mali preferovať dobrovoľné darcovstvo, dobrovoľné milodary, pred akýmikoľvek vynucovanými príspevkami. Apoštolské slovo je dobrou radou aj pre nás: ” Každý nech dá, ako si zaumienil v srdci, nie z neochoty, alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh”.
Bratia a sestry – toto slovo platí pre všetky cirkevné aktivity, bez ohľadu na to, čo je práve prioriou pre cirkev, alebo cirkevný zbor.
Dielo lásky patrí k misijnému pôsobeniu cirkvi – či už ide o misiu vonkajšiu, alebo vnútornú, konanú v rámci cirkevného zboru.
Predpokladám, že všetci viete, aké potreby a ciele má naša ECAV a aj náš CZ v súčasnosti. Možno ich zadeliť do troch oblastí: a) udržiavanie a opravy cirkevných budov…
b) posilnenie samofinancovia cirkvi na všetkých úrovniach, podpora Diakonie a cirkevného školstva
c) Pomoc chudobnejším evanj.cirkvám v tzv. treťom svete a pomoc ľuďom postihnutý živelnými pohromami
Bratia a sestry!
Ďakujeme dnes Pánu Bohu za všetky Jeho dary a požehnanie telesných a hmotných darov. Prekonať prirodzené egoistické myslenie a cítenie môžeme iba s pomocou milosti, ktorú poznáme v nových a nových prejavoch Božieho požehnania. Táto milosť nám dáva ešte viac: totiž radosť z darcovstva, radosť z pomoci a prejavenej lásky k blížnym, čo je možné tam, kde človek jasne vidí a vie, čo sme od Pána Boha prijali. Ten, ktorý nám požehnal úrody a potreby pre telo, nech rozhojní našu dôveru, našu vďaku i službu lásky k cirkvi i blížnyym. Amen
Poďakovanie za úrody zeme – Myjava 2021- Mgr.Lubomír Batka st.
Slovak