Spomienko drahá, pripni duši krídla,
chce chytiť chvíľu, čo už uletela.
Tú chvíľu svätú, na chrám keď mních bledý
bez piatich sto pribil výpovedí.
Bo odkryl baňu, — našiel v nej moc Slova,
čo nezmôže ho strela oceľová.
I lačnou rukou siahol v baňu smelo,
a kameň vrazil Goliáša v čelo.
Ó, vzácna chvíľa, posvätená,
keď duša bola z bludov vykúpená!
Spomienko drahá, pripni i nám krídla,
veď človeku dnes duša zhrdzavela.
Sme chorí, Bože, ďaleko je k nebu
bohom nám zlato, — veríme len chlebu!
A srdce kvíli, hľadá bez ustania,
veď potrebuje hriešnik zmilovania.
Ó, chvíľa svätá, prehovor nám slovo;
morí nás kliatba, ťažšia nad olovo.
Spomienka drahá, pripni duši krídla,
chce chytiť chvíľu, čo už uletela.