Kosec s kosou svojou
blížil sa k púpätku;
pri umierajúcom smutná stála
mamička dieťatku.
Čo chceš, sladký život?
dívaš sa prosebným okom
čo ti mám? Pýta sa ona
v žiali hlbokom.
A rtíky otvoria sa
(papršlek posledný
tmou srdca zajasá sa)
A hlas dieťaťa znie:
„Keď ma, ó drahá mati
oblečieš do hrobu,
tak nedávaj mi z kvetín,
vence na ozdobu.“
Zadivená sa, bolesť
tlmiac, pýta mať:
„Prečo dieťa na hlavu ti
vence nemám dať?
Tak rada ty kvietky, vence,
tak rada si videla,
prečo by som ti ich do hrobu
dieťa, dať nemala?“
„Môj Ježiš na svojom kríži
žiadne kvety nemal,
korunu z tŕnia majúc
bolestne na ňom pnel!
On zomrel pre mňa s tŕním,
potupne, krvave,
ako by som ja smela k Nemu
ísť s vencom na hlave?“
Slovak