Cesta na vrch Mórija
1 M 22,1-14:
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Smrtná nedeľa nás chce veľmi naliehavo osloviť otázkou: Čo urobiť s Ježišom? Túto otázku si položili účastníci židovskej rady po vzkriesení Lazara. “Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, všetc-i uveria v Neho, prídu Rimania a zaujmú nám aj krajinu, aj národ.( J 11,47-48) Veľkňaz Kaifáš vtedy povedal nahlas to, čo iní nedokázali: “Lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ”. (v.50)
Myšlienka obete, ktorá by zmiernila, či dokonca odvrátila hnev Ríma za neposlušnosť a za nedostatočnú vernosť bola všetkým blízka. Obete sa vždy prinášali vo viere, že sa nimi dosiahne zmiernenie trestu. Obete mali odvracať hnev Boží. Tak verili Židia i pohania. Obeťami a darmi sa vyjadrovala vernosť a lojalita mocným… Evanjelista Ján svedčí, že Židia “od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú”.( J11,53)
Keďže rozhodnutie o odmietnutí Ježiša a Jeho posolstva padlo už vopred, skôr ako sa konal Ježišov proces, má spomienka na túto udalosť ozvenu v pomenovaní dnešnej nedele: Nedeľa súdu – lat. Iudica (Ž 43). Naše slovenské pomenovanie znie: Smrtná nedeľa, pretože židovská rada rozhodla o Ježišovej smrti .
Vnútorne však dnešná nedeľa prináša každému človeku i tomuto svetu otázku: Čo ty urobíš s Ježišom? Čo urobíš s tým nárokom, ktorý priniesol od Otca nebeského? S posolstvom, že potrebujeme vykúpenie, lebo sme v moci hriechu, sveta i zlej duchovnej sily? Ide o všeobecné a univerzálne posolstvo, ktoré neskôr ap.Pavol vyjadril takto: “Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej” .( R 3,23) Preto potrebuje každý človek vyslobodenie z moci hriechu i smrti.
Darmo si niekto nahovára, ža sa môže obhájiť a ospravedniť sám, lebo : “nikto mi nič nemôže dokázať”. Iní povedia: “ Žijem slušný život ako riadny a pracujúci občan”. Morálne požiadavky zákona Božieho však usvedčujú každého z otroctva hriechu.
Preto sa dá rozumieť tomu rýchlemu súdu, s ktorým prišlo Synedrium, Židovská rada a ktorý aj dnes mnohí urobia veľmi rýchlo. Keď ide o Ježiša, žiadne dlhé súdne prieťahy sa nekonajú…Mnohí ľudia ich robia až príliš rýchlo a ľahkovážne, čo má vážne dôsledky, pre časnosť i večnosť. Preto k nim nepatrime.
Veľrade Židov sa ukázala možnosť Ježišovou smrťou dokonca niečo získať. Kaifáš si myslel, že obetovaním Ježiša ako buriča a falošného vodcu získajú dôveru a ústupky Rimanov. Prečo Ho teda neobetovať ? Tak sa ukázala Židom možnosť “jednou ranou zabiť dve muchy”.
V skutočnosti povedal veľkňaz pravdu, hoci nevedomky, že bude najlepšie, ak sa Ježiš stane skutočnou obeťou za hriechy ľudí. Nielen za hriechy národa Izraelského.
Je obeťou za všetkých ľudí, i za nás a to podľa Božej vôle. Obeťou, ktorú Boh naozaj chcel a ktorú aj prijal.
Milí bratia a sestry v Pánovi JK!
My sme najskôr v pašiach a potom aj ako kázňový text vypočuli slovo zo SZ, ktoré je vlastne predobrazom tejto skutočnosti a pravdy. Izrael považoval Abraháma za otca viery a hrdo sa k nemu hlásil. Aj k jeho poslušnsnosti voči Pánu Bohu, v ktorej išiel až do nepochopiteľnej krajnosti. K obeti vlastného syna Izáka.
Hospodin nikdy nežiadal obete ľudí. Ústami prorokov dokonca dal jasne na vedomie, že nechce ani žiadne iné obete, ak Jeho ľud nežije, alebo neche žiť podľa Jeho vôle.
Cesta na vrch Mórija, keď Abrahám poslúchol Pána Boha a naložil na syna drevo a sám niesol v ruke meč a oheň sa dala pochopiť z pohľadu viery Izraela len ako skúška viery. Pán Boh krv človeka ako obeť nikdy nechcel a nežiadal.
Preto zmysel celej udalosti možno naplno pochopiť a uvidieť iba vo svetle udalosti na Golgote.
Oba vrchy sú nad Jeruzalemom. Oba ukazujú na poslušnosť. Tá prvá na poslušnosť človeka Abraháma, tá druhá na poslušnosť Bohočloveka Ježiša Krista. Tú prvú Otec reálne nechel. Ňou však ukázal na nutnosť druhej, totiž skutočnej a pravej obete, ktorú chcel a ktorú aj prijal. To je obeť čistá a nepoškvrnená, raz a navždy platná za hriech sveta.
Na otázku Izáka:” Kde vezmeme baránka na obeť?”, odpovedá Abrahám prorockými slovami. “Boh si vyhliadne baránka na obeť, syn môj”. Na vrchu Morija preto netiekla krv Izáka, ale krv obetného zvieraťa.
Milí bratia a sestry v Pánovi, napriek tomu, čo sa stalo na vrch Mória, keby ľudstvo podrezalo hoci všetky barance a kozliaka, ich krv nemohla a nemôže zmieriť Boží hnev. Proroci neváhali povedať na adresu kultickej praxe Izrala: Vaše obete sa mi protivia…
Boh sám však pripravil obeť, skrze ktorú sa mu zaľúbilo spasiť svet. Je to obeť Ježiša Krista, Jeho Syna. Tak Boh miloval svet… Viedol Ho cestou poslušnosti, skrze Ducha Svätého a prijal Ho potom ako dostatočnú a bezvadnú obeť, ktorá očisťuje každého hriešnika. Dáva milosť, pokoj a spásu od Boha pre časnoť i večnosť. To uvidel a spoznal aj Ján Krstiteľ, keď povedal: “Ajhľa, baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta”.(J 1,20)
Otázka dnešnej nedele však zostáva upriamená na nás. Popri zjavenej Božej milosti a Ježišovej láske k nám, otázka znie:” Čo robiť” ? Čo máme urobiť s Ježišom, s Jeho obeťou, s Jeho darom a ponukou života večného my? Príjmeme ju ako zástupnú obeť za nás, alebo sa k nej postavíme nevšímavo a nezúčastnene? Nedeľa súdu má v sebe zásadnú otázku: Ako rozhodneme a rozsúdime o Ježišovom skutku a diele my?
Juraj Tranovský nám ponúka svetlo a pravdu ( Ž 43,3) o Ježišovej obeti nasledovne: ( ES 89, 3,5)
“ My sme tí hriešnici, veľkí dlžníci,/
Ty si však, Pane náš ,/ zaplatil za nás
nie striebrom, nie zlatom, ale krvou svätou,
čo nás očistila, hriechov zbavila.//
Tvoja verná láska to spôsobila,
že nás z kliatby hriechu vyslobodila!/
K tomu nám pomáhaj, / Ducha svätého daj,
aby sme Ťa ctili, / vrúcne chválili. Amen
Kázeň: Smrtná nedeľa 2011 – Rovensko , Sobotište – Ľ.Batka st
Slovak