Anna Batková: Spomienky nad kolískou

Anna Batková: Spomienky nad kolískou

Keď povila som prvé dieťa

do našej kolísky, čo nebola už nová,

len čistá radosť, šťastie

napĺňali srdce i dom

každý deň znova a znova.

Keď šieste dieťa kládla som už do kolísky, 

cítila som, že aj iný pocit mi je blízky.

A šťastie moje, moje lásky

spravili na mojom čele prvé vrásky.

Pribudlo detí, ubudlo chleba,

lež neubudlo v mojom srdci lásky –

dvanástim dopriala som žiť.

Len Pán Boh vybral koho mi nechá

a s kým sa musím rozlúčiť.

A ľudu môjmu vďala nemalá,

veď sama by som ich ešte ťažšie chovala.

Pestúnke mojej, aj tým čo priniesli

k nám poživeň, hoc sami toho veľa nemali,

aj tým, čo milé slovo povedali

a deti moje pohladkali.

Tým všetkým ďakujem.

(Báseň venovaná spomienke na matku Milana Rastislava Štefánika, pani farárku Albertínu Štefánikovú rod.Jurenkovú. 

Uverejnil: Sinokvet, občasník rodákov M.R.Štefánika, teraz aj v knihe: Tu sú jeho korene)

Komentáre k “Anna Batková: Spomienky nad kolískou

  1. Štefan Krčméry — Štefánikova matka

    “Choď, syn môj, vo svet široký,
    keď, už raz tak byť musí,
    to naše plemä slovenské
    i tak sa v biede dusí.

    Choď, syn môj . . . V svete ďalekom
    na mater nezabudni
    a vráť sa, vráť sa víťazom,
    ak svitne raz deň súdny.”

    A išiel chlapec beľavý —
    a míňali sa letá,
    a naučil sa vo svete,
    ako sa voľne lieta.

    Po púšťach lietal, ostrovoch
    a meral hviezdne dráhy,
    matkino slovo v srdci mal,
    na mysli domov drahý.

    A keď mu boli tri svety,
    za matkou túžil veľa
    a v očiach sa mu ziskrilo,
    keď zahrmeli delá.

    A roztúžil sa bolestne
    a bôľ mu viazol v hrdle,
    a vyšvihol sa ako vták
    a za ním celé kŕdle.

    Hoj, za ním kŕdle bez počtu,
    a všetky jasné, smelé,
    slobodu nesú, slobodu,
    a on im lieta v čele.

    Slobodu nesú, slobodu,
    a rodná zem ich čaká,
    už videl letieť oblohou
    najjasnejšieho vtáka.

    Slobodu nesie, slobodu,
    hoc život svoj dá za ňu.
    Už rodná zem mu pije krv,
    a matke slzy kanú:

    “Už si mi, syn môj, dolietal,
    už, ty môj sokol prvý!
    Nech čistý kvet tu vyrastie
    z tej tvojej čistej krvi.

    Nech slnce Božie svieti naň
    a zem mu dáva vlahy.
    Mať tvoja rodná žehná ti,
    spi sladko, syn môj drahý.”

Komentovať