Vykonali sme, čo sme boli povinní?

               Vykonali sme, čo sme boli povinní? 

Láskou čistou

združ nás, 

srdcia viaž a naplň dlane.

Hnevov, zlosti,

Bože varuj –

a po smrti

život daruj!  Amen. (M.R.)

L 17, 7 – 10:

“Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? (8) Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, dokiaľ sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? (9) Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Nemyslím! (10) Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.”  Amen

      Bratia a sestry v Pánovi!

     V čase keď som ešte pravideľne učil náboženstvo v škole, zistil som, že najmä menšie deti mali veľmi radi, ak sa im pri vyučovaní  prejavila osobná pozornosť. Napríklad o Pánu Bohu ako našom láskavom Otcovi som im hovoril nasledovným spôsobom: “Pán Boh stvoril najskôr trávičku, potom kravičku. Krávička dáva mliečko, ktoré mamička dáva na raňajky svojmu Janíčkovi.”  Alebo podobná veta: “Nebeský otec stvoril obilie, potom sliepočku ktorá znáša vajíčko, ktoré potom mamička uvarila svojej Aničke.” – Oslovené dieťa som pri tom jemne pohladil. Nie div, že všetky deti chceli byť podobný spôsobom oslovené a pohladené. Keď som sa ich pýtal, či ich rodičia doma pohladia, “mojkajú” – alebo “čučkajú”, väčšina povedala so smútkom, že nie. 

     Prirodzene, nielen deti, ale v skutočnosti každý človek chce žiť vo vzťahoch lásky a túži po jej prejavoch. Ako kresťania často hovoríme a vyznávame, že Pán Boh je náš láskavý nebeský Otec a my sme Jeho deti. Veriaci človek je ten, kto o Božej láske nielen počul z Písma, ale ju aj zažil vo svojom živote cez nejaké osobné a osobité skúsenosti. 

     Máme však aj zo života rodiny skúsenosť, že láska a láskavý vzťah rodičov k deťom, alebo vzťah medzi manželmi nie je len o pekných slovách a jemných pohladeniach. O rodičovskej láske by dospievajúce a dospelé deti nemali pochybovať ani vtedy, keď rodič od detí očakáva pomoc, alebo službu. Milujúci rodič musí niekedy aj niečo prikázať a očakáva splnenie nejakej úlohy, alebo povinnosti.

    Jedno z podobenstiev Pána Ježiša hovorí o otcovi aj tak, že sa obracia na synov a hovorí každému: “Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu. Syn povedal: dobre – ale nešiel. A druhý povedal: Nechce sa mi, ale rozmyslel si to a napokon – i keď namrzený, predsa šiel. Pán Ježiš v tomto súvise položil učeníkom otázku: ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu”?  Samozrejme, ten ktorý napokon na vinicu šiel a pracoval…

    Aj v našom vzťahu k Pánu Bohu nezostávame iba malými deťmi, ktoré lásku viac prijímajú a dostávajú, ako dar lásky aj splácajú a majú ju prejaviť poslušnosťou a pripravenosťou k službe. Živá viera v Pána Boha nekončí v slovách, ale sa má prejaviť vo vzťahu poslušnosti v našom každodennom konaní, ktorým nás poveruje  náš nebeský Pán.

    Podobenstvo, ktoré sme vypočuli z Písma hovorí o viere v Ježiša Krista ako o vzťahu k Pánovi,ktorý má pre svoju lásku k nám plný nárok na celý náš život. Preto vždy, nielen v nedeľný, alebo sviatočný deň očakáva našu poslušnosť a pripravenosť stáť v Jeho službe.

    Aj o tejto stránkeviery, ako o poslušnosti v rozličných telesných prácach máme v cirkvi vedieť, o nej hovoriť a podľa vôle Pána cirkvi aj konať. Viera nie je a nedokazuje sa iba v slovách: “Pane, Pane…”, ale aj v konaní a plnení Božieho zákona. 

Kto verí v Pána Boha, prijíma celý svoj život, zdravie a všetky dary pre telo i dušu ako nezaslúžený Boží dar. Viera vie, že Pán Boh je láskavý Otec a preto je aj Pánom nášho života, ktorému patríme so všetkým čo sme a máme.    

    Pre neveriaceho je to samozrejme “tvrdá reč”, ktorú nerád počúva. Život nevníma ako dar a všetko čo má, považuje za svoju zásluhu. 

    Pre každého z nás má náš Otec a Pán rôzne poslanie a poverenie. Pán Ježiš v dnešnom podobenstve hovorí o človeku ako o sluhovi, ktorý pracuje na poli. Tým “poľom” je tento svet. Každý pracuje v nejakom povolaní, ktoré ho živí. Pán Ježiš nás volá k sebe aj vtedy, keď znášame “bremeno dňa a páľavu slnka, keď sa namáhame a sme preťažení” – a hovorí: ”Ja vám dám odpočinutie”.  

Skôr, ako príde to “odpočinutie večné”, – volá nás k našim prácam, aby sme v nich nachádzali nielen bremeno, ale aj potešenie a radosť. Schopnosti, um a prácu máme ako veriaci kresťania chápať ako službu nášmu nebeskému Pánovi. 

    Bratia a sestry, 

    preto by mala byť pre nás “ľahkým bremenom” aj práca v prospech cirkvi Pánovej, čiže v prospech cirkevného zboru. Zveľadovanie tých hodnôt, ktoré vybudovali cez mnohé úsilie a ťažkosti naši otcovia. Ak by neboli chápali stavbu kostola, fary, cirkvnej školy a prípadne iného hmotného majetku ako službu Pánovi cirkvi, neboli by dokázali takéto dielo, kde vyžili svoje sily, ruky a mnohé obete. Chcem preto dnes pripomenúť, že cirkevný zbor aj dnes očakáva na naše práce i na finančné obete. Nikto iný, ako sami evanjelici, ako pokorní služobníci Pánovi sa o toto dedičstvo ktoré máme nepostará.

     Napokon, Pán Ježiš sám nás predchádza v nesení bremien svojím vlastným príkladom, pretože aj On svoje synovstvo Božie dokázal svojou poslušnosťou Otcovi. “Vzal na seba podobu služobníka” a tak niesol svoj kríž. 

     Naše povinnosti ako veriacich kresťanov a služobníkov Pánových však nekončia prácami nášho povolania. Pán Ježiš hovorí aj o dôležitej službe v rodine, pri príprave jedla a pri stole. Aj o tejto službe a práci hovorí ako o takej, ktorú máme konať ako službu Jemu samému. Vtedy aj tá únavná a stále sa opakujúca práca v domácnosti a služba v rodine je určitým spôsobom “bohoslužbou”, ktorou sme podlžní nášmu Pánovi.  

   Ak službu v rodine nechápeme a nekonáme ako Pánovi, stáva sa bremenom a dôvodom napätia. (Žiaľ, neraz aj dôvodom rozpadu manžestva a rodiny.)

   Milí bratia a sestry v Pánovi!

   Už som povedal a naznačil, že mnohé práce a služobné povinnnosti máme ako kresťania konať  “ako Pánovi” a nie ľuďom. Vieme, že výzvy k obetiam času, peňazí, alebo k prácam nie sú populárne a mnohí o nich nechcú počuť.

    Ale to všetko nie je tou najťažššou úlohou, alebo bremenom, ktoré ako veriaci kresťania nesieme. Pán Ježiš v závere krátkeho podobenstva hovorí ešte o jednej ťažkej, ak nie najťažšej úlohe veriaceho.  

   Pýta sa, či bude ten, ktorý je skutočný a zvrchovaný pán ďakovať svojmu sluhovi za to, že urobil, čo mu rozkázal. Ježiš hovorí: “Nemyslím”. Ak si uvedomíme aký bol vzťah pánov a sluhov v dávnej minulosti, je to isteže pochopitený vzťah.

   Pán Ježiš ho však používa ako obraz a príklad pre seba i pre nás. 

“Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme”. 

    Pre mnohých sú to iste “ťažko stráviteľné slová”. Len človek veriaci, Bohu dôverujúci, dokáže takto vyznávať. Pred Pánom Bohom nemáme nič, čím by sme sa mohli chváliť, na čom by sme si mohli zakladať, ak ide o naše spasenie. Naša odmena je síce hojná v nebesiach, ale nie je ňou sám večný život. Ten si človek nezasluhuje prácou, obeťami, alebo službou slova v cirkvi. Pán Ježiš je Ten, ktorý nám ho zasľúžil a daroval. Tu je základ i vrchol kresťanskej viery.

    Preto Ježiš všetkých farizejov vtedajších i terajších volá k pokániu a pokore. K vyznaniu: “Neužitoční služobníci sme – čo smeboli povinní vykonať, vykonali sme”. 

    Naše skutky teda nie sú záslužné. Sú vždy len odpoveďou na Lásku Božiu v Kristu Ježiši, našom Pánovi. Tak môžeme porozumieť aj slovám apoštola Pavla, ktorý povedal: ” Sám sebou sa nebudem chváliť – ak len nie svojimi slabosťami”. Keď ustúpi do úzadia naše “ja”, vtedy bude platiť Pavlovo slovo: ”nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus”.    

    Pán Ježiš chce i nás, podobne ako svojich učeníkov nazvať nie svojími sluhami, ale svojimi priateľmi. O toto vzácne priateľstvo sa teda spoločne v usilujme. To je potešenie a úloha, ktorú môžeme prijať z tohoto podobenstva. Ak dokážeme vyznať: “Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme”, zazneje z neba i nám ujistenie: “Dosť máš na mojej milosti”. Amen 

2.nedeľa po Sv.Trojici             Myjava  21        Ľubomír Batka st.     

Komentovať