Nedeľa Svätej Trojice

                                     Nedeľa Svätej Trojice                    

Iz 6, 1 – 8:

   “V roku, keď zomrel kráľ Uzijá videl som Pána sedie na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovli chrám. (2) Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. (3) Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. (4) Vtom  sa zahveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. (5) Vtedy som povedal: Beda mi, lebo som stratený lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. (6) Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. (8) A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa”. Amen

Exegéza textu:

    Text hovorí o Božom vyjavení sa Izaiášovi a o jeho povolaní k prorockej službe. Oba dôrazy vidíme aj pri povolaní Zachariáša ( Zach 1,13- 14 ), alebo v NZ pri zjavení sa Ježiša Pavlovi a v jeho povolaní. ( 1 K 15, 5 -10)  Vždy ide o iniciatívu “ zhora” ( J, 3, 31),  po ktorej prichádza u človeka k pokániu a následne k povereniu zvestovať slovo Božie. Na základe zjavenia Božieho v Ježišovi smieme lepšie rozumieť aj svedectvám v SZ. Týka sa to aj vyjavenia Boha v Trojici jedného aj v tomto texte. Preto je zvlášť vhodný ku kázni na sviatok Svätej Trojice.

V.1.  Uvádza historický údaj o čase, v ktorom bol prorok povolaný. “Keď zomrel kráľ Uzijá”, čiže v r. 740 pred Kr. Hospodin koná vždy v dejinách i v živote jednotlivcov. Izaiáš neuvádza priamo miesto, kde videl Pána, ale pravdepodobne sa jednalo o účasť na chrámovej bohoslužbe. Jej opis je však opisom nebeskej liturgie. Podobnosť vidíme aj v Jánovom videní “v deň Pánov”. ( Zjav 1, 10 )  Podoba je aj pri opise liturgie pred trónom Božím a Baránkovým. (Zjav 4 a 5, 10)  Boží trón zdôrazňuje Božiu vyvýšenosť nad svetom, ale aj všetkým stvorenstvom. Dôležité je tu svedectvo, že Izaiáš Hospodina nevidel bezprostredne, ale len “okraje jeho rúcha”. Pavlovo “sčiastky poznávame…” (1 K 13,9) platí aj tu. Prorok Pána poznáva tak, že počuje Jeho slovo.

V.2.  Serafi pred trónom majú “po šesť krídel”.Vyjadrenie: “dvomi si zakrývajú tvár” naznačuje, že ich tvár ľudským zrakom nemožno poznať. Nemožno hovoriť ani o ich rode, pretože majú zakryté aj “nohy” (pohlavie). Stoja pred Bohom, ale nie sú Mu rovní. Ich poslaním je ohlasovať slávu a moc Hospodinovu a plniť Jeho poverenie. “Pomenovanie je odvodené od slovného koreňa šáraf = plápolať, horieť.Serafi tak môžu pripomínať “ohnivé hady” o ktorých čítame na rôznych miestach SZ: Iz 14, 29, Nu 21, 6.( Viď prameň dole)  

      Je tu aj súvis s medeným hadom (4 M 21, 4 – 9) a Ježišovým slovom v J 3, 1. Ale i so zoslaním Ducha na apoštolov: “…ako keď sa prudký vietor valí…i ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa…” ( Sk 2, 2-3). 

V.3. Serafi Pána oslavujú trojnásobným volaním “svätý”, ktoré “chápala cirkev ako narážku na Božskú Trojicu”. ( Viď prameň) Tak ho cirkev má chápať aj dnes. Pripomína svätosť celej Trojice. Kontrastuje s porušenosťou človeka i celej zeme. Hospodinovi patrí sláva na nebi (Lk 2, 14), i na zemi. (Iz 52,10)

V.4. Český ekumenický preklad uvádza ako dôvod “pohnutia sa dverí v prahoch a naplnenie chrámu dymom” spev serafov. Náš preklad, správnejšie, uvádza iný dôvod: ” Zachveli sa“pre hlas volajúceho”. Takýto preklad má aj Kralická biblia. 

Preto je dôsledkom práve “hlasu volajúceho” strach a pokánie proroka. 

V. 5. Izaiášovo: “Beda mi”- znamená, že si je vedomý svojej hriešnosti a stratenosti i hriešnosti svojho ľudu. Pravé pokánie pôsobí počutie Božieho slova. 

V.6. Seraf koná službu, ktorou ho poveruje Boh. Uhlík z oltára je znakom nielen spaľujúceho súdu Božieho, ale aj očistenia. Tak ako Ján Krstiteľ zvestoval o Ježišovi: ”On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom” ( Mt 3, 11 b), koná Hospodin aj tu. 

V.7. Prorok po vyznaní hriechu smel počul aj slovo o odpustení hriechu a o očistení jeho perí. Tak sa stáva pripravený pre službu. Svedčiť o nebeskej liturgii a k úlohe “prorokovať”. 

V.8. “Koho pošlem a kto nám pôjde?”. Jednoduchá otázka poukazuje opäť na tajomstvo. Cirkev smie aj v tomto slove vidie obraz Svätej Trojice. Otázka “Koho pošlem”- je totiž v jednotnom čísle, lebo Boh je len Jeden. Ale ten istý Boh hovorí súčasne v množnom čísle: “Kto nám pôjde?” 

V tomto tajomstve možno opäť vidieť obraz spoločenstva Otca, Syna a Ducha Svätého. Nejde tu, ako sa niekedy tvrdí, o “plurális majestaticus”. V takom prípade by v pluráli bolo aj prvé sloveso. Prorok obdarený Božou milosťou, smie ochotne a radostne s anjelmi Hospodina oslavovať a zvestovať Jeho slovo. To je aj trvalá úloha cirkvi na zemi. 

Propozícia: Chváľme Boha v Trojici jedného!

                      1. Za to že nás omilostil

                      2. Za to, že nás k službe povolal 

Náčrt kázne:

      Posledný sviatok v slávnostnej polovici cirkevného roku je pre nás vzácny preto, že smieme ešte raz spoločne dobrorečiť za dielo celej Trojice Svätej. Smieme sa rozospievať k chválospevu tak, ako apoštol Pavel:”Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal všetkým duchovným požehnaním! (Ef 1, 3nn) S veľkou radosťou sme prežívali sviatky Otcovskej lásky k svetu i nám cez Vianoce, sviatky Syna v období veľkonočnom, lebo nás Otec “omilostil v Milovanom. V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.” Sviatky Ducha Svätého nám pripomenuli dar viery a hodnotu spoločenstva cirkvi putujúcej i oslávenej. Preto: Chváľme Boha v Trojici jedného!  

1.Za to že nás omilostil

    Náš nebeský Otec nás nielen stvoril a urobil nás pánmi nad dielom svojich rúk, ale nás aj obnovil v našom pôvodnom povolaní a určení. Urobil to skrze svojho Syna, nášho Pána. Nielen Boh Otec vie, aký sme a uprostered akého ľudu bývame…Napriek tomu nás omilostil, tak ako omilostil Izaiáša, prorokov, apoštolov a iných.

2. Za to, že nás k službe povolal

   I nás, omilostených hriešnikov poveruje svojou službou: prorockou – (zvestovateľskou),  kráľovskou (strážnou) i kňazskou (modlitebnou) v našich rodinách i v našej cirkvi. (Rozviesť úlohy cirkvi dnes pre naše rodiny, cirkev i svet). 

   Chváľme Trojjediného Boha, že nás uznal za hodných byť v spoločenstve s Ním a privádzať do neho aj ostatných. On nám otvára oči pre poznanie Jeho svätosti a moci, ale aj pre slabosti naše, sveta a blížnych. Modlime sa, aby sme dokázali na Jeho pozvanie odpovedať s prorokom i my: “Tu som ja, pošli mňa!” Amen

Použitá literatúra: Starý Zákon, Překlad s výkladem,11- Izaiáš, Kalich, Praha 1982

   22.5.2016  pre Službu Slova  napísal Ľubomír Batka st.

Komentovať