„Pán môj a Boh môj!“ J 20,28
Je napísaných mnoho kníh o Bohu, Jeho spôsoboch, Jeho vlastnostiach aj o Jeho diele. Ak niektoré z nich čítame, tak sa nám stáva, že zostávame po prečítaní takí suchí a prázdni ako sme boli pred tým. Nič nám nedajú, pretože okrem konštatovania niekoľkých samozrejmých vecí nič neobsahujú. Naproti tomu, stačí niekoľko prostých, jednoduchých slov, ktoré vytryskujú z úprimného srdca človeka, ktorý má skúsenosť s Bohom a otvoria nám celé nebo slasti a blaha. Sprítomní nám Boha tak, že sa pri čítaní bojíme obhliadnuť, aby sme Ho nezneuctili svojim pohľadom, pretože sa nám zdá, že stojí za nami. Celé naše okolie sa rozžiari Jeho svetlom, všetky zlé a nešľachetné myšlienky prchajú pred Jeho svätosťou a prajeme si, aby takáto chvíľa trvala večne.
Podobný pocit sa nás zmocní pri čítaní druhého verša 63. žalmu: „Bože, Ty si môj Boh.“ Ako divne to znie: Bože, Ty si Boh! Či by nestačilo povedať len: Bože silný, Ty si môj!? :— Nestačilo! Žalmista cíti, že svojmu Bohu musí Jeho božstvo priznať, že musí zdôrazniť: Ty si Boh a nikto iný. A prečo to musí zdôrazňovať? Pretože žije v dobe, ktorá práve ako tá dnešná doba, má mnoho iných, zvláštnych, vedľajších bohov, ktoré ctí, ktorým sa klania a ktorým obetuje.
Žalmista má svoju skúsenosť s Bohom, poznal Ho ako Toho, ktorý má všetku moc na nebi aj na zemi. Volal k Nemu a On počul, prosil Ho a On vyslyšal, bol v nebezpečenstve smrti a On ho zachránil. Videl a poznal, že modly nepomáhajú, že sú bezmocné, slepé, hluché, neživé a s hrôzou si uvedomil, že modlám je vzdávaná božská pocta, že sa od nich očakávajú božské činy, a že sa im dávajú mená, ktoré patria len Jedinému. Poznal, že Hospodin je Bohom a tento poznatok svojho srdca odieva slovami a hovorí to Jemu! Nevieme, kto písal stý žalm, v ktorom básnik hovorí k ľudu: „Vedzte, že Hospodin je Boh.“ Možnože to bol tiež Dávid a že sa opakuje, ale tu nehovorí k ľudu, tu nepoučuje, tu vylieva svoje srdce pred Bohom, tu sa rozpráva s Ním a je naplnený radosťou, vďačnosťou a nevýslovnou láskou. „Bože, Ty si môj Boh!“ Dávid akoby hovoril: ja som to skúsil, ja som to poznal, že si Bohom a o toto poznanie ma nikto nemôže pripraviť.
Práve tak je to s človekom, ktorý nemá pochybnosti o živom Kristovi. Koľko opytovania a vysvetľovania a rozumovania o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša! Je to skutočne pravda? Vstal? Mohol vstať? Ako to môžeme vedieť? — To sú otázky tých, ktorí sa s Ním nestretli, ktorí nepoznali Jeho lásku a nedotkli sa Jeho rán svojimi prstami. A sú to ľudia chudobní, úbohí, beznádejní. Veď ak nevstal Kristus, márna je naša nádej vo večný život!
Ale stretávame sa s ľuďmi, naplnenými radosťou, ich oči nám volajú v ústrety: „Viem, že môj Vykupiteľ žije!“ Pýtajte sa ich, ako to vedia, ako to môžu dokázať. Povedia vám: Viem to, pretože som sa s Ním stretol, a že s Ním žijem deň čo deň. Dokázať vám to nemôžem, ale viem to! Skúste im povedať, že sa klamú, dokazujte im prírodnými zákonmi, že je nemožné mŕtvemu zasa vstať. Všetko márne! Je to tak, ako keby ste hovorili človeku, ktorý bol slepý a zrazu vidí, že nevidí a že nie je možné, aby videl, pretože má očnú chorobu, ktorá podľa vedeckého bádania je nevyliečiteľná. Čo vám to pomôže, ak ten človek vidí?
Tomáš tiež neveril, že Pán by mohol vstať, pokiaľ nevložil svoju ruku do Jeho rán. Ale akonáhle sa s Ním stretol, znie z jeho úst: „Pán môj a Boh môj!“ Mohol sa niekto opovážiť prísť k nemu a tvrdiť, že Pán nevstal z mŕtvych!
A tak Dávid vie, že Boh je Bohom, silným Bohom, a my to vieme o Pánovi Ježišovi. Jeho sila ako človeka sa dokázala v Getsemane, kde šliapol na svoje srdce a vediac o bolestiach a utrpeniach, ktorým kráča v ústrety, dobrovoľne sa rozhodol svoju obeť dokonať. A dôkazom Jeho božskej sily je prázdny hrob. Svojou smrťou premohol smrť na víťazstvo „víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.“ (1J 5,4) Tento Boh, ktorý je skutočne Bohom, silným Bohom, je tým žalmistovým Bohom. Hrdo sa k tomu priznáva hneď na začiatku svojej oslavnej piesni a z tohto vedomia vytryskuje túžba po videní Jeho slávy, po ustavičnej Jeho prítomnosti. „Bože, Ty si môj Boh. Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život.“
Preto môžete povedať z celého srdca: „Pane Ježiši, Ty si môj Boh!“? Cítili ste niekedy, alebo cítite aspoň v tejto chvíli, že Jeho milosrdenstvo je lepšie než život? Božie milosrdenstva ďaleko prevyšuje cenu života! Aký význam má život, ak jeho koncom je smrť? A smrť je tam, kde nie je Božia milosť. Smrť je odplata za hriech, ale milosť Hospodinova pripravila východisko zo smrti, práve vo smrti Pána Ježiša. Pokiaľ sme neprišli k Nemu, pokiaľ sme sa Mu úplne nevydali, pokiaľ sme Ho neprijali za Boha, a to za svojho Boha, dotiaľ sme bez milosrdenstva, a následkom toho bez života.
„Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ R 10,9
Pokoj Vám!!
Slovak