Hľa kráčame s Tebou, Učiteľu Kriste,
naplnení duchom viery v Teba čistej;
hľa, kráčame s Tebou ku slávnemu mestu
ku nemu si nie Ty zapríčinil cestu . . .
Hľa kráčame s Tebou ku Jeruzalemu,
mestu v všetkých veciach svetských slávnemu
Ty nás v ceste tejto tešíš, utvrdzuješ:
slepým zrak darúvaš, chromých uzdravuješ.
Hľa vchádzame s Tebou v tie úzke ulice,
zástup rastie stále v tisíc, na tisíce:
každý počuť by chcel Tvoje múdre slová,
v nich nám všetkým svieti spása opravdová.
Učiteľu milý, ó Ježiši Pane!
nad životom Tvojím rady nasnované:
zničiť Ťa má v mysli farizejská pýcha,
vidiac ľud úbohý, že voľnejšie dýcha . . .
Hľa vchádzame s Tebou, milostivý Pane,
pod košaté stromy záhrad v Getsemane;
hľa skladáme ruky, by sme sa modlili,
aby kalich horký odňal Otec milý . . .
Už sa rota valí s lampy, s pochodňami.
Neodchádzaj, Pane, ale zostaň s nami!
Oj, zbabelý svete, skaza tvoja istá,
za mizerný peniaz zradiť Pána Krista!
Už ruky nevinné tvrdá reťaz tlačí,
my za Ním ideme v ubolenom plači;
za nás, za hriešnikov od žoldnierov jatý
nevinný Učiteľ a Strážca náš svätý.
Tak za Ním kráčame v stánky radných siení,
kde ľud neverný Mu, odsúdiť Ho mieni —
Darmo i to, že je sudca spravodlivý,
nemôže ukojiť ľud pomsty tak chtivý.
Vydá im Ho preto, by Ho zmordovali
a v ukrutnej smrti radosť nachádzali;
zbičujú Ho cele, vedú na Golgotu,
slzou pokropenú horu túto svätú.
Tam Ho potom na kríž s hanbou povešujú,
bok kopijou prepchnú a krv vyceďujú.
Tak dokoná cestu Učiteľ ten pravý,
čo nám dopomôže do nebeskej slávy.
S uboleným srdcom až pod ten kríž Jeho
prichádzame, majúc stálu vieru v Neho:
že nás vyslobodí od smrti tej večnej,
doprevadí všetkých v stánky nekonečné.
Slovak