Bože môj, Bože môj, prečos‘ ma opustil?
Prečos‘ na mňa toľké súženie dopustil?
Vzdialil si sa, Bože, od spasenia môjho
i od nariekania a slov sluhu svojho!
Celý deň, ó Bože, s plačom volám k Tebe,
a Ty moje prosby nepripúšťaš k sebe,
i celú noc k Tebe volá duša moja
a Ty mi nedávaš ratolesť pokoja.
Lebo Ty si Svätý, tróniš v sláve neba;
lež otcovia naši vždy dúfali v Teba,
a Tys‘ im pomáhal, chránils‘ ich i vodil:
keď volali k Tebe, vždys‘ ich vyslobodil.
Ale ja som len červ, už nie ani človek,
lebo veď mňa môže potupiť ktokoľvek:
všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi
a škodoradostne kývajú hlavami.
Kŕdeľ posmešníkov okolo mňa chodí
vraviac: Dúfal v Boha, nech ho vyslobodí!
Nechže ho vytrhne, odníme súženie,
keď vraj má v ňom také veľké zaľúbenie.
Zo života si ma Ty sám, Hospodine,
vyviedol a vložil na prsia matkine:
na Teba spoliehal som od narodenia,
od života matky, Boh môjho spasenia!
Nevzďaľuj sa, Otče, nevzďaľuj odo mňa,
veď len Tys‘ mi Otcom: postaraj sa o mňa!
Vidíš, že súženie už sa ma dotýka
a krom Teba v svete nemám pomocníka.
Už ma obkľúčilo množstvo býkov divých,
silných, mocných, zlostných a neľútostivých:
všetci vyškierajú na mňa ústa svoje
a revú sťa levy na súženie moje.
Ako voda som sa rozlial — a som zvädlý,
všetky moje kosti, vo mne sa rozpadli;
srdce moje, ktoré vždy len láskou bilo,
v mojich útrobách sa sťa vosk roztopilo.
Som sťa črep rozbitý, zmizla moja sila;
horúčosť mi jazyk k ďasnám prilepila;
ako hŕstka prachu v náruč hroznej smrti
z Tvojej svätej vôle, Otče, som vrhnutý.
Zo všetkých strán draví psi ma obskočili
a samí zlostníci ma až obkľúčili,
prebili mi ruky i nohy docela
a prebijú i bok svojho Spasiteľa.
Sčítať by som si mohol všetky svoje kosti;
oni hľadia na mňa s radosťou z blízkosti
a šaty moje si medzi sebou delia,
o plášť môj losujú a na mňa sa škeria.
Ale Ty, ó Bože, neráč sa vzďaľovať;
Ty si moja sila: ráč ma posilňovať!
Príď mi sám na pomoc, vytrhni mi dušu!
vysloboď ma z rúk lva, z rúk psov, ktorí kúšu!
Vypravovať chcem o mene Toho strápeného,
rozprávať chcem svojim bratom o zásluhách Jeho,
oslavovať a chváliť Ho chcem na veky večné
v zhromaždení bohabojných vrúcne a srdečne.
Nech Ho chváli každý, kto sa bojí Hospodina,
nech Ho ctí a nech sa bojí Ho každá rodina,
lebo On tvár neodvracia od bied svojho ľudu:
tí, čo k Nemu vždy volajú, vyslyšaní budú.
Však od Neho pochádza aj táto chvála moja:
sľub svoj plním len pred tými, ktorí sa Ho boja
a ktorí Ho chcú na veky so mnou oslavovať
len pred tými chcem o láske Jeho vypravovať.
Nasýtia sa Jeho Slovom tí, ktorí hlad majú;
chváliť budú Hospodina, ktorí Ho hľadajú;
ľuďom zmiznú s očí slzy, prestanú náreky,
ožijú im srdcia a v Ňom budú žiť na veky.
Rozpomenie sa na Neho celé ľudské plemä,
i obrátia sa ku Nemu všetky krajiny zeme
a klaňať sa bude pred Ním každý národ večne:
On je Kráľom a kráľovstvo Jeho bude večné.
Klaňať sa Mu budú všetci, núdzni i bohatí,
a v prach budú pred Ním kľakať i hriešni i svätí,
i tí, ktorí smrťou hynú, i všetkých semeno
oslavovať bude večne Jeho sväté meno.
Jemu budú slúžiť všetky ľudské pokolenia,
lebo to, čo On vykonal, už nevykorenia
zo sŕdc ľudských posmievači, keď sa On i nám zblíži,
On, Ten, ktorý za nás trpel i umrel na kríži.
Slovak