Kedy vidíme správne?
Viac nie sme tmou, lež svetlo v Pánu,
Neberme nadarmo, milosť nám danú.
Nechže sa duch náš, jak náleží, postí,
v dobrote, pravde a spravodlivosti. Amen (M.R.)
J 9, 35 – 42:
“ I počul Ježiš, že ho vyhodili, a keď ho našiel, riekol mu: Veríš v Syna človeka? (36) Onen odpovedal takto: A kto je to, Pane, aby som veril v Neho? (37) Riekol mu Ježiš: Veď si Ho videl; to je on, čo hovorí s tebou. (38) A on povedal: Verím,Pane! a klaňal sa Mu. (39) Tu povedal Ježiš: Súdiť som prišiel na tento svet, aby videli, ktorí nevidi, a aby oslepli, ktorí vidia. (40) Počuli to farizeji, ktorí boli s Ním, a povedali Mu: Či sme aj my slepí? (41) Riekol im Ježiš: Keby ste boli slepí, nemali by ste hriechu; vy však hovoríte: Vidíme.- Váš hriech zostáva”. Amen
Bratia a sestry v Pánu!
Na úvod mi dovoľte pripomenúť jednu historickú udalosť, ktorá nám poslúži ako príklad. Mám na mysli bitku na Bielej hore, ktorá sa odohrala pre 401 rokmi pred bránami Prahy. Táto bitka trvala len niečo vyše hodiny, ale priniesla výsledok, ktorý na celé roky, ba až na dve – tri storočia poznačil dejiny miliónov ľudí. V tom čase ju však ani porazení, ani víťazi takto nevideli a nevnímali, skôr ju videli len ako jednu bitku z mnohých. Neskôr sa ukázalo, že pre porazených bola veľkým nešťastím a pre druhú stranu možnosťou ukázať, že „víťaz berie všetko“. Nasledovali kruté udalosti na Staromestskom námestí a potom známa 30 ročná vojna, ktorá zmietla polovicu obyvateľstva v Čechách. Nasledovalo nemilosrdné prenasledovanie evanjelikov, skutočnosť známa ako „doba temna“ v dejinách českého národa. Zanikli celé dediny. Vidiek sa vyľudnil, ľudia trpeli hladom a chorobami a všetko korunovala tvrdá protireformácia. Evanjelici, ktorí mohli, utekali z krajiny, takže vojsko muselo strážiť hranice, lebo nemal kto pracovať na poliach. Evanjelickú vieru nebolo možné verejne vyznávať. Príslušníci Jednoty bratskej museli odísť do exilu. Protireformácia, naopak, videla príležitosť k nastoleniu násilnej jednoty obnoveniu pôvodných štruktúr cirkvi. – Keď po mnohých rokoch vznikla Československá republika a s ňou možnosť slobodne vyznávať vieru, ukázalo sa, že evanjelikov v Čechách síce zostalo veľmi málo, ale „víťazi“ tiež nezískali veľa, lebo Česko sa stalo najateistickejšou krajinou v Európe, čo sa dodnes príliš nezmenilo.
Bratia a sestry v Pánovi!
Aj dnes sú veľmi rozdielne pohľady na minulosť, na prítomnosť i budúcnosť cirkvi i spoločnosti. Pri riešení otázok každodenného života a hľadaní ciest a východísk môžeme byť neraz veľmi prekvapení, ako ľudia rôzne vidia a hodnotia napr. súčasnú krízu spojenú s pandémiou. Želali by sme, aby sme všetci mali dobré oči a ostrý zrak, ktorým by sme videli dobré cesty a prostriedky riešenia súčasnej krízy a pandémie. Želali by sme si, aby sme my i tí, čo nesú na svojich bedrách najväčšiu zodpovednosť, videli zdravými očami dobré a zodpovedné riešenia.
Každý z nás vie, akou hodnotou je telesné zdravie . Ak niekto stratí zrak, ak má nejakým spôsobom choré oči, prináša to veľké ťažkosti a problémy. Niekomu pomôžu okuliare, niekomu operácia očí, mnohí sú však trvalo postihnutí, alebo úplne nevidiaci. Mať zdravé oči je veľký dar, slepota, naopak, ťažkosť a kríž.
Ale najhoršie dôsledky má pre človeka zlé duchovné videnie, alebo priamo duchovná slepota. Ako sa prejavuje? Zlým videním a poznaním Ježiša Krista. Nielen pre cirkev, ale pre každého človeka je rozhodujúcou vecou správne videnie osoby a diela Pána Ježiša, lebo to má dosah a dopad na náš časný, ale aj večný život. Na dôležitosť správneho duchovného videnia poukazuje nám táto dnešná tretia pôstna nedeľa s jednoduchým názvom „Oči“(lat.Oculi), ale aj dnešné úvodné slovo evanjelia.
V Biblii sa spomína, že Pán Ježiš uzdravil svojou mocou mnohých chorých a medzi nimi viacero slepcov. O uzdravení jedného z nich, slepého od narodenia, sme dnes počuli. – Je potrebné povedať, že Pán Ježiš neuzdravil oči a telesný zrak všetkým vtedy žijúcim nevidiacim ľuďom ani v Izraeli, ani v jeho okolí. Uzdravoval však všetkých ľudí tak, aby mali dobrý duchovný zrak a správne duchovné videnie a zameranie. To bol Jeho program, ako ho sám vyslovil pri návrate z púšte do nazaretskej synagógy: „ Duch Pánov pomazal ma…zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku…“ (L 4,18-19)
Právom sa môžeme opýtať: Čo je dôkazom nášho duchovného zdravia? Alebo: KEDY VIDÍME SPRÁVNE?
Odpoveď nám prináša dnešné slovo evanjelia:
1, Vtedy, keď v Ježišovi Božieho Syna a Spasiteľa vidíme
2, vtedy, keď od Neho odpustenie hriechov prijímame
Bratia a sestry !
Uzdravenému mládencovi, ktorý bol slepý od narodenia, položil Ježiš otázku: “ Veríš v Syna človeka?“ – Jeho odpoveď bola spontánna a úprimná:“ A kto je to, Pane, aby som veril v Neho?“ – Ten uzdravený tu povedal veľmi dôležitú vec a touto otázkou zahanbuje mnohých. Denne dnes počúvame otázky: „A ty komu veríš? Ktorému politikovi, ktorej strane?“. Mnohí ľudia si myslia, že je najdôležitejšie pre naše časné a možno aj večné blaho veriť človeku, alebo nejakej skupine ľudí – niekomu, kto sa o nás postará a bude garantom našej slobody, šťastia a blaženosti. Veriť a dôverovať by sme mali na prvom mieste Pánu Bohu a Jeho slovu. Uzdravený mládenec povedal:„ Kto je to, ten Syn človeka, aby som v neho veril?“.Naznačuje, že je lepšie a múdrejšie veriť v Boha a v Jeho pomoc. Keďže Ježišove slová „Syn človeka“ chápal najskôr jednoducho ako „človek“, naznačil, že veriť v hriešneho, nestáleho človeka sa mu nezdá rozumné.
Lenže Pán Ježiš týmto označením v skutočnosti nemyslel na obyčajného pozemšťana, ale použil na označenie Mesiáša meno, ktoré vyslovil o ňom už dávno prorok Daniel vo svojej knihe a proroctve. Možno ten mladý človek pre svoju nemoc nechodieval na bohoslužby často a preto nepoznal proroctvo Daniela. Keďže sa vtedajší svet priam hemžil „božími synmi“, Ježiš radšej použil Židom známe starozmluvné označenie Mesiáša: “Syn človeka“. – Preto mládencovi povedal: „Je to ten, čo hovorí s tebou“… Ten, ktorý ťa uzdravil a ktorého teraz vidíš!…Keďže mládenec potom Ježišove slová pochopil správne, svojimi očami videl Ježiša ako Božieho Syna, Mesiáša a Spasiteľa. Preto povedal: „Verím, Pane! A klaňal sa Mu“.
Na druhej strane pri tomto uzdravenom a správne vidiacom bol celý zástup duchovne zaslepených ľudí, medzi ktorých patrili aj vtedajší navonok veľmi zbožní farizeji. Oni však mali o Ježišovi iné „videnie“ a inú mienku. Raz bol pre nich: “ Tesár z Nazaretu, inokedy syn Jozefa, toho tesára, ale aj nepriateľ národa, alebo dokonca bohorúhač a démonom posadnutý a o tomto pohľade na Ježiša sa snažili presvedčiť aj zástupy.
Ježiš svojimi slovami, ale i skutkami všetkých nás pozýva k správnemu videniu svojej osoby a k viere v Neho ako Syna Božieho a Spasiteľa. To je totiž pravá, zachraňujúca viera.
A zároveň aj nás pozýva k patričnej oslave a k skloneniu sa pred Ním. Preto s naším nábožným pevcom spievame:“ Poďakujme Kristu Pánu, vzdávajme Mu úprimnú česť, chválu. Veď pre svoje umučenie, daroval nám hriechov odpustenie“. (ESP 109,1)
Bratia a sestry,
keďže On je Synom Božím a Spasiteľom, má moc dať nám aj ten dar, ktorý znamená pre nás „otvorenie neba“ a to je dar odpustenia našich hriechov. V Božích očiach sme všetci hriešni, ale je tu jeden podstatný rozdiel. Sú takí, ktorí veria a vidia, že potrebujú pokánie, a potom tí, čo veria, že ho nepotrebujú.
Preto Pán hovorí zdanlivo záhadné slová: „Keby ste boli slepí, – teda, keby ste uznali a vyznali svoje hriechy, svoju biedu – nemali by ste hriechu! Pretože takým, čo svoju hriešnosť pred Bohom chcú poznať a vysloviť, Boh skrze Krista všetky hriechy odpúšťa. – Tí však, ktorí hovoria: “ My vidíme”, že sme zdraví, čiže: my sme dobrí, my na sebe žiadnej viny nevidíme a nenachádzame – a sú presvedčení, že aj Pán Boh musí byť s nimi spokojný, tým platí to druhé:”Váš hriech zostáva“!
Také je Božie a Ježišovo videnie všetkých nás. Taký je Jeho súd. Je iste iný, ako nedokonalé ľudské súdy sudcov, ktorí sa „Boha neboja a ľudí nehanbia“…Je tu chvíľa, spýtať sa, ako my vidíme Ježiša a samých seba!? Ako vidíme význam Jeho služby, Jeho obete a kríža pre nás? Je náš súd súdom našich uzdravených, alebo očí krátkozrakých, možno úplne chorých?
Bratia sestry!
Prosme dnes: „Uzdrav moje oči Pane…“. Otvorenie očí nám umožní správne Ho vidieť a poznať ako pravého Božieho Syna a Záchrancu, ktorému sa oplatí dôverovať. On neprišiel proti nám, neprišiel proti nikomu, ale pre nás a je za nás. Spoznal to ten od narodenia slepý, ale nie Bohom opustený, či zavrhnutý mládenec ako si to mnohí mysleli. Spoznal to aj kajúcnik na kríži, ktorý napokon tiež videl Ježiša správne. Preto mohol dokonať v istote, že bude s Ježišom stále.
I dnes zdravé videnie Ježiša želáme a vyprosujeme pre všetkých. Aby videli, že On je Boží Syn a Spasiteľ, ktorý nám prináša milosť, záchranu a večný život v Ním. Amen
Modlitba:
Svätý Bože, milý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti úprimne za to, že sa nám dávaš poznávať ako milostivý a milosrdný Pán, ktorý sa k nám skláňaš vo svojom Synovi, našom Spasiteľovi s telesnými i duchovnými dobrodeniami. Ponúkaš nám pre Jeho sväté utrpenie odpustenie všetkých našich vín a hriechov a otváraš nám dvere neba a tak prístup k životu večnému. Za to Ťa chválime a velebíme spolu so všetkými veriacimi tu na zemi i so zástupmi vykúpených krvou Baránkovou, ktorí prebývajú pred Tvojim trónom.
Prosíme a prihovárame sa za všetkých trpiacich, utrápených a ohrozených na živote: Buď ich Lekárom a Tešiteľom.
Prosíme, poteš Pane Kriste slovom nádeje opustených, umierajúcich i tých, ktorí cítia a prekonávajú smútok pri časných rozlúčkach. Buď s nimi i s nami v každej kríze tohto časného života.
Požehnaj službu lekárov a zdravotníkov i všetkých tých, ktorí sa usilujú slúžiť Ti verejnou službou všetkým, tým čo chráni zdravie nás a našich blížnych.
Prosíme za náš domáci cirkevný zbor, Ty vieš, čo naliehavo potrebuje – pošli služobníkov na svoju žatvu.
Povzbuď bratov a sestry v susednom osirelom cirkevnom zbore sobotištskom, ktorý smúti po bolestnom lúčení so svojím služobníkom Rastislavom. Príjmi ho k sebe a osláv – a raz i nás všetkých, keď príde Tvoje zavolanie. Amen
Otče náš…
Slovak