Čo si prajeme? Nemáme vrúcnejšie želanie než to, aby každý z nás viac ako doteraz miloval svoju evanjelickú cirkev.
Žijeme v dobe, ktorá je plná proticirkevných hesiel, ba aj protináboženských. Často počúvame reči, akoby už viac cirkev dnes nebola potrebná. Kto sa ešte k cirkvi hlási a patrí k nej, býva vyhlasovaný za človeka menej váženého, nižšieho. Proti takýmto smerom je nám treba zaujať stanovisko a to čo najrozhodnejšie. To znamená: nie im uhýbať, nie ich ignorovať, ale všímať si ich a dôsledne im čeliť. Ani vytýkanie povrchných, plytkých a telesných ľudí nenechajme bez povšimnutia. Cirkev je verejnou inštitúciou. A taká je podrobená prirodzenej kritike. Tu síce musíme pripustiť, ale nesmieme dopustiť, aby naša evanjelická cirkev bola dávaná na úroveň s každou inou cirkvou alebo sektou, a aby jej snahy boli zľahčované a znižované.
Evanjelická cirkev má mravné a duchovné úlohy, ako jej to určuje Kristovo evanjelium. Pre tie musí nasadiť všetko, a keď to koná, potom si zaslúži, aby každý kto k nej patrí s ňou solidárne postupoval, hájil ju a napomáhal jej k uskutočneniu cieľa.
Ona stavia jedine na Kristu; Jeho učenie, zásady a Duch sú pre ňu smerodajné. Ona vnáša svetlo do tmy povery a nevery. Vždy bola a je priateľom pokroku. Nášmu národu dala tých najlepších mužov a ženy. Vytvorila národu slávne dejiny. A doposiaľ obetavo pracuje na mravnom a duchovnom rozvoji nášho národa. Sympatie najväčších a najvážnejších ľudí sú na jej strane. Nuž, milujme ju!
Naša evanjelická cirkev má za sebou mnoho utrpenia. Nikto pre slobodu svedomia, pre najvyššie idey a duchovné statky toľko netrpel ako slovenský evanjelik. Naša cirkev — tak smieme právom povedať — je cirkvou mučeníckou, cirkvou bohatierov. Nie je nám táto minulosť mocnou pohnútkou, aby sme ju zo srdca milovali?
Naša evanjelická cirkev je ľudovou cirkvou, jej organizácia a zriadenie to nasvedčuje; sám ľud rozhoduje o cirkevno-náboženských záležitostiach. Aká iná cirkev to smie o sebe povedať? Nie je to nový dôvod, aby sme na osudoch takejto cirkvi mali čo najživší záujem? Nie politicky. Evanjelická cirkev sa politikou nikdy nezaoberala a nemá také plány ani do budúcna. Pre ňu je tichá a verná duchovná práca nado všetko! Preto milujte ju!
Evanjelická cirkev má mnoho nepriateľov (žiaľ aj „vnútorných“). Stretáva sa u veľkej časti nášho ľudu s neporozumením. Od vekov je jej nepriateľ Rím. Tak ako sa pri istej príležitosti trochu neopatrne vyjadril rímsky kňaz: „Keby len ten skazonosný protestantizmus bol vyhladený zo sveta.“ — Na to mu dal trefnú odpoveď prítomný protestant: „To môžete veľmi ľahko docieliť pán farár, učiňte obsah a jadro všetkých vašich kázní slovo Božie a dajte do centra Ježiša: A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia, než jedine meno Ježiša Krista! (porov. Sk 4, 12) — a nebude žiadny protestant viac protestovať.“ S vypätím všetkých síl sa musí brániť, aby od neho nebola znásilnená. Preto ju milujte!
V našej vlasti je v menšine. Počítať musí s každou dušou, každý jedinec pre ňu mnoho znamená. Každý dom je pre ňu dôležitým stĺpom. Nedopusťte, aby vašou vlažnosťou a ľahostajnosťou mala zranenia, škody a ujmy! Milujte ju a starajte sa o to nech rastie, nech vždy ďalej a ďalej posúva svoje stráže, nech sa vždy viac a viac šíri a z nej vyžaruje a preniká do verejnosti evanjelický život!
Podporujte svoju cirkev v jej dobrom snažení a diele, horlivo sa zúčastňujte na jej práci, berte živý podiel na jej osudoch! Milujúc svoju rodnú cirkev- milujete seba samých; upevňujúc pôdu svojej cirkvi- upevňujete dobro, pokrok, pravdu, spravodlivosť, Božie kráľovstvo! Radosť z cirkevných úspechov bude vaša najlepšia radosť!
Pokoj Vám!!
Slovak