Pane Kriste, Tvoje pokušenie,
nech pomáha i nám denne
nad diablom vždy zvíťaziť,
Teba večne velebiť! Amen.
Mt 4, 1-11:
____________________________________________________________
„Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael“(1 Kr 21,1).
V tomto príklade ukazuje Duch Pánov, že aj taký skvelý Boží muž a bojovník ako bol Dávid, nemôže nikdy „zaspať na vavrínoch“, keď ide o boj s takým nepriateľom, ako je satan. Je to nepriateľ prefíkaný a nebezpečný.
Do svojich osídiel chce získať práve ľudí najzbožnejších a Bohu najmilších. Jeho zámer je jasný – chce človeka úskokom odviesť od Pána Boha. Chce nás postaviť proti Bohu, do šíku zjavných Božích nepriteľov.
Kto sa dá zviesť, nestane sa svojím pánom. Nebude nábožensky indiferetný (neutrálny), ale bude bojovať v jeho armáde. Modlárstvo kráľa Achaba bolo horšie, ako modlárstvo Amorejcov. Je to tak, ako napísal apoštol Peter: “…diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral“ .(1 Pt 5,8)
“Ten zlý” nestojí len proti jednotlivému človeku, ale proti celému ľudu Božiemu. Satan zviedol Dávida a tým „povstal proti Izraelu“.Útok na jednotlivca je útokom na celú cirkev, pretože ju chce oslabiť a zničiť. Kde sa cirkev oslabí a umenší, tam rastie kráľovstvo satanovo. Preto neútočí na ľudí zo sveta, lebo tí sú beztak jeho, ale práve na tých, čo patria Pánovi! Útočí vždy na hlavu spoločenstva, aby škodil všetkým údom tela. Zaútočil na Dávida, ktorý „zlyhal“, a zaútočil aj na Toho, ktorý je Hlavou tela, ktorým je cirkev. Ukazuje sa, že ani taký bojovník, ako bol Dávid, ktorý porazil Goliáša a mnoho nepriateľov, nedokázal víťaziť proti tomu, ktorého silou je lesť.
Človek je krehký. „Kto si myslí, že stojí, musí si dávať pozor, aby nepadol! (1 K 1O,12) Nikto neobstojí sám, kým žijeme “v tele”. Pôstny časnám chce pripomenúť, aby sme „bdeli a modlili sa, aby sme neprišli do pokušenia, lebo duch je síce hovový, ale telo mdlé“(Mt 26,41). Že je možné odraziť a prekonávať každé diabolské pokušenie, ukazuje nám Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Ako je to možné?
Ako môžme napokon zvíťaziť? Keď poznáme:
1. Diablovu mazanosť
2. Kristovu priamosť
3. kresťanskú opatrnosť
Je skutočnosťou, že k hriechu nás zvádza aj naše hriešne telo a krv.
To, čo telu škodí , je možné relatívne ľahko obmedziť. Napr. množstvo jedla i pitia. Fajčeniu, drogám je možné dať „ červenú“ – Stop! Súčasne to, čo telu prospieva mu môžeme ponúknuť: primeranú pracovnvú záťaž, primeraný oddych, relax a podobne. Ale nie o tom chceme dnes uvažovať.
Podobne je pravda, že k hriechom nás zvádza aj svet okolo nás.
Zlé príklady priťahujú… Vtedy sa dá povedať, že vzdelanosť a pevná vôľa nás môžu do určitej miery ochrániť pred márnou túžbou po svetskej sláve, ktorá je poľná tráva, pred pýchou, ktorá „peklom dýcha“, pred závisťou a pred žiadostivosťou tela a očí. Tieto pokušenia prichádzajú otvorene i skryte, ale skúsenosťami a posilnením našej mdlej vôle a najmä prosbou o „pomoc zhora od Otca svetiel“ možno týmto pokušeniam odolať. (Jk 1,17)
Oveľa horšie to však býva vtedy, ak nás pokúša sám diabol. Ak diabol má niekoho zjavne v hrsti a v moci, s takým človekom vlastne nemá žiadnu prácu a námahu. Diabol však prichádza vždy tam (k tým), kde chce človeka odtrhnúť od Stvoriteľa a nebeského Otca. Tam, kde je človek Pánu Bohu najbližšie. V Božom raji prišiel k Eve a Adamovi. Vieme, že neprišiel ako popierač Boha, ale zdanlivo ako priateľ. Ako taký, ktorý chcel uvažovať nad Božím slovom: „Či naozaj povedal Boh: zo žiadneho rajského stromu nesmiete jesť (jeho ovocie)“? ( 1 M 3,1 b) Jednoduchá pravda bola však taká, že Boh povedal: z toho jedného nejedzte, lebo…umriete“. (1 M 2,17) Ale diabol vykladal Božie slovo falošne a napokon prevrátene, keď povedal:„Vôbec nezomriete“! (1 M 3,4)
On je naozaj „všetkými masťami mazaný“. Je ten, ktorého „strašná zbraň je – klam“ (ES 263,1). A je rovnako „múdry“ v každom čase. Evanjelista svedčí: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal“. Slovíčko „potom“ nás učí, že sa to stalo hneď po Krste Kristovom v Jordáne. To bol v pravde ten najsvätejší čas, v ktorom vykonal Otec Krst svojho Syna, skrze Ducha Svätého. Čas, keď sa zjavila celá blahoslavená Trojica svätá. Keď Duch Svätý viedol Ježiša na púšť – „hneď pristúpil k nemu pokušiteľ.“
Luther povedal, že „tam, kde Pán Boh stavia svoj chrám, tam hneď diabol stavia svoju kaplnku“. My kresťania musíme tu myslieť na náš Krst svätý. Na čas nášho duchovného znovuzrodenia, keď sa človek odrieka diabla, jeho spôsobov a panstva. Keď vyznáva, že verí v Trojjediného Boha a keď dostáva dar Ducha Svätého. Keď sa teší zo zasľúbenia o spasení – áno, vtedy hneď príde k nám pokušiteľ. Ak bol človek pokrstený ako dieťa, príde k rodičom, k ich „hlave“. Príde ku krstným rodičom. Príde do rodiny pokrvnej i duchovnej, do cirkvi. Nemá inej starosti, ako nás prelstiť! Začíne pochybovačnými otázkami: „Či naozaj povedal Boh: si mojím dieťaťom ? Naozaj sú ti odpustené hriechy? Naozaj tá „obyčajná voda“ môže toto pôsobiť? Naozaj je denné učenie sa od Pána Krista to najlepšie, tá najväčšia múdrosť a pravda“? To sú jeho spôsoby. Použil ich už v raji.
Koľkí pokrstení na to zabudli? Koľkí zabúdajú! Koľkí kresťania si myslia, že diabol je chudáčik a nedochôdča a že keď sme sa ho raz odriekli a „vyprevadili ho dvermi“, už sa nevráti. Že „neprelezie plot“ a nevráti sa “oknom“… A to najmä vtedy, keď nájde príbytok človeka „vymetený a vyzdobený“. (Lk 11,25) Vždy nanovo sa chová ako „pokušiteľ“.Vždy nanovo prichádza ako protivník a začína útočiť „na hlavu“, totiž na to, čo je v živote z viery centrálne a najdôležitejšie. Na slovo Božie, na sviatosť Krstu svätého, na sviatosť Večere Pánovej!
To slovo máme totiž vždy iba v „hlinených nádobách“, ako hovorí apoštol Pavel. (2 K 4, 7 ) Raz je to „hlinená nádoba“ liturgie, ktorej nie všetci rozumejú. Raz je to osoba farára, ktorý „určite robí niečo zle“. Raz je tou “hlinenou nádobou” voda pri Krste, inokedy je to „hlinená nádoba“ chleba a vína pri Večeri Pánovej. Nemôže chýbať ani „hlinená nádoba“ sviatkov a nedieľ, inokedy je ňou nový Spevník, alebo nová Agenda a poriadok služieb Božích. Ale aj mnohé iné veci…
Zo SZ vieme, že keď Hospodin vydal Izraelcom na púšti Desatoro, satan im hneď opanoval srdce a oni postavali modlu: zlaté teľa. Nebolo to inak ani vtedy, keď Pán Ježiš zasadol s učeníkmi k Hodu veľkonočného baránka a k ustanoveniu svoje svätej Večere. Ani tam satan nechýbal a „hneď“ vnukol jednému z nich svoj zámer a viedol ho, aby Pána zradil. (J 13,2) To znamená, že v žiadnom čase nie sme pred satanom bezpeční. Preto je dôležité:bdieť v každom čase a v každom okamihu.V pôste nestačí len postenie sa, alebo samotné ľudské úsilie, ale je potrebné, aby sme sa aj modlili a neochabovali v duchovnom zápase ktorý vedieme. Nie je to zápas „ proti telu a krvi, ale proti zlým, duchovným mocnostiam“.(Ef 6,12 ) Diabol bol pri Kristovi na každom mieste: na púšti, na vrchu i v svätom meste.
Ako Jób povedal: „satan obchádza celú zem „(Jób 1,7).
Aj rajská záhrada bola svätým miestom a on tam nechýbal! Ak sa stáva naša duša v Krste Ježišovom „chrámom Ducha svätého“, niet nijakých dôvodov k tomu, aby sme tým viac neboli na stráži. Aj Jeruzalemský chrám bol sväté miesto a domom modlitby a ten zlý opantal ľudí tak, že urobil z neho „peleš lotrov“. To sa môže stať s každým iným svätým miestom, vrátane nášho srdca!
Ak sa satan nehanbil pokúšať samotného Pána Ježiša Krista, tak nezastane ani pred žiadnym človekom. Tu možno pripomenúť slovo Kristovo: „Keď sa toto deje zo zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým“? (Lk 23, 21) Dal sa nájsť aj medzi synmi Božími, ktorí sa postavili pred Hospodinom.( Jób 1,6) Dá sa nájsť aj spoločenstve apoštolov, ktorých „preosieva ako pšenicu“.( Lk 22,31)
Jedno z jeho mien je aj “Belzebub”, čo znamená: pán múch! Človeka totiž otravuje a oblietava ako neodbytné muchy. (Mt 12,24). On vedie svoj boj a úskoky proti všetkým: mladým i starým, bohatým i chudobným .(Lk 11,21)
Pokúšal teda aj Pána Ježiša a to rôznymi spôsobmi. Odhováral ho od pôstu a modlitby. (Určitý rod démonov možno totiž prekonať „iba modlitbou a pôstom“. ) Chcel Ježiša priviesť k zúfalstvu, aby zapochyboval, že je Synom Božím. Potom Ho chcel viesť k lacnému populizmu, aby sa zhodil z chrámu, áno i k svetskej moci a sláve!
Vždy s jedným cieľom, aby tak prerušil vzťah lásky s Otcom. Nadovšetko však jeho prfíkanosť a mazanosť vidieť v tom, že pozná a pužíva aj Božie slovo. Navonok je akoby vyznavačom zásady „sola scriptura“ = jedine Písmo a cituje jeho výroky.
Tu vidíme dve jeho najsilnejšie zbrane. Zdanlivý záujem o Ježiša a jeho zdanlivú dobroprajnosť, priam lásku. „Povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby“! Akoby povedal: nehladuj, chráň svoj život!
Druhou zbraňou je používanie Písma. Používa odev svätosti a rúcho spravodlivosti: sťaby bol anjelom svetla! Pritom je a zostáva vždy „vlkom v ovčom rúchu“.( Mt 7,15 ) Preto je dôležité poznať jeho „mazanosť“, aby sem mohli aj my prekonať všetko diabolské pokušenie.
Súčasne poznajme aj Kristovu jednoduchosť a priamosť. Pán Ježiš sa odvolával na čisté a jasné Slovo Božie, bez akéhokoľvek prekrúcania. Nesmieme zabudnúť v našom boji na to, čo spievame s Martinom Lutherom v našej Evanjelickej hymne: „Slovíčko ho porazí“!
„Napísané je“! Nie ľudské prostriedky, ľudská múdrosť, ľudské špekulácie – ale slovo Božie je napokon tým „dvojsečným mečom“, ktorý sa stane víťazným. Hoci „tajomstvo neprávosti už potajomky pôsobí“, syn zatratenia bude napokon zahubený a zničený so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi, ako na to upororňuje apoštol Pavel. (2 Tes 2, 9)
Hoci Pán mohol diabla odohnať, predsa jednoducho koná cez slovo Božie. Povedali by sme: rozpráva sa, aby nám ukázal príklad, aby sme aj my tak činili. Lebo evanjelium Kristovo je vpravde „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“ (R 1,16). Ono je ten prostriedok, ktorý je napokon najúčinnejší. My poznáme tie správne zbrane, celú výzbroj Božiu, ktorú máme brať a používať v našom zápase.
Napokon však nezabudnime na jedno staré známe vojenské pravidlo: každý boj končí, ak dôjde chlieb. To bol pokrm frontových vojakov.
Naším kresťanským pokmom, našou posilou je teda Kristovo evanjelium a tiež “pravé telo a krv Ježiša Krista”. To je „pravý pokrm a nápoj”, od Neho samého k jedeniu a pitiu ustanovený. K nemu pripájajme duchovú bdelosť v modlitbách a prosbách, keďže modliť sa môžeme: vždy a na každom mieste. Amen
Ľubomír Batka st.
Slovak