Stav manželský Boh ustanovil hneď v raji, keď dal Adamovi ženu, aby mu bola pomocou a keď povedal: „Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo.“ (1M 2, 18—24; Mt 19, 4—6; Ef 5, 31). Z tohoto slova Božieho vyplýva, že manželstvo je to najužšie spojenie medzi mužom a ženou, od Boha na to ustanovené, aby spolu žili a bývali v úprimnej láske a manželskej vernosti, dokiaľ by ich smrť nerozlúčila.
Boh manželský stav ustanovil zo svojej neskonalej lásky k nám, a aby rozhojnil naše šťastie tu na zemi a učinil našu cestu do nebeského Jeruzalema, kam putujeme ľahšou chtiac tam dosiahnuť korunu života. Stav manželský sa nám má stať podľa vôle Božej prameňom mnohého blaha a školou cvičenia sa v láske, v trpezlivosti a v pobožnosti. Manželstvo má napomáhať k tomu, aby muž a žena ľahšie dosiahli to dedičstvo, ktoré máme odložené v nebesiach. (1Pt 1, 4)
K tomu samozrejme môže napomáhať len také manželstvo, ktoré sám Boh spojil. Takým manželstvom je len kresťanské manželstvo, podobajúce sa ceste, po ktorej kráča Kristus s kresťanskými manželmi ako raz so svojimi učeníkmi do Emauz. Kresťanské manželstvo musí byť obrazom takého spojenia, v ktorom Kristus zotrváva so svojou cirkvou. (Ef 5, 22—33; 1Kor 11, 3). — V takomto manželstve je muž hlavou ženy, preto mu žena má byť poddaná a má sa ho báť (Kol 3, 18; Ef 5, 33). Ale jej poddanosť a bázeň nesmie byť spojená s vnútorným odporom a vzdorom, ale má sa snúbiť s krotkým pokojným duchom, ktorý je tou najkrajšou ozdobou ženy a so svedčením, že z úprimnej lásky vyplýva poddanosť a bázeň. (1Pt 3, 1—6). Muž však nesmie ženu týrať, ani tvrdo s ňou zaobchádzať, ale je povinný ju milovať ako samého seba (Ef 5, 33; Kol 3, 19) a s ňou uznanlivo nažívať a ctiť si ju (1Pt 3, 7). — A tak len láska nehynúca, čistá, plynúca z viery v Krista, ktorá nás povoláva, dáva a zjavuje Božiu lásku v Kristu, je schopná učiniť manželstvo šťastné a blahoslavené a spôsobiť, že muž a žena sú jedno telo, jedna myseľ, jeden duch a jedno srdce až do konca. (Sk 16, 31; Ef. 4, 4—5)
Viera je teda podmienkou šťastného manželstva a činí z manželov jedno srdce a jednu dušu. Je však potrebné, aby manželia mali jednu t. j. rovnakú vieru. Nikdy v tzv. zmiešanom manželstve, v ktorom muž patrí k inému a žena tiež k inému vyznaniu, jedna myseľ byť nemôže. Ba práve v tom hlavnom, čo manželskú jednomyseľnosť podmieňuje, sa líši a od seba sa rozchádza. Keď muž a žena sú rozdielneho vyznania, nemôžu jednými ústami a jedným srdcom vzývať Boha a velebiť Ho, Jemu jednými ústami zverovať to, čo im na srdci leží. Tu nemôžu ísť ako jedno telo do jedného chrámu, aby tam Bohu slúžili, nemôžu tiež pristúpiť spolu k Večeri Pánovej, aby roznecovali vieru a tým aj tiež boli posilnení vo svojej spoločnej láske. Kráčajú za cieľom svojho spasenia po rôznych cestách a to zaiste manželskej jednomyseľnosti a spokojnosti robí ujmu a škodu.
— Manželstvo má dávať silu, aby muž a žena mohli ľahšie znášať všelijaký kríž; avšak kríž rôznosti manželov vo vyznaní ešte rozhojňuje. Každý manžel to nemilo znáša, keď uvidí vieru svojho spolumanžela, ktorú považuje a má za pravú, zavrhuje a nechce spojiť svoje srdce s jeho srdcom pri spoločnom oltári, na ktorom by obaja jednomyseľne Bohu svoje chvály a modlitby obetovali. Či by ti to nebolo ľúto, keby ten človek, ku ktorému zo všetkých ľudí tvoje srdce láskou najviac lipne a s tebou bude spoločne prebývať až do smrti, by považoval tvoju evanjelickou vieru za lož a držal sa viery, ktorú ty zase považuješ za nepravú? Rôznosť manželov vo vyznaní teda pôsobí bolesť srdca. Pôsobí však tiež nezriedka nesváry a hnev.
Čo keď sa bude snažiť jeden z manželov toho druhého priviesť a previesť k svojej viere a ten sa tomu bude tvrdošijne brániť? Alebo keď mu v tom budú príbuzní brániť, aby prijal vieru spolumanžela? Čo keby tebe tvoj nastávajúci muž alebo tvoja žena chceli vziať tvoju evanjelickú vieru Kristom a apoštolmi danú a spečatenú mučeníckou krvou predkov? Nebránil by si sa? Nenastal by boj a svár medzi tebou a tvojim manželom?
— Nakoniec treba tiež povedať, že rôznosť manželov vo vierovyznaní neuľahčuje ani vychovávanie detí a že toto vychovávanie sa často stáva medzi manželmi predmetom a príčinou hádok a mrzutosti. Muž i žena, obaja by radi mali dietky „na svojej strane“ a to plodí kričanie a šarvátky, ktoré sú najväčšími nepriateľmi a ničiteľmi manželskej lásky a vernosti a tým tiež aj manželského šťastia. Aké je to tiež bolestné pre muža alebo pre ženu, keď vidí, že všetky alebo niekoľko dietok inak a inde Bohu slúžia než on alebo ona, a vyrastajú vo viere, ktorú považuje za nepravú cestu k spaseniu. Tiež to lásku detí k otcovi alebo k matke nezvýši, keď dieťa vidí, že otec alebo matka majú vieru, ktorá sa im zdá bludná. — Zmiešané manželstvá boli oddávna a sú dosiaľ jedným z najväčších nepriateľov a škodcov našej evanjelickej cirkvi. Koľko bolo už evanjelických kresťanov, ktorí v zmiešanom manželstve prišli o svoju vieru a aký veľký počet dietok tieto manželstvá zavliekla do lona rímska cirkev a zavliekajú až doteraz! Nie nadarmo už v Starom Zákone Izraelskému ľudu sa zakazovalo vstupovať do stavu manželského s inovercami a tiež vieme predovšetkým to, ako Šalamún hlboko klesol, keď si začal brať ženy inej viery? Heslom pravého manželstva musí byť to vzácne slovo, ktoré dal Józua: „Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ (Joz 24,15) a to predrahé slovo, ktoré Rút hovorila; „tvoj Boh bude mojím Bohom“ (Rút 1,16), ale toto heslo nikdy nemôže platiť v zmiešanom manželstve.
Je to jedno z najväčších pokušení, ktoré na mladého evanjelického kresťana čaká: aby pre muža alebo ženu, ku ktorému vo svojom srdci zachováva náklonnosť a že s ním alebo s ňou v spojení pozemského šťastia dôjde sa domnieva, že svoju evanjelickú vieru, ku ktorej prisahal hrdo stojac v deň konfirmácie až do smrti sa verne pridŕžať, buď úplne zaprel alebo ňou pohrdol. Pohŕda potom svojou vierou a vyhlási ju za horšiu ako rímsku, keď sa upíše a dopustí, aby niektoré alebo všetky jeho dietky boli vychované v rímskej viere. (Podpísanie „zmluvy“ čiže „reverzu“ na rímskej fare) Mnoho evanjelických kresťanov zapredalo svoju vieru za kus biedneho chleba alebo zlata, ako Judáš zapredal Pána Židom za tridsať strieborných a ako Ézav svoje prvorodenstvo za pokrm, keď vstupovali so snúbencom rímskej viery do manželského stavu.
Aby bolo tvoje manželstvo šťastné a zotrvávalo na ňom požehnanie Božie, máš s rozvahou a dobrým uvážením vstupovať do stavu manželského. Nezabudni, že manželský zväzok trvá až do smrti a že nešťastné manželstvo sa môže stať hrobárom tvojho časného i večného šťastia.
Radim ti teda:
a) Dobre si rozváž, komu ideš dať svoju ruku. Nepozeraj sa predovšetkým a len na pozemské statky a krásnu tvár — to sú veci, ktoré hynú a nemôžu byť zárukou pravého šťastia — ale pozeraj na srdce, či je na pravom mieste a plné živej viery skrze lásku, ktorá sa prejavuje v ctnostnom a pobožnom živote.
b) Neuzatváraj samovoľne sobáš, ale zober si radu skúsených rodičov aj radu svojho duchovného správcu. Bez požehnania rodičov do manželského stavu nevstupuj, lebo vieš, čo hovorí múdry Sirach 3, 9 — 10. „Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca, aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.“ Vedz, že tým si tiež budeš ctiť svojich rodičov, keď vstúpiš len s ich požehnaním do manželského stavu. Nezabudni však tiež, že Boha treba viac poslúchať ako ľudí; keby ťa rodičia chceli prinútiť k sobášu, ktorý by ohrozoval tvoju vieru a tým ohrozoval i spasenie tvojej duše.
c) Nevstupuj do stavu manželského so svojim blízkym príbuzným. Boh to zakazuje, pretože v srdci, v ktorej sa nachádza príbuzenská láska, nie je mnoho miesta pre manželskú lásku.
d) Pretože vieš, aké pokušenie pre evanjelického kresťana v zmiešanom manželstve spočíva, prihliadaj hlavne na to, aby ten, ktorému chceš dať ruku bol s tebou rovnakej viery. Viera to je neoceniteľný poklad, väčší, než všetky poklady sveta a krása tela. Vystríhaj sa teda dôverným známostiam s druhým pohlavím iného vyznania a nedomnievaj sa, že by si vo svojej cirkvi nenašiel svojho snúbenca. „Hľadajte a nájdete“ — platí tiež i tu; keď rozptýlení Židia nájdu manžela svojho vyznania, prečo by si nemohol nájsť evanjelik! Nech ti je príkladom Izák, ktorý si nesmel vziať za manželku z dcér Kanaáncov a až v Mezopotámii v dome svojej príbuznej našiel svoju ženu. Čakaj radšej dlhšie či ti Boh nepošle v ústrety snúbenicu rovnakého vyznania, než aby si bažil po skorom vzplanutí a ihneď dal ruku snúbenci inej viery. Dievča, ak dostaneš ponuku od pobožného muža svojho evanjelického vyznania, nezamietaj ho ľahkomyseľne, ale zváž na modlitbách, či nie je v tom vôľa a posolstvo Božie. — Nikdy však, ak chceš Kristu a cirkvi zachovať vernosť ako si sľúbil, nedaj sa ani hrozbami ani sľubmi, ani majetkom, ani krásou tela — skrátka ničím pohnúť k tomu, aby si sa zriekol svojej viery kvôli žene alebo mužovi alebo podpísal zmluvu (reverz), ktorou by si evanjelickú cirkev o svoje dietky olúpil a tak svoju cirkev, duchovnú matku, potupil a zradil. Spomeň si, čo Kristus hovorí u Mat. 10, 37. Toto slovo platí tiež o mužoch aj ženách. Rozpomeň sa, čo zasľubuje u Mat. 19, 29 a čím hrozí u Mat. 10, 33.
e) Keby ti však predsa len bolo súdené vstúpiť so snúbencom iného vyznania do stavu manželského, potom sa drž toho, čo máš vo svojej viere a inak k sobášu nepripusť, než aby dietky boli vychované v tvojej viere a cirkvi. Ty sám sa potom snaž, aby si žiadal to, čo apoštol Peter od mužov pohanských žien, aby si svedčil svojim skutočným kresťanským, pobožným spoločenstvom a životom o pravosti svojej viery pred svojim manželom a deti a ich pre ňu získal.
Výňatok z konfirmačnej knižky G. A. Skalského
Slovak