Na Hromnice
Ž 87:
“ Čo Hospodin založil, leží na svätých vrchoch.
(2) Hospodin miluje brány Siona viac ako všetky Jákobove príbytky.
(3) Preslávne veci hovoria o tebe, ty mesto Božie. Sela.
(4) Spomínam svojím vznavačom Rahaba (Egypt) i Bábel;
hľa, Filištýnsko, Týrus s Etiopiou:
ten sa tam narodil.
(5) A o Sione tak sa bude hovoriť:
tento i onen sa tam narodil.
A on sám, Najvyšší, ho upevňuje.
(6) Hospodin poznačí pri súpise národov:
Tento sa narodil tam. Sela.
(7) A budú spievať ako v kolotanci:
v Tebe sú všetky moje pramene! Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánu!
V polovici januára sa konával v pominulých rokoch v mnohých chrámoch na Slovensku i v celom svete Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Išlo o ekumenickú aktivitu viacerých cirkví. Tam, kde sa spoločné bohoslužby, alebo aspoň modlitby konali, sa zdôrazňovalo, že cirkvám ide o hľadanie toho, čo ich spája a nie toho, čo ich rozdeľuje.
Po skúsenostiach, ktoré s takýmito bohoslužbami máme, môžeme povedať, že je to veľká úloha a realita jednoty je veľmi vzdialenou budúcnosťou. V skutočnosti platí, že jednota v zmysle slov Pánových: “A bude jedno stádo a jeden pastier “ (J 10, 16) bude výsostne Jeho dielom a darom, ktorý sa naplní ako Jeho zasľúbenie na konci vekov, s Jeho druhým príchodom.
Modlitby za jednotu sa týkajú len malého okruhu kresťanov, mnohí z rôznych dôvodov ani nevedia, že sa takéto aktivity v cirkvách konajú. V skutočnosti je úspechom, ak si kresťania navzájom prestanú robiť prieky a ak sa dokážu navzájom tolerovať. To už radšej nehovorme o spoločných modlitbách s našimi staršími bratmi, so židovstvom, ktoré sú pre obe strany skoro nepredstaviteľné. Spoločné modlitby s nekresťanskými náboženskými skupinami sú v podstate nemožné. Z pohľadu našej viery nie je predsa možné modliť sa k nejakému bohu, či božstvu o ktorom vieme, že v skutočnosti neexistuje. Je možné spolupracovať s nejakými náboženskými skupinami na nejakom sociálom projekte, alebo programe, ale je nemožné modliť sa s pohanmi.
Ťažkosť spoločných modlitieb napríklad s členmi väčšinovej cirkvi u nás (RKC) dobre môžeme vidieť a pozorovať na pozadí dnešného sviatku, ktorý je našej cirkevnej Agende nazvaný: Predstavenie Krista Pána a v RKC: Uvedenie Pána do chrámu. (2.februára)Tento názov sa v RKC však používa len od roku 1969, keďže dovtedy sa v nej používalo pomenovanie tohoto sviatku: Očisťovanie Panny Márie.
Je to priam pikantná záležitosť, keďže k zmene názvu neprišlo zo žiadnych ekumenických dôvodov, azda zo snahy priblížiť sa k evanjelickému chápaniu, ale práve naopak. Stáročný názov: Očisťovanie … (Purificatio..) sa “ocitol na indexe” pre uvedomenie si jednoduchého faktu, že Jozef a Mária prišli nielen predviesť prvorodeného Hospodinu (Ex 13,2 a Ex 13, 12) a zaplatiť peňažnú cenu vykúpenia za prvorodeného (Nu 18, 16), ale Mária podstúpila rituálne očistenie podľa zákona a vykonať predpísanú obeť. Pre našich bratov to prestalo byť únosné s rastúcim dôrazom a novým učením o Márii, ktorá sa údajne počala bez dedičného hriechu.
Tu sa nožnice učenia oboch cirkví ešte viac otvorili a rozdelili cirkvi viac, ako boli pred zavedením učenia “o nepoškvrnenom počatí Panny Márie”. Svedectvo evanjelistu Lukáša o podrobení sa zákonu a Máriinom očisťovaní podľa tradičnej židovskej viery je však zrejmé. Preto je pre veriaceho evanjelika neprijateľné vzývať Máriu a modliť sa k nej.
Žalm 87 má prorocký charakter v tom zmysle, že hovorí o príchode Hospodina, Pána do chrámu, ktorý stál na Sione v Jeruzaleme. K viere Izraela patrilo presvedčenie, že tu prebýva Hospodin so svojím ľudom a toto miesto je vyvýšené nad všetky ostatné miesta, kde sa kedysi Hospodin vyjavil, či už mysíme na dom Jákobov v Bételi, alebo v Šíle, či na akomkoľvek inom mieste.
Ale nielen obrezaný Izraelec tu mohol prežívať slávu Najvyššieho.Tí, ktorí z pohanov prišli do Jeruzalema a stali sa prozelitmi, ktorí prijali obriezku a podrobili sa Božiemu zákonu, mohli vnímať toto miesto a bohoslužbu, ktorá sa tu konala ako svoje duchovné rodisko. To platilo aj o takých, ktorí inak patrili k úhlavným nepriateľom ľudu Božieho, z ruky ktorých ich predtým Hospodin vyslobodil. Vyslobodenie z Egypta bolo najväčším a veľmi radostným sviatkom pre Židov, pre Egypťanov dňom smútku – ale len dovtedy, kým sa vierou a kultom nepripojili k ľudu Božiemu.
My kresťania slávime prvý príchod Pána Ježiša do Jeruzalema a do jeho chrámu tak, ako to neskôr On sám ako 12-ročný vyslovil: ”Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca”?
Ešte neskôr pri vyčistení chrámu povedal o chráme: “Nerobte trhovisko z domu môjho Otca”. A tak Ten, ktorý mohol o sebe povedať: “Ja a Otec jedno sme”, prichádzal do chrámu, prinesený zemskými rodičmi ako do domu svojho Otca a do domu, ktorý vyjavuje aj Jeho slávu.
To pri obradoch vykúpenia a očisťovaní Márie jasne vyznal starec Simeon, keď povedal o Ježišovi: “Moje oči videli tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí, ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský”. ( L 2, 30 -32) Ježiš prišiel teda do svojho skutočného domu a tu bol predstavený ako Spasiteľ a Vykupiteľ všetkých ľudí (L 2, 38), tak ako to žalmista predpovedal.
Chrám na Sione splnil svoju úlohu vtedy, keď sa v ňom prejavila aj sláva Ježišova. Vtedy sa radoval Simeon i prorokyňa Anna a ďalší s nimi. V Ježišovi prišiel však Spasiteľ pre všetkých ľudí a pre všetky národy sveta – aj pre pohanov. Každý skrze dôveru v Neho môže sa stať Božím synom, alebo dcérou. Každý môže nájsť v Ňom plné očistenie, ktoré iste aj všetci potrebujeme. Realitou sa ono stalo vtedy, keď sa naplnilo Simeonovo proroctvo adresované Márii: “…ale aj tebe prenikne dušu meč”. Keď Pán Ježiš povedal: “Zborte tento chrám a tri dni ho postavím”.
Každý pohan môže v Ježišovi spoznať “pravé svetlo sveta”. Nie svetlo hromničnej sviečky nás ochráni pred najväčším nebezpečenstvom, ani ni príhovor svätých, ale jedine Kristus.Keď nasledujeme Krista Pána, začína sa plniť aj pri nás slovo, ktoré vyslovil Žalmista: “ A budú spievať ako v kolotanci: v Tebe sú všetky moje pramene”. Amen
CZ Myjava 2021 Ľubomír Batka st.
Slovak