Pane, povedz len slovo

           Pane, povedz len slovo

Ty vieru hľadáš, Pane,

ó, nájdi ju i v nás,

a duch náš iste vzplanie

na Tvoj vzkaz!

Bo viera ducha živí,

ňou Ty si robil divy…

Ach, skloň sa k svojmu ľudu

a čiň zas. Amen (M.R)

Mt 8, 5 – 13:

“ Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho: (6) Pane, sluha mi leží doma porazený a strašne sa trápi. (7) Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdraví ho.(8) Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha.(9) Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! – ide, a druhému:Poď sem! – príde, a svojmu sluhovi: Urob toto! – urobí. (10) Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery.(11) Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, (12) ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. (13) A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu.” Amen

   Dnešná tretia a súčasne posledná nedeľa po Zjavení Krista Pána nám pripomína skutok uzdravenia stotníkovho sluhu v Kafarnaume, ktorým Ježiš vyjavil svoju slávu. Všetky Jeho slová i skutky ukazujú, že prišiel na tento svet, aby ľuďom slúžil a pomáhal. Pán Ježiš sa stal služobníkom všetkých ľudí. Evanjelista Matúš svedčí o troch skutkoch, ktorými Pán Ježiš búra všetky priehradné múry medzi ľuďmi. Už prvým skutkom: uzdravením malomocného uzdravením malomocného, ktorý musel žiť pre svoju chytľavú chorobu v trvalej izolácii ukázal, že prišiel nielen pre zdravých, ale aj pre ťažko chorých a preto vylučovaných zo spoločenstva rodín i z náboženského spoločenstva. Malomocní v tej dobe museli žiť oddelene a pri stretnutí s ľuďmi zvoniť zvončekom a volať: „Som nečistý. Pán Ježiš však ani malomocného neodohnal, keď prejavil vieru v Neho slovami: „Keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Ježiš povedal: “Chcem, buď čistý“.  Tento človek nepovedal iba jednoducho: „uzdrav ma“ – ale povedal: „očisti ma!“ Okrem ťarchy nemoce si bol vedomý ťarchy hriechu pred Pánom Bohom a preto sa ho Ježiš s láskou dotkol a umožnil mu návrat do jeho rodiny a spoločenstva veriacich. 

     V druhom prípade, ktorý nám priblížilo biblické svedectvo sa Ježiš sklonil k pohanovi, rímskemu stotníkovi a jeho sluhovi. Tak ukázal, že prišiel so svojou pomocou nielen pre vyvolený národ židovský, ale aj pre pohanov a pre tých, ktorí boli svojím pôvodom, alebo povolaním zaznávaný. 

     Ďalej evanjelista Matúš spomína uzdravenie ženy, Petrovej svokry, ktorá ležala v horúčke. Aj jej sa dotkol a uzdravil ju, aby nielen Peter a učeníci, ale všetci videli a pochopili, že Jeho pomoc a záchrana sa týka všetkých ľudí bez rozdielu a teda aj žien, v tom čase podceňovaných v pohanstve i židovstve.

      Súčasne vidíme, že Ježišova moc a pomoc je zameraná na všetky oblasti nášho života. Prišiel, aby bol život človeka harmonický, pokojný a šťastný, aby naše vzťahy a spolužitie bolo „bez poškvrny a vrásky a čohokoľvek podobného“. 

       Ak by ľudstvo bolo dobré a žilo v harmónii a bez prejavov hriechu, Pán Ježiš by nebol nemusel prísť. Lenže človek je v moci hriechu a následky hriechu sú hrozivé. Niet oblasti života, kde by sa hriech neprejavoval a kde by nedokazoval svoju deštrukčnú silu.  To, čo hriech, či už reálny, alebo hriech dedičný pôsobí, to Pán Ježiš prišiel zmeniť a odstrániť.

      Hriech človeka je na prvom mieste narušenie vzťahu človeka s Pánom Bohom. Obnoviť tento vzťah, alebo ako Písmo hovorí: ospravedlniť hriešnika, môže iba sám Pán Boh. Hriech sa bolestne prejavuje aj narušením, neraz až rozbitím medziľudských vzťahov. Tak, ako spôsobil narušenie vzťahu Adama Evy, prvých manželov,  prejavuje sa aj dnes v manželstvách i v našich rodinách.    

   Hriech sa prejavuje aj v ďalších vzťahoch, v ktorých má podľa Božej vôle vládnuť láska, jednota a harmónia. Vidíme ho za narušenými vzťahmi bratsko-sesterskými, ale aj v samotnej kresťanskej cirkvi.    

   Hriech sa prejavuje aj v narušených vzťahoch ľudí k ostatnému Božiemu stvorenstvu, čiže k Božej prírode. Dolieha na nás stále viac jeho ťarcha v mnohých a veľkých problémoch v dnešnom vážne narušenom a ohrozenom životnom prostredí.

     Moderný svet sa síce chváli svojimi úžasnými rozumovými schopnosťami a svojou nezávislosťou na Bohu, ale zároveň je veľmi ľahko zraniteľný a ohrozený v každom ohľade: v oblasti zdravia tela i duše, v morálnom i duchovnom ohľade.

    Pán Ježiš pozná všetky naše ťažkosti, bolesti i strach. Preto prišiel, aby sme: „život mali a hojne mali“. Lieči a obnovuje naše vzťahy,aby sme získali život v plnosti. To znamená, aby sme prežívali život v pokoji a v láske už tu v časnosti, ale aj vo večnosti. Preto chce liečiť a uzdraviť všetky spomenuté vzťahy, ktoré sú hriechom narušené a narušované znovu a znovu. 

       V rozhovore Pána Ježiša s rímskym stotníkom je naznačená cesta nielen k telesnému uzdraveniu, ale aj k dosiahnutiu záchrany celého človeka. Stotníkovi na jeho prosbu o uzdravenie sluhu hovorí: „Ja prídem a uzdravím ho“.

    Na prvý pohľad by sa zdalo, že tento pohan konal rovnako, ako to ľudia robia vždy, keď je ohrozené ich zdravie, alebo zdravie ich blízkych, keď hľadajú pomoc na všetkých stranách. Idú tam, kde sa dozvedia o nejakom dobrom lekárovi, novom lieku, alebo možno aj liečivej vode, alebo byline. Vyskúšajú všetko, aby aspoň dočasne zmiernili svoje bolesti a strach.

     Lenže tento rímsky stotník, hoci bol pohan, išiel za Ježišom, ktorého oslovil titulom: „Pane“. To nebolo iba nejaké zdvorilostné oslovenie, ale znamenalo omnoho viac. Evanjelista Lukáš o ňom hovorí, že tento vojak mal láskavý vzťah aj k Židom, ktorým postavil dokonca synagógu. Naviac, on do tej synagógy zrejme aj prichádzal. Nepohŕdal ich vierou, ako mnohí iní pohania. V synagóge iste počul zvesť o jedinom, pravom Bohu, ale aj zvesť o hriechu človeka. Tu mohol  počuť aj Božie zasľúbenia o prísť majúcom Mesiášovi a Spasiteľovi.

     Na rozdiel od predpojatých židovských kňazov a teológov, počul však a vnímal aj tú novú zvesť o Ježišovi, ktorá sa šírila a rezonovala v Kafarnaume a na celom jeho okolí. Bola to zvesť nie iba o zázračnom lekárovi, ale svedectvo, že v Ježišovi prichádza zasľúbený Mesiáš.

    Preto prišiel k Nemu ako k Pánovi. Prišiel k Nemu aj s vyznaním vlastného hriechu a svojej nehodnosti. Nespoliehal sa na to, že bude prijatý Pánom pre svoje skutky. Nespoliehal sa na finančné obete, ktorými Židom prispel na synagógu. Nespoliehal sa dokonca ani na vzťah ľudskosti a humanity k svojmu blížnemu, k svojmu sluhovi, hoci bol iba otrokom v jeho dome. On myslel na svojho sluhu ako na svojho blížneho, dokonca ako na člena rodiny. Týmto všetkým veľmi vynikal nielen nad inými Rimanmi, ale aj nad Židmi! 

       Mnohí sa aj dnes práve na takéto, či podobné skutky tolerancie, možno humanity spoliehajú, že kvôli nim budú Ježišom prijatí a uzdravení. Je zrejmé, že stotník slovo Božieho zákona: „Milovať Boha a blížneho ako seba samého…“ nielen počul, ale aj prijal do svojho srdca a svedomia. Ale ani na jeden z týchto skutkov sa nespoliehal a neodvolával, ale pokorne prosil: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,  povedz len slovo a môj sluha ozdravie“. 

   Bratia a sestry, milí priatelia!    

   Nijako inak sa nemôže človek postaviť pred Pána Boha a pred Syna Božieho, ako s vedomím svojej hriešnosti. S vedomím: „Nie som hoden…“. Toto vedomie je totiž nielen pravdivé pred Bohom, ale je aj prejavom plného spoľahnutia sa na Pána, ktorý prišiel spasiť hriešnikov.

    Na každých službách Božích, pred všetkými našimi modlitbami a prosbami, máme aj my práve takto stáť pred Bohom a pred Ježišom Kristom, v ktorom je Boh s nami. V pravej pokore, vo vedomí, že z milosti Božej skrze vieru v Krista Pána môžeme dosiahnuť uzdravenie, odpustenie hriechov, nový život a napokon aj život večný.

    K tomuto cieľu viedlo i to druhé slovo, ktoré urobilo stotníkovu prosbu jedinečnou a hodnou Ježišovej odpovede. Bolo to vyznanie jeho viery: „Pane povedz len slovo a ozdravie môj sluha“. Je to viera v Toho, ktorý pred vekmi slovom stvoril svet, ktorého slovo je všemohúce a jedinečné, a viera v Toho, ktorý prišiel na svet, aby bol naším Pomocníkom a Spasiteľom! 

    Rímsky stotník prijal Ježiša ako Najvyššieho Pána, ktorý môže rozkázať všetkým dobrým, či zlým silám, i moci smrti. Na toto vyznanie Ježiš povedal: „Veru hovorím vám: takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli“. Do kráľovstva nebeského predišiel tento stotník mnohých z ľudu Izraela. 

      Bratia a sestry! 

     Dajme sa dnes osloviť príkladom pokory, akú prejavil a dokázal rímsky stotník. Dajme sa osloviť aj príkladom jeho viery, bez ktorej sa nemožno ľúbiť Bohu. Viery, ktorá je dôverou v Ježiša ako Pána nad každou mocou. Dôverou v Jeho slovo, ktoré je mocné a konajúce, ktoré nám prináša požehnanie v časnosti a napokon aj účasť na Ježišovom večnom živote.

     Duchovné celebrity Izraela sa spoliehali na seba, na svoj úrad, na  formálne plnenie Božieho zákona, a zrejme aj na svoje skutky, ktoré vnímali ako záslužné a dostatočné k spáse. Ježiš hovorí, že sa tak sami vylúčili zo spoločenstva s ich vlastnými otcami viery. Na druhej strane je zrejmé, že práve viera v Ježiša, v Jeho slovo a dielo znamená a prináša odpustenie hriechov, pomoc, a v konečnom dôsledku aj večné prebývanie v nebeskom kráľovstve, v spoločenstve všetkých veriacich a zachránených. Amen 

Modlitba: 

      Svätý Bože, milosrdný a láskavý Otče náš nebeský, ďakujeme Ti dnes za všetky Tvoje dary pre naše telo i dušu. Nadovšetko však za dar spasenia v Tvojom Synovi a našom Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom a skrze Neho si nám ukázal Tvoj zámer s nami, budúcnosť, ktorú si nám pripravil a do ktorej nás pozývaš prostredníctvom nášho Dobrého Pastiera, Jeho slova a diela. Ďakujeme za Jeho príchod na svet, do našich bied, do sveta hriechu a bludu a sveta plného nelásky. Popraj aj nám pokoru i odvahu viery k Tebe prichádzať vo všetkých našich chorobách, biedach a potrebách. 

     Ty, Pane si prisľúbil, že sa ujmeš všetkých slabých, chorých, a umierajúcich, ktorí s dôverou prijímajú Tvoju mocnú pravicu. Prosíme za dar uzdravenia pre náš ľud a národ i všetky národy sveta. Nech nás súčasná skúška viery nezvedie na cestu nevery, obviňovania Teba a cestu sebaospravedlňovania a k spoliehania sa na naše skutky.  

    Požehnaj ruky, um, srdcia a všetky snahy tých, ktorí slúžia svojim blížnym v tomto dlhotrvajúcom navštívení. Napokon, prijmi aj naše vďaky a dobrorečenie za všetkých uzdravených z tohto zlého navštívenia. Popraj nám všetkým raz stolovať s Tebou a všetkými zachránenými v Tvojom kráľovstve. Amen

Otčenáš….

3.nedeľa po Zjavení -Myjava 2021-Ľubomír Batka st.,nám.farár

Komentovať