Smäd

Smäd

Ježiš riekol; „Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ J 4,13-14

Život je plný ruchu, chvatu a zhonu. Ľudia sa navzájom predbiehajú na ceste k studniciam. Ich pery, tváre, oči volajú: „Žíznim!“ Celý svet žízni. Jedni sa ponáhľajú, aby sa napili zo studnice krásy, druhí idú piť zo studnice múdrosti, iní hasia svoj smäd z prameňa umenia a zručnosti, iní zase pijú rozkoš, niektorí slávu, iní bežia k studnici dobra a lásky, ďalší bežia k studni pokoja… A vracajúci sa naspäť, nejdú uspokojení, ich smäd nie je uhasený, slovko „žíznim!“ kričí z ich očí, tvárí a pier tak, ako kričalo pred tým. A predsa pili a pili plnými dúškami! Prameň, ktorý vyhľadali, z ktorého pili, bol prameňom nepravým, nevediac po čom žíznia a jeho voda ich smäd neuhasila.

„Duša mi žízni po Bohu“, volá Dávid (Ž 42, 3) a tá istá žízeň je v duši každého človeka. Sestra, brat, tvoja duša žízni po Bohu, živom Bohu!

Nemýľte sa!

Krása, po ktorej žíznite, je Boh! „Hospodine, Bože môj, priodel si sa nádherou a velebou.“ (Ž 104,1)

Múdrosť, po ktorej prahne vaša duša, je Boh ! „U Boha je múdrosť i moc.“ (Job 12,13)

Poznanie, z ktorého sa chcete napiť, je v Bohu! „Jeho znalosťou sa pretrhli prahlbiny.“ (Prísl 3, 20)

Rozkoš, po ktorej túžite, je rozkoš spoločenstva s Bohom! „…potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi“ (Iz 58, 14)

Sláva, ktorá môže váš smäd utíšiť, je Boh! „Ty, Hospodine, si mojou slávou.“ (Ž 3, 4)

Dobro, ktorým sa chcete napojiť, je Boh! „…Tvoja blahosklonnosť zveľadila ma.“ (2Sam 22, 36)

Láska, po ktorej prahne vaše srdce, je Boh! „Boh je láska.“ (1J 4,8)

Pokojom, ktorý hľadá vaša duša je Boh! „On bude pokojom.“ (Mich5, 4)

Nech žíznite po ktorejkoľvek z týchto vecí, žíznite po Bohu, lebo všetko toto môžete nájsť v Ňom.

V knihe Sudcov čítame ako Samsona veľmi smädilo a volal k Hospodinovi. Boh otvoril priehlbeň v Lechí, takže vytryskla z nej voda. Keď sa napil, pookrial na duchu a znova ožil.“(Sdc15, 19) To učinil Boh pre človeka, ktorý mal telesný smäd, keď k Nemu volal. O čo viac chce učiniť pre nás, ak budeme volať k Nemu, aby utíšil smäd našej duše po Ňom!

V spare, prachu, jednotvárnosti a drsnosti všedného života otvorí nám prameň, ktorý nás osvieži, obživí a utíši náš smäd naveky.

Ale — musíme k Nemu volať!

„K Hospodinovi som volal a On ma vyslyšal“, píše žalmista. (Ž 120, 1) Volajte teda a On vypočuje.

On, ktorý povedal: Ak niekto žízni(J 7,37) dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.“(Zjav 21,6), dá vám poznať samého seba ako studnicu, z ktorej prýšti voda, ktorá môže uhasiť každý smäd.

Poďte k Nemu a volajte: „Daj mi tej vody, aby som nežíznila.“ A On dá! A keď sa napijete, pominie váš smäd a nebudete žízniť naveky. A potom „pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“(F 4,7)

Pokoj Vám!!

Komentovať