Daj nám, Bože múdrosti,
keď čas plynie, keď čas letí –
ako otec svoje deti
potešením nahosti !
Potvrď dielo, potvrď sám,
čo dobrého medzi nami…
Pod Tvojimi pod hviezdami
zdvihni svoj ľud výšinám ! Amen (M.R.)
Jób 8, 8 – 10 a 9, 1 – 10:
Pýtaj sa len skorších pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! (9) Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. (10) Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca. – 9,1- 10: ”Nato sa Jób ujal slova a povedal: (2) Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?
(3) Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. (10) Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? (5) Vrchy prekladá a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. (6) Do pohybu dáva dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. (7) On dá príkaz slnku a už nezažiari a okolo hviezd kladie pečať. (8) On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. (9) On učinil Veľký voz i Oriona, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. (10) Veľké, až nevyspytateľné veci činí i bezpočetné divy.” Amen
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Je posledný večer občianskeho roka. Prežívame posledné hodiny veľmi náročného a mimoriadne ťažkého roka, ktorý nám priniesol skúsenosti, ktoré sme doteraz nepoznali a nepoznali ich ani viaceré predchádzajúce generácie. Sme uzavretí v kruhu našich rodín a mnohí sú z rôznych dôvodov celkom sami. Karikaturisti radi kreslia nový rok ako malého chlapčeka a starý rok ako vetchého starca, ktorý ťažko kráča a odchádza do mora večnosti. Je to obrázok veľmi pôsobivý. Tak miznú a končia všetky naše dni i naše roky. So žalmistom môžeme vyznať: ” Končíme svoje roky ako vzdych”. ( Ž 90, 9) Aj v našich očiach je končiaci sa rok “ako včerajší deň, keď sa pominul a ako jedna nočná stráž”. (Ž 90, 4)
Z časnosti do večnosti odišli mnohí známi i mnohí neznámi. Cítime, ako “všetko tečie, všetko plynie” a uvedomujeme si mocnejšie ako inokedy aj našu vlastnú pominuteľnosť. Platí slovo Žalmistu:” Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva ktorá z rána raší; za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá”.( Ž 90, 5-6) Pri takýchto myšlienkach sme viac náchylní myslieť na Toho, ktorý “je večný a ktorého roky nikdy neprestanú”. Napriek všetkej uzavretosti, možno aj osamelosti mnohých, je s nami Ten, ktorý bol s nami “z pokolenia na pokolenie, včera, dnes a bude naveky”. Je to Pán Boh, ktorý prišiel a prichádza do nášho času vo svojom Synovi, skrze Ducha Svätého.
Myslíme nielen na to, čo sme z Božej milosti dosiahli a vykonali, ale aj na to, čo dobé sme vykonať mohli a nevykonali, na čas, ktorý nám bol daný a nebol najlepšie využitý. Aj takýto charakter má dnešný večer. Preto je ťažké ubrániť sa nostalgii a možno aj pocitom márnosti. Je pre nás veľkou pomocou, ak sa vieme a chceme modliť v pokore so Žalmistom: “Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. – Zmiluj sa nad svojimi sluhami! Nasýť nás ihned z rána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dní radostne plesali”. (Ž 90, 12- 14)
Preto veľmi dobre rozumieme tým, ktorí nevedia prekonať ťarchu myšlienok ktoré prichádzajú s končiacim sa rokom. Tým, ktorí bilancujú svoj život a majú strach, že im skôr, či neskôr bude vystavený účet za ich skutky, konanie i myslenie. Mnohí humoristi ťažko hľadajú spôsoby, ako zabaviť a rozveseliť ľudí, keďže je to stále ťažšia úloha, “odplašiť” všetky vážne a nástojčivé myšlienky o zmysle ľudského konania a života. Mnohí zmysel života strácajú a ostáva im nádej, že to všetko “spláchnu alkoholom”, alebo prehlušia petardami.
Za nás všetkých si podobé otázky položil už dávno zbožný muž Jób, ktorý hľadal zmysel svojho utrpenia a skúšok, ktoré prežíval. Poznal radosť, slávu i blahobyt, ale aj pocit, keď všetko strácal a bol blízky smrti v podobe ťažkej nemoci. Stratil všetko, deti, blahobyt i zdravie a spolu s tým aj úctu svojho okolia. Ľudia ho prestali pokladať za spravodlivého pred Bohom, ale naopak, za tajného a veľkého hriešnika, ktorý nesie na sebe veľký trest.
V takej situácii je každá rada a útecha “nad zlato”. Jóbovi sa snažli pomôcť jeho priatelia ako najlepšie vedeli. Ich účasť a ľudská múdrosť ho však neuspokojovala, skôr popudzovala. Jeden z nich, Bildad Šúachský, mu povedal: ”Pýtaj sa skorších pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi”.
Ten pocit, že sme na zemi len ako letiaci tieň a ako “včerajší deň, keď sa pominul”, sme už dnes počuli a vyslovili. Praotcovia Izraela, na ktorých Bildad myslel, žili kedysi oveľa dlhšie ako my. Mali aj viac skúseností so živým Bohom. Ľud Izraela sa na svojich veriacich otcov a na predchádzajúce pokolenia neraz v duchu obracal o radu a svetlo viery. Bildad iste myslel napríklad na Enocha, ktorý chodil s Bohom, na Nóacha, ktorý poslušne vystavil koráb a pripravil sa na Boží súd v podobe potopy, na otca viery Abraháma, praotcov viery i prorokov. Tento pohľad viery otcov a pozorovanie skúseností otcov je iste dôležitý pre každého časného pútnika tejto zeme. Z ich skúseností i zo skúseností napr. Jozefa, ktorého Boh časom z väzenia povýšil, sa mohol učiť aj trpiaci Jób. Podobne zo skúseností Mojžiša a kráľa Dávida, pevca SZ. Jeho Žalmy sú dodnes útechou každému zronenému a hriechom zranenému srdcu. Dodnes aj pre nás platí: ”Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca”.
Ale aby sme správne rozumeli tejto rade Jóbovho priateľa, je potrebné všimnúť si aj Jóbovu odpoveď, ktorá predkladá otázku, ktorá je pre každého človeka otázka základná a zásadná. “Nato sa Jób ujal slova a povedal: Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď.”
Jób vedel to, čo vieme aj my a preto sa pýta, priam luterovsky:
” Ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?” Jób bol považovaný za “spravodlivého” v zmysle chápania SZ. Tak boli označovaní aj spomínaní otcovia Izraela. Súčasne však Jób vedel, že aj Abrahám, aj Dávid a všetci ostatní boli hriešni ľudia. Ich hriechy poznáme aj my, lebo ich sami vyznali a opísali. Slovo Písma hovorí: ”Niet spravodlivého ani jedného”. A apoštol Pavel dodáva:”Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej”. (R 3,24) Sám zo seba nikto pred Pánom Bohom neobstojí. Človek je v Božích očiach vždy hriešnik. Otázka teda znie: ”Ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom?”. Ako mohli obstáť otcovia a napokon, ako obstojí on sám? Tak sa s celou otvorenosťou a naliehvosťou pýtame aj my.
Vďaka Pánu Bohu, my odpoveď už jasne poznáme a vyznávame. Človek je ospravedlnený vierou v Božiu milosť. (R 3,24) Dôverou v “milosť nad milosť”, (J1, 16) ktorá sa v plnosti zjavila v Ježišovi Kristovi. Vierou v Božiu milosť obstáli aj otcovia Izraela. To bola ich pravá a skutočná múdrosť a ich vlastná skúsenosť. Ňou učia i nás, tak ako učila a k viere v milostivého Pána Boha priviedla aj Jóba. O tom svedčí jeho vyznanie: ”Ja viem, že môj Vykupiteľ žije…”. (Jób 19,25- 27)
Jób poznal a vyznal o Pánu Bohu, že je láskavý a mocný Stvoriteľ všetkého. On “má múdre srdce a veľkú moc. Vrchy prekladá a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil”.
Je Stvoriteľ, ktorý súdi hriech, odhaľuje ho a usvedčuje hriešnika, ale hriešnika miluje a zachraňuje. Podáva nám svoju mocnú ruku k životu a spáse. ”Do pohybu dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. On dá príkaz slnku a už nezažiari a okolo hviezd kladie pečať. On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. On učinil Veľký voz i Oriona, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. Veľké, až nevyspytateľné veci činí i bezpočetné divy”.
Človek môže svojim rozumom postupne objavovať hlbiny vesmíru a jeho taje, ale až vierou začne chápať, že “veky povstali slovom Božím”. (Žd 11,3 ) Záchranu sveta, stvorenstva a hriešneho človeka však rozumom pochopiť nemožno, lebo taká láska prevyšuje naše predstavy. Túto radostnú zvesť a tajomstvo spásy možno prijať dôverou v Krista. Spasenie dokonal Hospodin skrzeJežiša, nášho Pána. Jób všal správne, očami viery videl a vyznával:”Veľké, až nevyspytateľné veci činí i bezpočetné divy”.
Bratia a sestry!
V tomto vedomí, v pokore, ale najmä v dôvere sa aj my dnes modlíme: “Dobroreč duša moja Hospodinu a na žiadne z Jeho dobrodení nezabúdaj”! (Ž 103) Na skloňku dnešného dňa a roku máme veľa dôvodov myslieť a pamätať na nášho nebeského Otca, ktorý “činí veľké a nevyspytateľné veci i bezpočetné divy”.
Myslíme teda nielen s nostalgiou na uplynulé dni, nielen s obavami vzhliadame k polnočnej hodine, ale najmä očakávame na Toho, ktorý dal za nás svoj svätý život, aby nás priviedol do spoločenstva s Jeho i naším Otcom a tak do života večného. To všetko vkonal napriek všetkým našim zlyhaniam a dlhom lásky. Pretože On sám naše dlhy milostivo vyplatil svojím utrpením a smrťou a utíšil Boží hnev. On, Ježiš Kristus, je naša spravodlivosť. To je ten najväčší div, ako vyspieval aj náš pevec Karol Kuzmány:
Div Božej lásky najmilostivejší,
človek je málo od anjela menší,
Z prachu stvorený,
určený pre večnosť
a nesmrteľnosť”. (ES 696,3)
Každý deň a večer roku, i ten dnešný, je vhodný k tomu, aby sme s radostnou nádejou poznali a vyznali:
“Keď Teba mať budem,
najdrahší Hosť,
nech iné nič nemám,
to je mi dosť”. Amen (ES 460, 6)
Na Starý rok pre CZ Myjava 2020 – Mgr. Ľubomír Batka, nám.farár
Slovak