Vážme si povolanie v Kristu
Modlitba: Otče náš nebeský! Ďakujeme Ti za nový deň života, za dnešný nedeľný a sviatočný deň, v ktorom smieme opäť počúvať a prijímať Tvoje slovo. Ďakujeme, že si nás Ty sám povolal do svojho spoločenstva už v Krste svätom a povolávaš nás vždy znovu, aj keď sme nie vždy Tvoje slovo poslúchli. Ďakujem za Tvoju vernosť, že si nás nielen povolal, ale aj použil ako stavebné kamene cirkvi Ježiša Krista v tomto svete. Ďakujeme za možnosť stáť a budovať na Ňom a vzdelávať sa v duchovný dom. Súčasne prosíme o ďalšiu milosť, aby sme mohli čerpať z Jeho múdrosti, Jeho spravodlivosti a svätosti a tak napokon dosiahli večný život. Amen
1 K 1, 26 – 31:
“Pozrite len na svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, (27) ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; (28) čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je, (29) aby sa nikto nechválil pred Bohom. (30) Z Neho aj vy ste v Kristu Ježiši, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, (31) aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu.” Amen
Pánom Bohom povolaní bratia a sestry!
V duchu výzvy apoštola Pavla sa chcem pozrieť na nás, na náš cirkevný zbor a spoločenstvo cirkvi pod zorným uhlom zjavenej Božej milosti v našom narodenom Pánovi Ježišovi Kristovi. “Pozrite len na svoje povolanie, bratia!” Prijatou Božou milosťou sme sa stali z hriešnych a pre nebo stratených ľudí: Božie deti, synovia a dcéri a tak dedičia večného života. Dnes si pripomíname múdrosť a rozumnosť 12-ročného Ježiša, ako ju prejavil už v jeruzalemskom chráme pred kňazmi vzdelanými v Božom zákone, ale aj poslušnosťou zemským rodičom v Nazarete. Jeho príklad sme sa snažili nasledovať aj my už v detstve a chceme, aby bol inšpiráciou a povzbudením k plneniu Božích prikázaní aj pre naše deti. On prišiel z nebeskej slávy a predsa poslúchal zemských rodičov, učil sa aj telesnej práci a tesárskemu remeslu od Jozefa, ochotne chodil do synagogy s rodičmi a ostatnými deťmi a “prospieval vekom a múdrosoťu u Boha aj u ľudí”. Už tento príklad práce a dobrého vzdelania má veľkú hodnotu aj dnes a je oslovením pre našich potomkov aj na začiatu tretieho tisícročia.
Ježišom sme oslovení a povolaní k vernému nasledovaniu aj v duchovnom ohľade, keď sa ukázalo, že Jeho múdrosť je v pokornom plnení poslania, ktoré prijal od Otca nebeského.
V nazaretskej synagoge vyhlásil: “Duch Pánov nado mnou, lebo pomazal ma zvestovať chudobným evanjelium, uzdravovať skrúšených srdcom, poslal ma hlásať zajatým prepustenie a slepým navrátenie zraku, utláčaným oslobodenie a zvestovať vzácny rok Pánov” . (L 4 , 18-19) Aj keď Ho v Nazarete neprijali, pretože Ho považovali len za tesára, syna Jozefovho a nie Syna Božieho,
mnohí iní spoznali Jeho učenie a pozvanie, lebo Jeho reč bola mocná. (L 4,32)
Tí, ktorí Ho spoznali správne a nasledovali Ho, vytvorili spoločenstvo Jeho cirkvi, ktorá stále rástla, napriek mnohým vonkajším ťažkostiam, alebo aj vnútorným napätiam. Napriek tomu všetkému, tí ktorí Ježiša prijali, prinášali aj vôňu nového bohumilého života a ovocie novej, Kristovej spravodlivosti. Ten nový život a novú zbožnosť kresťanov nemohli prehliadnúť ani Židia, ani pohania, ktorí hovorili: ”Pozrite, ako sa milujú!”. Nový kvas evanjelia čoskoro “nakvasil celé cesto” a z Izraela prenikol aj k pohanom. Začiatky kresťanstva v Grécku, v centre vzdelanosti v Aténach boli zdanlivo veľmi skromné, ale Pavlom zvestované slovo evanjelia postupne premieňalo nielen osobné životy jednotlivcov, ale celej spoločnosti.
Nevieme celkom presne aké bolo zloženie členov cirkevného zboru v Korinte. Môžme však oprávnene predpokladať, že aj tu, hoci bol Korint bohaté mesto, väčšina kresťanov pochádzala z radov ľudí chudobnejších, neurodzených, možno dokonca aj otrokov. Podobali sa vzdelaním a postavením prvým kresťanom v Jeruzaleme a galilejským rybárom. A to je práve zvláštne, že takýchto ľudí, akých bola medzi prvými kresťanmi väčšina, dokázal Ježiš priviesť k múdrosti a k novému životu. Nie mnohí teda boli múdri podľa vtedajších kritérií, ako apoštol hovorí: “podľa tela”, ale dokázali prekonať múdrosť pohanov, vzdelaných ľudskou filozofiou a rôznymi “izmamy”. Nie mnohí boli pôvodom urodzení, ale dokázali sa chovať ako “šľachtici ducha”. I keď kresťanstvo dlho zostávalo “Židom pohoršením a pohanom bláznovstvom” (1 K 1,23) , predsa porazilo učenie gréckych filozofov a lámalo systém otrokárskeho Ríma. Apoštol mohol právom argumentovať: ”Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil”– a “čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je”.
Ježišove nové učenie, moc evanjelia, ktorá je “mocou Božou na spasenie každému veriacemu”, lámala aj tuhé okovy ľudského hriechu a ľudských slabostí, ktoré sú a zostávajú aj v myslení a v životnom prejave pokrstených. Pri Krste svätom sa odriekame hriechu a svetských žiadostí, je nám odpustená vina hriechu, ale zárodok hriechu ostáva aj u každého kresťana.
Na našej životnej ceste musíme okrem týchto našich vlastných slabostí počítať aj s rezistenciou nevery a povery, s nenávisťou a zlobou sveta a jeho hriechom a s pokušením diabla a jeho zlej moci. Napriek tomu všetkému, Kristova cirkev, spoločenstvo v Neho veriacich žije a kráča smerom k slávnej budúcnosti Božích detí.
Apoštol Pavel varoval kresťanov pred márnou chválou, pretože vedel sám podľa seba a na príklade iných, že nemožno stavať dom cirkvi na človeku, alebo ľuďoch, ale len na živom a večnom kameni, na “skale vekov”, ktorou je Kristus. Ježiš bol mnohými vyhlásený a je to tak dodnes, za nehistorickú, mýtickú osobu. Z pohľadu krátkozrakéo ľudskéo rozumu to tak možno vyzerá. Z pohľadu viery, ktorá je darom Ducha Svätého, je to však inak. On bol a je Božím Synom, ktorého slovo je živé a mocne pôsobiace.
V prvotnej cirkvi išlo o to, aby kresťania stavali svoj život na Kristu a o to ide aj dnes. Apoštol Pavel nielen korintským kresťanom, ale aj nám zanecháva odkaz a svedetvo o Božom dedinstve a dedičstve. Ak sa počas pominulých sviatkov posilnila naša viera, naše odhodlanie byť a žiť s Ním, je to prejav Božej milosti a moci. Aj o nás platí a môže platiť dnes, i zajtra i na veky:
”Z Neho aj vy ste, v Kristu Ježiši, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením”.
Nech prijatý dar milosti, dar viery a lásky požehnáva a obohacuje naše dni a život celého spoločenstva cirkvi: dnes, zajtra i na veky vekov. Amen
1.nedeľa po Zjavení Kr.P. 2021 – CZ Myjava Ľubomír Batka st.
Slovak