S dôverou v meno Ježiš
Pane Bože náš, k Tebe voláme,
keď sa nový rok začína –
od Teba čakáme nové poslanie
plachá naša rodina…
Ty sa nás ujmi, Ty sa nás zastaň,
veď Tys’ náš Vodca, Radca a náš Pán –
vysloboď z bied a ťažkostí,
a žehnaj verným z milosti! Amen (M.R.)
L 2, 15 – 21:
“Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. (16) Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. (17) Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. (18) A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. (19) Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. (20) Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. (21) Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel bol pomenoval prv, než sa počalo v živote”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
So želaním Božieho požehnania a všetkého najlepšieho od Pána vstupujeme do nového roku 2021. Možno nám naše vzájomné želania pripadajú formálne a všedné. Vyslovujeme ich však nie preto, že sa tak patrí a sluší a je to zaužívaná spoločenská konvencia. Vždy nám dobre padne počuť každé milé a priateľské slovo. Raz znie ako povzbudenie, inokedy priam ako pohladenie.
To iste všetci potrebujeme a radi prijímame.
Na začiatku nového roku odznieva aj veľa úvah o novej ceste, nových očakávaniach, ale aj o nových, či staro-nových obavách z budúcnosti. Dovoľme preto Duchu Božiemu prehovoriť do našich sŕdc a myšlienok a skúsme sa započúvať nanovo do slov evanjelia, s očakávaním objavenia dôležitého posolstva pre nás a naše rodiny, pre našu cirkev i náš cirkevný zbor.
Nie sme síce námorníci, ani nežijeme v blízkosti mora, ale chcel by som v úvode nazvať nazvať naše novoročné vykročenie plavbou. Plavbou v lodičke cirkvi. Dnes, obrazne povedané, spoločne dvíhame kotvu a vydávame sa na novú plavbu týmto svetom. Sme plní rôznych očakávaní, vzrušenia i predtúch, podobní apoštolovi Pavlovi a kresťanom v Tyatíre, keď ho vyprevádzali na loď. V Skutkoch apoštolov o tom čítame: ” Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa. A potom, rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď”. ( Sk 21) Tu je jasne naznačené, čo máme urobiť aj my na začiatku našej novej plavby v novom roku: Pokľaknúť, pomodliť sa vstúpiť na loď. Podobne nás vyzýva dnes aj naša nábožná pieseň: “Hospodinu podajme ruky…a na ďalšie putovanie, vylej svoje požehnanie!”.(ES 71, 5)
Úvodné evanjelium, ktoré nám pripomína dôverne známu vianočnú zvesť, tiež hovorí o betlehemských pastieroch, ktorí vykročili na cestu: “Poďme až do Betehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán”. Aj pre nás je dôležité uvedomiť si to, čo si iste aj oni uvedomili pri ceste nočnou krajinou: “Pán Boh nespí a nedrieme! (Ž 121, 4) Preto mohli pokľanúť pri jasliach Ježiša Krista.
Podanie rúk Hospodinu z našej strany je možné práve preto, že On sám podal ruku nám v Ježišovi a dal nám v Ňom najavo, že chce byť stále s nami. Je to dôležité poznanie pri našej novej plavbe morom tohoto sveta. Toto je jasná a trvalá konštanta, ktorú by sme mali v odvahe viery zakomponovať do všetkých našich úvah, ktoré súvisia s našimi očakávaniami, plánmi, alebo obavami.
V Pánovi Ježišovi nám Boh Otec podal ruku k plavbe do večnosti. Preto:
1. Božiu ruku podanú v Ježišovi viďme
3. čo nám bolo o Ňom povedané zachovajme
Bratia a sestry!
Pán Boh vždy konal v dejinách sveta. Ani dnes nestojí mimo ľudských dejín a tohoto sveta. On je pánom dejín. Príkladom toho sú aj Vianoce. Pre niekoho je významným činiteľom pri Ježišovom narodení cisár Augustus, jeho rozkaz a vôľa tyrana, ktorý sa iste nezmazateľne zapísal do histórie Rímskej ríše a tohoto sveta. Od mocných tohoto sveta sa všeobecne očakáva veľa a pripisuje sa im rozhodujúca váha v životných údeloch ľudí a národov. Zdanlivo oni všetko riadia, neraz zjavne, a inokedy skryte manipulujú udalosti, ktoré sa valia ako vlny na mori. Lenže aj za tým rozkazom a rozhodnutím vznešeného Augusta stojí Boží plán a Božia vôľa. Evanjelista, historik a lekár Lukáš jasne naznačuje, že sa ním Pánom Bohom vyvolená panna Mária a Jozef vydali z Nazareta do Betlehema, aby sa práve tam “naplnili dni”. Práve tu sa narodil zasľúbený Mesiáš, ako to predpovedali proroci (Napr.Mich 5,2).
Augustus si postupne upevňoval svoju moc rôznymi spôsobmi, ale súčasne bol nástrojom v Božích plánoch, smerujúcich k záchrane a spáse sveta. Prostredníctvom svojich poslov (anjelov) sa dal Boh poznať biednym ľuďom tejto zeme a opovrhovaní pastieri pri Betleheme mohli ako prví počuť radostnú zvesť a prijať “milosť nad milosť”.(J 1,16)
Pre Jozefa a Máriu znamenal cisársky rozkaz ťažkosti, komplikácie a neľahkú úlohu pripraviť sa na cestu a pravdepodobný pôrod v Betleheme. Všetko však zvládli, lebo Boh bol pri nich. To je aj naša nádej, ktorej sa nemáme vzdať a na ktorú nesmieme zaudnúť pri úvahách o nových cestách, povinnostiach a všetkých možných rizikách ďalšej životnej plavby. Pán Boh nespí a nedrieme, je blízko nás a s nami. Ak Ho chceme nájsť, smieme počuť Jeho živé slovo a prijať Jeho pomoc aj v najväčších skúškach.
2. Bratia a sestry!
Vypočuté evanjelium kladie do centra našej pozornosti nielen rôznych ľudí, ale najmä nemluvniatko v jasliach. Je to iste veľký paradox, že Pán Boh si ako znamenie svojej moci a slávy vyvolil práve jasle. K nim viedol a vedie všetkých ľudí, počnúc od betlehemských pastierov. Do nich položila Mária Toho, ktorý sa narodil nielen ako jej syn, ale aj Syn Boží, Dobrý pastier všetkých ľudí. O Ňom platí zasľúbenie, že “trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí”. Zbožný pevec vyznal: “V Ježiši- Dieťati, Boh sa láskavo usmieva nám”…( ES 60,3) V mene Ježiš, ktoré mu pri pri obriezke dali Jozef a Mária sme prešli ako cirkev i jednotlivci už dlhú cestu. V Jeho mene a s poznaním, že v Ňom nám dal Boh Ochrancu, Pomocníka a Spasiteľa, pamätajúc na všetko, čo o Ňom svedčí veľký oblak svedkov viery. Chceme s Ním nielen začať ďalšiu plavbu na vlnách tohoto sveta, ale Jeho slovo aj vždy poslúchať. Chceme urobiť všetko, čo nám povie, ako urobila rodina v Káne Galilejskej. Ochotne poslúchnime keď povie: “Odrazte na hlbinu, spusťte siete a lovte”. Ježiš nie je pre nikoho hrozbou, ale je naším najlepším priateľom a bratom. Nie je povýšeneckým mocnárom, obklopený po zuby ozbrojenou ochrankou, ale je naším Spasiteľom, vysloboditeľom z každej zlej moci a mocnosti.
Aj cisár Konštantín Veľký poslúchol zjavené znamenie IHS: ”In Hoc signo”- “V tomto znamení zvíťazíš” a na smrteľnej posteli prijal Jeho Krst.Toto znamenie, ktoré môžeme prijať aj ako svedectvo: Iesus Hominem Salvator= Ježiš ľudský Spasiteľ, je nám dané ako hviezda Polárka, podľa ktorej sa oddávna riadili moreplavci.
Zachovávajme v srdci všetky Jeho slová a posolstvá vyjadrené spasiteľnými skutkami. Vieme, že skrížené drevá jaslí sa akoby potočili a stal sa z nich drevený kríž Spasteľa, na ktorom vyriekol: Dokonané. Jeho kríž je nám najsvätejším znamením, lebo je rečou o našom vykúpení z každej zlej moci. Preto zachovajme v srdci všetko, čo nám až doteraz bolo zvestované a vyjavené o Ňom. Nasledujme Ho v plnej dôvere aj v novom roku, v istote štastnej plavby, ktorá skončí v prístave večného života, radosti a pokoja. Amen
Nový rok Pánov 2021 Ľubomír Batka st.
Slovak