Kristus a mudrci

Kristus a mudrci

„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema…Kde je ten narodený kráľ židovský?… prišli sme sa Mu pokloniť“ Mt 2;1,2

Mudrci okolo Krista, to je obraz taký zvláštny, že legenda zmenila mudrcov na kráľov klaňajúcich sa Kristu. Dokážeme si skôr predstaviť kráľov než mudrcov ako hľadajú Krista. A predsa to nemožno zmeniť. Sväté Písmo hovorí o mudrcoch hľadajúcich Krista.

Ale ako je možné, aby mudrci išli za Kristom? Pastieri áno. Prostý ľud, ženy, deti, áno, tí odjakživa hľadali Spasiteľa. Ale mudrci? Či nepočujeme ako mnohí, ktorí sa nazývajú múdrymi a vzdelanými na kresťanstvo a náboženstvo hľadia akosi zhora?

Je to pravda. Mnohí z múdrych dosiaľ nemajú porozumenie pre Krista. Ale kto chce vidieť, vidí ako práve v našej inteligencii sa prebúdza vedomie, že náboženstvo dávno nie je prekonané ako sa mnohí domnievali, a že Kristus má nesmierny význam nielen pre pastierov ale aj pre mudrcov.

Dnes sa kdekto rád počíta medzi inteligenciu, medzi vzdelaných a múdrych. Nuž, čo môžu múdri nájsť u Krista? Čo môže dať Kristus múdrym? Nejakú väčšiu múdrosť? Vyššie vzdelanie? Áno, aj nie. Podľa toho, ako tej otázke rozumieme. Kristus síce neprináša žiadne nové učenie, žiadnu novú filozofiu, žiadnu rozumovú múdrosť! Ale je isté, že všade tam, kde Kristus skutočne vládne sa darí aj vzdelaniu aj rozumovej múdrosti. Ale to len preto, pretože Kristus prináša niečo, čo je nad všetku učenosť a múdrosť!

Čo prináša Kristus? To, čo je aj vzdelaným ľuďom aj mudrcom nado všetko potrebné. Je samozrejme treba aj rozumového vzdelania.

Rozum je hladný a smädný po vedeckej pravde. Ale hladuje a žízni aj srdce a svedomie. Hľadá niečo, čoho by sa človek uchopil v živote aj vo smrti, a načo by sa mohol spoľahnúť ako na pevnú skalu, večnú pravdu, pre čo by žil, pre čo by aj život položil. Ale kde je niečo také? Kde je taká pravda, kde je niečo večné, niečo, čo má večnú cenu, večný význam? Kto nám to dá? — Aj mudrc, ba práve človek múdry zvlášť cíti svoju vlastnú nedostatočnosť, keď sa tak zamyslí nad svojim životom, keď nazrie do svojho srdca a svedomia. Akoby nevidel svoju mravnú slabosť a nedostatočnosť. A nie je to náhoda, že práve vskutku múdri a inteligentní ľudia v každom národe aj v našom ľude tak veľmi hovoria o mravnej slabosti svojho ľudu, a túžia po obrodení, po mravnej opravdivosti. —

Ľudský život sa denne ubíja v márnostiach, pre nič, pre bezcenné pletky, život jednotlivcov i život národov. Kto nás vyslobodí? Nevolá tak len apoštol Pavel, volá tak aj ten, kto má zmysel pre život a kto vidí nedostatočnosť doterajšieho života. — Áno, kto nás vyslobodí? Kto nám ukáže pravdu, to, čo je večne pravé, čomu by sme venovali celý svoj život?

Niet pochýb, ľudia hľadajú spasiteľa pre seba, a pre svoj národ. Či ho nájdu? Mnohí ho hľadajú nadarmo. Hľadajú ako tí mudrci z evanjelia. Hľadajú v Jeruzaleme, hľadajú spasiteľa v palácoch medzi mocnými, medzi učencami, medzi boháčmi. Hľadajú vo veľkých a skvostných chrámoch, v mrakoch kadidla, ale nadarmo. A už mnohí zaiste tvrdia, že spasiteľa nieto. Niet nikoho kto by pomohol. Ani panovníci, ani filozofi, ani náboženstvo, ani Rím. Nevedia, že nedokážu hľadať.

Je treba hľadať inak. Tak ako to robia tí mudrci. Hľadajú inde. A nakoniec nachádzajú Krista v chudobe v Betleheme, a radujú sa a ďakujú Bohu. Ako to, že Ho našli? Podľa chudoby? Nie. Podľa nebeských znamení. Tak musia hľadať aj mudrci terajšej doby, ak chcú nájsť Spasiteľa. — Áno, hľadajte Ho podľa nebeských znamení, podľa súhvezdí nebeskej čistoty, svätosti a lásky k Otcovi aj k ľuďom. —

A nájdete Ho! Hľaďte, kde je Ten, ktorý je plný obetavej lásky až na smrť, svätý a bez poškvrny. Nenájdete iného nad Toho jednorodeného od Otca, plného milosti a pravdy. A postojte u Neho, zamyslite sa nad Ním, oddajte sa Mu, a pocítite aj vy v srdci Jeho spasiteľnú moc a vyznáte: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš! A aj vám zaznie Jeho slovo: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.

Nájdete to všetko, vy múdri, rovnako tak ako aj vy prostí. Kristu oddaní poznáte pravdu, okúsite moc svätého Boha vo svojom srdci, až zdrvení v hriechoch padnete na svoju tvár, až pocítite moc svätej Božej lásky, že s radosťou vzhliadnete hore vyslobodení z moci hriechu, volajúc; „Abba, milý Otče!“ a pôjdete v novej Božej sile ako synovia a dcéry Boží s radosťou, aby ste sa s Kristom chránili od hriechu a činili dobre pokiaľ trvá deň, všetkým preukazujúc lásku. A rieky požehnania budú prúdiť z vás. A tak pôjdete inou cestou života. A s údivom uvidíte aký nový život sa prebúdza vôkol, ako čulá práca aj hmotná aj duševná sa tu ujíma. Uvidíte, ako sa pod svätým Kristovým vplyvom prebúdza sila k požehnanej vytrvalej práci, ako namiesto hriechu vzrastá spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu svätom, — život pravý a večný! Poznáte, že v Kristu je múdrosť, o ktorej sa nezdalo svetu. —

 Ale ako je možné k tomu prísť? Nutné je splniť podmienky. Aké? Zaplatiť? Kristus nechce zlato. Chce obrady? Kristus nechce, aby sme sa k Nemu blížili ústami a perami. Chce snáď obeť a zotročenie rozumu? V žiadnom prípade, Boh dal nám rozum, aby sme ním ťažili ako so vzácnou  hrivnou. Čo teda chce? Chce, aby sme mu oddali svoje srdce, svoje zmýšľanie, svoje motívy, svoju vôľu, svoj život. Chce vládnuť v našom živote svojou láskou a svätosťou a horlivosťou. Chce nás ovládať, aby nás posvätil, zošľachtil a posilnil. Chce dať nášmu životu nový smer a dať aj novú silu, nové srdce a nového ducha, — aby sme svoj život úplne oddali do služby pravdy, večnej pravdy.

Nemali by sme ísť za Ním?

Pokoj Vám!!

Komentovať