Pozoruj skúsenosti otcov

                Pozoruj skúsenosti otcov  

Daj nám, Bože múdrosti,

keď čas plynie, keď čas letí –

ako otec svoje deti

potešením nahosti !

Potvrď dielo, potvrď sám,

čo dobrého medzi nami…

Pod Tvojimi pod hviezdami

zdvihni svoj ľud výšinám ! Amen (M.R.)

Jób 8, 8 – 10 a 9, 1 – 10:

   Pýtaj sa len skorších pokolení a pozoruj skúsenosti otcov! (9) Lebo my sme len včerajší a nič nevieme, lebo naše dni sú len tieň na zemi. (10) Oni ťa poučia a povedia ti slová, ktoré im plynú zo srdca.  – 9,1- 10: ”Nato sa Jób ujal slova a povedal: (2) Dobre viem, že je to tak, ale ako môže byť človek spravodlivý pred Bohom? 

(3) Ak sa chce súdiť s Ním, z tisíc otázok ani na jednu nedá odpoveď. (10) Má múdre srdce a veľkú moc; kto sa mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? (5) Vrchy prekladá a tie ani nevedia, že ich vo svojom hneve prevrátil. (6) Do pohybu dáva dáva zem z jej miesta, takže sa jej stĺpy otriasajú. (7) On dá príkaz slnku a už nezažiari a okolo hviezd kladie pečať. (8) On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora. (9) On učinil Veľký voz i Oriona, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. (10) Veľké, až nevyspytateľné veci činí i bezpočetné divy.” Amen

                 Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

     Je posledný večer občianskeho roka. Prežívame posledné hodiny veľmi náročného a mimoriadne ťažkého roka, ktorý nám priniesol skúsenosti, ktoré sme doteraz nepoznali a nepoznali ich ani viaceré predchádzajúce generácie. Sme uzavretí v kruhu našich rodín a mnohí sú z rôznych dôvodov celkom sami. Karikaturisti radi kreslia nový rok ako malého chlapčeka a starý rok ako vetchého starca, ktorý ťažko kráča a odchádza do mora večnosti. Je to obrázok veľmi pôsobivý. Tak miznú a končia všetky naše dni i naše roky. So žalmistom môžeme vyznať: ” Končíme svoje roky ako vzdych”. ( Ž 90, 9) Aj v našich očiach je končiaci sa rok “ako včerajší deň, keď sa pominul a ako jedna nočná stráž”. (Ž 90, 4)

Z časnosti do večnosti odišli mnohí známi i mnohí neznámi. Cítime, ako “všetko tečie, všetko plynie” a uvedomujeme si mocnejšie ako inokedy aj našu vlastnú pominuteľnosť. Platí slovo Žalmistu:” Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva ktorá z rána raší; za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá”.( Ž 90, 5-6) Pri takýchto myšlienkach sme viac náchylní myslieť na Toho, ktorý “je večný a ktorého roky nikdy neprestanú”. Napriek všetkej uzavretosti, možno aj osamelosti mnohých, je s nami Ten, ktorý bol s nami “z pokolenia na pokolenie, včera, dnes a bude naveky”. Je to Pán Boh, ktorý prišiel a prichádza do nášho času vo svojom Synovi, skrze Ducha Svätého.

Pokračovanie kázne viď vo Vianočných novinách CZ Myjava

Komentovať