Martin M. Braxatoris — Kristus Svetlo sveta

Martin M. Braxatoris — Kristus Svetlo sveta

(K dobe adventno-vianočnej)

Reč prorocká sa naplnila zjavne,
predmetom ktorej býval Mesiáš:
v tmách vzplálo Svetlo, Slnko vzošlo slávne,
deň spásy v Kristu prišiel v život náš —
On Svetlo sveta, ktoré z výšin neba
splynulo prúdom nášho do sveta,
a — ktorej svetu nevyhnutne treba —
v Ňom svitla svetu pravá osveta.

Nevera ovšem zapiera to spurne
a v svetlonosoch vidí osvetu,
do hora drzo dvíha čelo chmúrne
a v Svetle vidí povesť, klebetu,
no jakokoľvek: nám je Kristus Svetlom,
ktoré tmy bludu, hriecha zaženie,
i vyznávame: v Svetle z nebies slietlom
je naše časné, večné spasenie.

Nevera chodí v rúchu spurnej pýchy
a preceňuje seba ten jej rod:
ten Nazaretčan pokorný a tichý
tej osvete jej nijak nie je vhod —
No my, ľud Boží, verne vyznávame,
že cez pokoru vedie cesta tam,
kde pravé blaho pripravené máme:
ku večnej spásy, slávy výšinám.

Nevera v mene osvety je v boji
a bojuje, až temer zmára sa
a rúca, borí, čo jej v ceste stojí,
a pilierami cirkvi otriasa —
No, darmo — nikdy v rumy nepovalí,
nad čím, hľa, ruka Božia drží stráž,
a my, ľud Boží, ostaneme stáli
v tom hrade pevnom, ktorý Boh je náš.

Hľa, nad Boží sa zákon zdvíha kruto
v osvety svojej mene nevera,
ho odhadzuje jako ťažké puto,
ktoré ju mýli, tlačí, zoviera,
len aby zvládlo žezlo bezuzdnosti —
My ale, Boží ľud, nie zákona,
lež chceme striasť sa služby hriecha, zlosti
a dobrý boj ten biť do pokona.

Tak pomáhaj nám všemohúca Tvoja,
ó Kriste, ruka strážou vystretá;
Tys‘ Svetlo naše v tmách, čo v svete stoja,
Tys‘ opravdová ľudstva osveta,
a svetlo, čo sa z Teba prýšti snadne,
pretrvá, zdolá všetky temnosti, —
na rumoch, do nichž kráľovstvo tmy padne,
sa Tvoje cárstvo svetla rozhostí.

1913

Komentovať