Martin Rázus: Príď, Pane, príď…

Martin Rázus: Príď, Pane, príď…

Kade Ty ideš, Pane, kvitne kvieťa,

to kvieťa lásky pravej – života…

Ó, príď i k nám, my vrúcne prosíme Ťa,

nech v nás sa zjaví Tvoja dobrota!

Nie zvukom víchra – ale v tichom slove,

čo hojí rany, slzy utiera, 

k radostnej práci všetkých – i nás zovie,

v záhrady mení trúchlosť cintera!

Príď, Pane, príď – veď túžby mocne horia,

objať Ti nohy, česť a chválu vzdať,

lekárstvom bude Tvoja pomoc skorá,

Tys’ vedel a vieš i dnes pomáhať!

Skloň sa k nám biednym, chorým, osiralým,

obohať v núdzi, poteš v trápení –

praj sluchu, Pane, prosbám neustálym,

keď volá ľud Tvoj, biedou ranený…

Príď zachrániť svet, čo sa v zlobách kruší,

predíď sám pádu, však Ty spôsob znáš,

buď Mesiášom rozblúdených duší,

ochráň nám cirkev, prichýľ národ náš!

Nech vidieť, že Ty chodíš medzi nami,

a v stopách Tvojich kvitne láska, cnosť…

Ó, príď a zvládz svet, ktorý hriechom mámi –

vyveď nás z neho a príjm’ na večnosť. Amen 

Komentovať