Nie, nedočítate sa tu o najnovšej, najdokonalejšej zbrani vo výzbroji nejakej armády, ktorá by spôsobila ohromné škody aj na veľké vzdialenosti. Len chceme upozorniť na najhoršiu zbraň, ktorej ničiaci účinok siaha ešte ďalej; zbraň, ktorá sa všetkým vzdialenostiam aj najpevnejším hradbám len vysmieva; zbraň, ktorej údery spôsobujú najbolestivejšie rany, ktoré sa veľmi ťažko hoja a často sa vôbec nezahoja a aj smrť spôsobujú – a touto zbraňou je v čase vojny aj mieru — jazyk.
Poznáme to. Mnohí žijú pokojne a požívajú všeobecnú vážnosť. Ale náhle ich raní jazyk nepriateľa, razom stratia svoju dobrú povesť a susedia na nich len tak s podozrivým okom pozerajú. Kto im túto ranu zahojí? — Nečisté reči ich zranili priamo do srdca a možno si ponesú smutné následky celým životom. —
Ľudia – susedia žijú medzi sebou v krásnom súlade, ale ktosi zlý hodil medzi nich meč jazyka a zasadil v obci rany ohovárania a medzi susedmi panuje horkosť a nenávisť. —
Aké postavenie zaujímaš v spoločnosti? Možno nie príliš vysoké; čím sa necháš ovládať? Možno nie pozemskými statkami; ale si hrdý, že predsa niečo máš a to je pre teba nad všetko postavenie, tituly a majetok. Ak máš bezúhonnú česť a máš pokoj s Bohom aj ľuďmi – veru si boháčom! — Ale čo to, tvoja česť je napádaná, tvoj pokoj rozvracaný a ty si sa ocitol na pokraji zúfalstva, tvoju dušu ovládla zlosť, hnev, pomstychtivosť, či aspoň hlboký smútok? Jazyk tu vystrájal a všetko, všetko zničil.
Akí sú to ľudia, ktorí pôsobia takouto hroznou zbraňou? — Pozor, takým človekom môžeš byť ty, môžem byť ja; každý jazyk je zlý, zvlášť keď je odviazaný z uzdy.
Niekto ide bez
zlého úmyslu do obchodu; stretne sa tam s inými ľuďmi, dá sa s nimi do reči,
povie pri tom niečo, čo mu na spiatočnej ceste pôsobí v svedomí výčitky; nechcel
ohovárať a predsa sa dal do ohovárania strhnúť.
Mali sme s niekým rozhovor, ale potom cítime svoje obťažené svedomie; to, čo si
hovoril, zase pripomína, a nenachádza v tom nič zlého, predsa však svedomie
znepokojuje, lebo mnoho hovorenia nebýva bez hriechu. Podobne aj apoštol Jakub hovorí: „Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo.
A hľa, aj lode – hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry – riadi
najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa. Podobne aj jazyk: je malý úd,
ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, akú veľkú horu zapáli!
Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk; poškvrňuje
celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života.“ (Jak3, 3—6). Ťažko je človeku držať jazyk na
uzde, ale ten, kto sa v reči neprehrešuje, je dokonalý človek. Zbadal si už ako
tvoj jazyk horel k odpovedi, keď ťa jazyk iného urazil? Ak mu (jazyku) potom necháš
vôľu, vtedy leješ olej do ohňa a nemôžeš tento požiar viac uhasiť; ale ak držíš
svoj jazyk na uzde, privádzaš blížneho k mlčaniu a predídeš mnohému zlému.
Preto bdejme nad svojim jazykom, a aby sa nezaplietol do služby pekla, zasväťme
ho radšej k službe Bohu. Lebo tak ako je ničiacim nástrojom pod zlým vplyvom,
tak je pod vedením Ducha Svätého nástrojom mnohého požehnania. Ním býva spasenie
Božiemu ľudu zvestované, lebo viera pochádza z počutia, a ako by hriešnici mohli
veriť v Toho, keď o Ňom nepočuli?
Naplň svoje srdce láskou, ktorú dáva Pán Boh dušiam, lebo čím je tvoje srdce naplnené, tým aj ústa prekypujú. Prijmi najprv ty sám pokoj Boží a potom môžeš aj ty niesť slová pokoja nepokojným a zarmúteným. Ak zlý jazyk niekoho zranil, teda ty lieč svojim jazykom, rozprávaj o Tom, ktorý sa zastáva tých, kto trpí pre krivdu. Ak by niektorú rodinu medzi sebou skrze zlé jazyky rozdvojili, vtedy ty hľaď ich dať dohromady a priviesť k svornosti naspäť. Tvoj jazyk nech je Božou zbraňou, ktorou vládne Duch Svätý k zmierneniu a k zhojeniu všetkého toho, čo peklo skrze zlé jazyky pokazilo a rozdvojilo.
Blahoslavení všetci, ktorí pokoj prinášajú, zväčšujúc pokoj, ten pokoj Kristom vydobytý, — lebo synovia Boží slúžiť budú. Potom aj tá najhroznejšia zbraň a nástroj v službe Najvyššieho Kráľa pokoja bude požehnaným nástrojom a pokoj spôsobí. Blahoslavení, ktorí iných vyučujú, lebo ako hviezdy skvieť sa budú.
Pokoj Vám!!