Čo sa strachujete ?!
Mt 8, 23-27: “Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci. (24) A hľa, veliká búrka strhla sa na mori, takže vlny prikrývali loď a On spal.
(25) I pristúpili, zobudili Ho a povedali: Zachráň nás, Pane, hynieme! (26) Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. (27) A ľudia sa divili a hovorili: Aký je to človek, že ho aj vetry aj more poslúchajú?“ Amen.
____________________________________________________________
Milí bratia a sestry v Pánovi !
Známy a populárny kresťanský mysliteľ a spisovateľ Anselm Grün vo svojej knihe úvah: “Kniha otázok a odpovedí“ napísal vtipnú a mierne iroickú poznámku na adresu evanjelikov:“ Evanjelici radi hovoria, že Ježiš je odpoveď na všetky otázky: Ježiš je odpoveď. Ale ako vlastne znela otázka?“
Aké otázky si kladiete vy, milí bratia a sestry? Aké otázky nosíte v sebe, vo vašich srdciach a mysliach? Aké otázky si prinášate so sebou sem, do kostola, na Služby Božie? Každý z nás je iný, každý z nás má svoje vlastné problémy, ale aj radosti. A každý z nás má aj svoje vlastné ciele, úlohy, alebo priority. Je možné, aby jedna „kázeň“ zaujala všetkých? Aby ste našli v nej odpovede práve na tie otázky, ktoré hýbu vašim vnútrom? Zdá sa to málo pravdepodobné, ba temer nemožné. A predsa cítime, že sú otázky, ktoré máme spoločné. Sú to tie základné otázky o zmysle našej existenscie, o zmyle nášho života: Odkiaľ prichádzame, kam smerujeme a aké je naše miesto v tomto svete, čo očakávame a čo sa očakáva od nás?
Isteže, neraz tu dostávame odpoveď na otázky, na ktoré sme sa vôbec nepýtali, alebo na ktoré sa vôbec nepýtame. Tomu sa sotva dá vyhnúť. Posolstvo Božieho slova vtedy nutne ide ponad naše hlavy. Ale inokedy môžeme mať pocit, že je reč práve o nás, o našom živote, o našom osobnom probléme. Už z toho, čo som práve povedal je zrejmé, že najviac nás zaujme to „vyučovanie“, alebo tá „kázeň“, ktorá odpovedá práve na naše otázky, alebo problémy.
Rodičia detí, ale aj starí rodičia (tých menších i väčších, ktorí priniesli v piatok domov polročné vysvedčenie) by sa mohli z doteraz povedaného naučiť jednu dôležitú vec. Nie je ľahké zaujať myseľ dieťaťa nejakými vážnymi, alebo náboženskými otázkami. Preto platí biblické upozornenie: „Keď sa ťa syn, či dcéra opýta, čo znamená to, či ono z Písma…“ odpovedajme a využime tú príležitosť a hovorme so svojími deťmi o tom, čo ich zaujíma. Neraz sme unavení, podráždení, zaujatí rôznymi dennými starosťami a odmietneme, ale odkladáme rozhovor na neurčito. Niekedy dávame prednosť bezduchému televíznemu vysielaniu a zmeškáme vzácnu príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať.
Niekedy ide o otázky, ktoré sú na prvé počutie ťažké, že ich nevieme bez hlbšieho zamyslenia zodpovedať. Takou môže byť aj otázka, ktorú vyslovili ľudia nahlas, a Ježišovi učeníci možno iba v duchu:“ Aký je to človek, že ho aj vetry, aj more poslúchajú“. Povedané inak: Môže Ježiš utíšiť vietor a búrku? Povedzeme to takto: Má Ježiš moc na prírodou? Ona je predsa silnou a nezvládnuteľnou mocou. Je síce pravda, že istá skupina ľudí pred pár desaťročiami sľubovala, že „počasie bude na páku“- teda že ho budeme ovládať, lebo rozkážeme: “větru – dešti“...
Živelné pohromy a rôzne smršte, povodne, nešťastia a rôzne navštívenia sa diali aj v minulom roku a nie je to inak ani na začiatku tohto nového roku. Mnohí volajú v úzkosti a strachu, alebo zoči – voči ohrozeniu rôznymi živelnými pohromami: „Pane, zachráň nás, hynieme“! Pýtajme sa: naozaj „nespí a nedrieme náš Ochránca“ , ako to už žalmista pripomenul veriacim v Izraeli? V skutočnosti takých, čo sa modlia s dôverou v Božiu ochranu a pomoc nie je až tak veľa. Mnohí si myslia, že je pod „ich dôstojnosť“ prosiť, ale aj ďakovať za Božiu pomoc, ochranu i záchranu životov pri živelných pohromách rôzneho druhu.
Celkom jasne a priamo svedčíme dnes o tom, že Pán Ježiš Kristus je Pánom aj prírody a prírodných síl, či zákonov. On karhá a napomína každú nedôveru voči Nemu slovami, ktoré zazneli aj učeníkom v loďke: „Čo sa strachujete, ľudia malej viery“! Jeho ruka a mocné rameno pôsobí aj dnes a dôvera v Neho nás zbavuje strachu, obáv a akéhokoľvek zúfalstva zoči- voči prírodným silám, ktoré nás presahujú.
Veľa ľudí sa spolieha, tak ako učeníci v loďke, najskôr sami na seba, alebo na iných, ale vždy len ľudí! Tak, ako učeníci, aj my sa učme hľadieť na Ježiša nielen ako na človeka, ale aj ako Božieho Syna. On je ten, ktorému Otec všetko dal do ruky. Aj Ním darovaný poriadok v prírode. On chce, aby všetko naozaj slúžilo človeku, lebo je všetko pre človeka stvorené. Ľudstvo si stále viac a viac uvedomuje, že naše vlastné, neraz kruté, neraz nezmyselné, alebo aspoň málo premyslené zásahy do prírody sa nám vracajú v podobe trestu, ako hovorí aj stará skúsenosť: kto čím hreší, tým trestaný býva…
Pánovo napomenutie: „Čo sa strachujete, ľudia malej viery ?“ však platí aj v tom zmysle, aby sme naše panstvo nad prírodou uplatňovali v súlade s Božou vôľou, v súlade s Božími príkazmi, danými človeku už pri stvorení sveta.
Bratia a sestry! Slová ako : búrka, more, vietor, ale aj: slnko, či mesiac a iné nemajú v Písme svätom vždy iba význam doslovný, ale aj prenesený na akúkoľvek inú zlú moc, slebo silu, ktorá ničí a ohrozuje život. Aj v našej bežnej reči hovoríme npr. o smrti ako o „silnom víchre smrti, o chorobách a nemociach ako o „hrozbe vôd, ktoré nám siahajú až po hrdlo“ atp. Preto, keď myslíme na svoj život, alebo na život chorých, nemocných, alebo na hocijaký iný problém, úpadok, či ohrozenie života – voláme a učíme sa volať s dôverou ku Kristu: „Pane zachráň nás, hynieme….! Odpoveď Pána Ježiša Krista je nielen napomínajúca, ale aj povzbudzujúca : „Čo sa strachujete, ľudia malej viery!?“ Ježiš sa vo všetkom chce dokázať pri nás ako spomáhajúci Pán. Ako ten, ktorý tíši a hojí naše úzkosti i naše bolesti a rany.
Bratia a sestry tam, kde je dôvera, kde sa rodí ten vzácny prejav viery v Ježiša Krista ako Božieho Syna, tam prichádza utíšenie a upokojenie…Tým najhlbším morom je „more smrti“, koré ohrozuje každého. Ale aj tu platí, že pravé svetlo v Ježišovi Krisotvi, svieti aj v búrke, či v tme smrti. „ Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa bude žiť, aj keby umrel“! Tieto a iné slová potvrdzujú Boží zámer s nami a dávajú nádej a silu skrze Ducha Svätého obstáť aj v skúškach.
V konečnom dôsledku vieme o tom, že „či žijeme, či umierame, Pánovi sme“. Jemu patríme od chvíle Krstu svätého a v lodičke Jeho Cirkvi priplávame bezpečne do prístavu pokoja a večného života. Preto Ježiš Kristus je naozaj riešením všetkých našich problémov, i problémov tohoto sveta. On je odpoveďou o pravom, plnom a dobrom zmysle nášho života v prítomnosti i budúcnosti. Raz rozkáže aj búrke smrti, a každej zlej moci a mocnosti a nastane trvalé a pravé veľké utíšenie. Ním je budúcnosť, ktorá je Jeho budúcnosťou a večnosťou v nebesiach. Amen.
5. Nedeľa po Zjavení 2011 – Sobotište a Rovensko – Ľ.Batka st.
Slovak