Na ktorom poschodí bývaš?

„Urob spodné, stredné a horné podlažie.“ 1M6,16

Každému aj tomu najjednoduchšiemu dieťaťu Božiemu je úplne jasné, že koráb ktorý Noe, bojac sa Hospodina, vo viere v slovo Božie pre záchranu svojho domu postavil, je predobrazom Pána Ježiša, lebo práve tak ako Noe našiel svoju záchranu v korábe pred súdom potopy, tak aj každá veriaca duša nachádza záchranu pred súdom ohňa v Pánovi Ježišovi. Opätovne a znovu prichádzame na stopy v Starom Zákone o Pánovi Ježišovi, lebo bez Neho by bola táto kniha nezrozumiteľná a podobala by sa zámku bez kľúča. Všetko tam hovorí o Ňom a preto je nemožné bez Neho si učiniť akúkoľvek správnu predstavu! Ak ju však máme, potom ľahko môžeme tie tajomné poklady odkryť a potom naše srdce poskočí, ak spozorujeme tieto veci duchovným zrakom.

Samozrejme, že každá maličkosť týkajúca sa korábu má istý duchovný význam, preto naša duša máva toľko rozmanitej, nebeskej potravy, lebo všetko hovorí o Ňom a o Jeho dokončenom diele. Nebudeme sa v tomto krátkom článočku zdržovať popisovaním korábu, ale položíme si radšej otázku, či si už aj ty milý brat, drahá sestra do tohoto korábu vstúpil? Kto prišiel ku Kristovi, je spasený, lebo v Ňom je úplné bezpečie tak ako pre Noeho to boli smolou vytmelené steny korábu, ktorým bol od vonkajšieho vlnobitia súdu oddelený a ochránený.

Hovorme teraz o spasení, ktoré je v Kristovi Ježišovi. Hoci všetci veriaci nachádzajú v Pánovi Ježišovi bezpečnú skrýšu, predsa nemajú všetci rovnaké poznanie vzácneho spasenia, ani rovnaké radosti v Ňom. Jedni bývajú, čo sa spasenia týka, ak smieme tak obrazne povedať, v spodnom, iní na druhom a niektorí na treťom poschodí korábu spasenia, kam dopadá najviac svetla. Nuž, na ktorom poschodí bývaš? Možno, že niekto na túto otázku odpovie: „mne stačí, že som spasený hoci stojím len vo dverách korábu, len keď sa nemusím utopiť a s tým som spokojný“. K tomu podotýkame, že takáto duša isto býva v „dolných izbách“ kde zaiste je aj málo radosti. Ó, ako mnoho je tých, ktorí sa vyžívajú v takomto bývaní! Takí nemajú plnosti života v Pánovi Ježišovi, Jemu nepôsobia mnoho radosti a len tak z diaľky Ho nasledujú. Tiež aj Dávid jedenkrát klesol až na najnižšie miesto, ale potom sa spamätal a kričal: „Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“ (Ž 51, 14). Zaiste že aj Peter sa ocitol dole v korábe, keď zaprel Pána, ale aj on sa z milosti Pána zase vyšvihol, a to do najvyššieho miesta, keď potom žil v plnej žiari svetla svojho Majstra. Smutné je, pravdaže, ak nemáme želanie bývať vo vyššom poschodí! Nech sám Pán vloží do našich sŕdc túžbu bývať vždy tam hore, tam kde je nielen dosť miesta, ale aj svetla, tam kde slnko svieti, kde je poludnie. Abrahám býval na vrchnom poschodí vo svetlých výšinách so svojim Bohom, ktorý sa mu tam zjavoval; Lót naproti tomu sa nachádzal na dolnom podlaží, lebo hoci bol veriacim, neoddelil sa od sveta; jeho svedectvo nemalo žiadnu cenu a výsledok všetkého bolo, že si len sťažka zachránil svoj holý život. Pri Jákobovi sa nám to zdá rovnaké, aj on býval dlhé roky na dne korábu, avšak vo svojej viere žil určite na treťom poschodí. Pán si použil svoje cesty a prostriedky a prinútil ho k tomu, aby vyzliekol svoju starú, úskočnú povahu a obliekol si povahu Izraela. Ako Jákob bol spokojný s bývaním dole, ale ako Izrael musel bývať v najvrchnejšom podlaží. Pán prišiel preto, aby Jeho ovce mali život, a to v hojnej miere!(J 10, 10); je teda celkom jasné, že Jeho vôľa je, aby všetci bývali hore. Mnohí začínajú svoj nový život dole a potom z milosti Pána poľahky stúpajú lebo Duch Svätý, ktorý v nich prebýva, ich nabáda neustále k postupu. Iní zase bývajú na začiatku zdanlivo vysoko, ale veľmi skoro opúšťajú prvú lásku, čo má vzápätí následok úpadok — klesanie smerom dole. Tam potom bývajú v prítmí, tam býva Duch Svätý často zarmucovaný a uhasínaný.

Na ktorom poschodí bývaš, pýtame sa znovu? Ak na najspodnejšom a nemáš prianie, aby si sa približoval k Pánovi, potom vedz, že ani na večnosti nebudeš môcť požívať takú radosť v Jeho osobe ako tí, ktorí už teraz bývajú na treťom poschodí, lebo „veď leskom líši sa hviezda od hviezdy.“(1K 15, 41) A možnože niekto prisvedčí, žeby nechcel trvalo zostať v dolnom oddelení, že by sa celkom uspokojil s druhým poschodím, lebo stať sa účastníkom svätých tretieho poschodia si netrúfa. Prečo vlastne? Bývanie v hornom poschodí je predsa skúsenosť srdca a v žiadnom prípade otázka obdarovania. Tretie poschodie vlastne znamená trvalé, úzke spojenie s Pánom, radostný a víťaziaci život, kde hasnú všetky ohnivé šípy nepriateľa na štíte viery. Tam sa učíme od Toho, ktorý je tichý a pokorný srdcom a berieme na seba Jeho jarmo, ktoré v našej duši pôsobí pokoj. Noe býval isto v najvrchnejšom poschodí, lebo dole boli umiestnené zvieratá a prirodzene vyhľadával tie miesta, kam prenikalo najviac svetla. Všetci veriaci smú tiež takto prebývať a riadiť sa pripomínaním Písma: „Udržujte sa v láske Božej“ (Jud v. 21). Putujme teda v plnom svetle, v spoločenstve s Otcom a Pánom Ježišom lebo On je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy (1J 1, 3-7). Byť spasený a v Pánovi Ježišovi ukrytý je vec sama o sebe nádherná, ale Pánovi preukážeme najväčšiu česť vtedy, ak sa trvalo nachádzame v hornom poschodí.

Nemohli by sme v tomto účelnom rozdelení Noeho korábu pozorovať náš celkový postup spasenia, ktorý má Pán Ježiš s ľudstvom? Celé spasenie je zaiste len v Kristovi vo všetkých dobách, či v dobe bez zákona, pod zákonom či pod milosťou. „Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť.“ (R 5, 14). Ale v dobe od Adama až do Mojžiša sa stretávame s ľuďmi, ktorí dosiahli spasenie; avšak ako málo svetla mali. Verili Bohu, a tak našli svoje miesto v korábe spasenia; isto však akoby bývali v dolnom poschodí, lebo hoci vo viere zomreli tí všetci, nevzali zasľúbenie „len zďaleka to videli, uvítali a vyznávali, že sú len cudzincami a pútnikmi na zemi.“ (Žid 11, 13). Keď sa Boh neskôr ukázal Mojžišovi, vyšlo ráno ľudu izraelskému čím cesta do svätyne bola už jasnejšia, lebo najvyšší kňaz smel jedenkrát v roku do nej vkročiť. Všetko sa to ukázalo ešte pri svitaní dňa v tienistom obraze budúcich vecí. Tí, ktorí boli spasení „pod zákonom“, dosiahli vykúpenie rovnako v Kristu; spolu dostali svedectvo skrze vieru, ale nedosiahli zasľúbenie, pretože Boh predvídal pre nás niečo lepšie (Žid 11, 39-40). Tu bolo teda viac svetla, asi tak ako zrána, inými slovami ako — v prostrednom poschodí. Konečne prišiel ten druhý Adam, „Svetlo sveta“, ktorý pretrhal putá smrti, vstal z mŕtvych ako Víťaz a bolo — poludnie! Veriaci dnešnej doby majú veľkú výhodu a môžu teda, obrazne povedané, bývať na treťom poschodí, požívať plnosť svetla a putovať v láske Pánovej. Proroci predchádzajúcej doby vrúcne usilovali vystihnúť tieto veci, ktorým je to zjavené, že nie sebe, ale nám tým prisluhovali, čo je nám teraz zvestované (1Pt 1, 10—12). Áno, jedine na treťom poschodí je možné mať s Bohom slastný vzťah a volať v Duchu Svätom: „Abba, Otče“. Keď izraelský ľud postúpil bližšie na horu Sinaj, triasol sa pri veľkom prednášaní v blízkosti Božej ale obyvateľom horného poschodia bola všetka bázeň odňatá, lebo oni vedia, že ich nemôže nič odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Opýtajme sa teraz ešte raz, na ktorom poschodí za našich dní putovania bývame? Veriaci dnešnej doby sú posadení do tretieho poschodia, sú v Kristovi Ježišovi posadení v nebesiach (Ef 2, 6). Či však ich praktický život zodpovedá tejto vzácnej výsade, je už iná otázka. Mnohí by chceli jednou nohou žiť na druhom a druhou na treťom poschodí, t.j.: chcú mať trochu radosti a slobody v Pánovi zmiešanou s trochou zákonitosti a strachu. Pánovi sa však páči, keď s Ním žijeme v srdečnom, detinskom spoločenstve, keď ako Ján spočinieme bez akejkoľvek bázne a strachu slobodne v Jeho lone. Tam v plnosti Jeho lásky je zaiste blažený život vrchného poschodia.

Pokoj Vám!!