Ako to bývalo za skorších čias zvykom, jeden kráľ si vydržiaval na svojom hrade šaša, aby ho obveseľoval svojimi kúskami a hlúposťami. Tento kráľ dal svojmu šašovi palicu a nariadil mu, aby ju nosil tak dlho, pokiaľ by sa nestretol s ešte väčším šašom než je on sám a tomu aby tú palicu potom dal. Za niekoľko rokov onen kráľ smrteľne ochorel. Šašo prišiel do jeho komnaty, aby ho videl. „Kam sa chystáš, urodzený pane?“ opýtal sa kráľa. „Na ďalekú cestu“ odpovedal vládca. „A kedy sa vrátiš, za mesiac?“ To nie“ povedal jeho pán. „Za rok?“ „Nie.” „Teda kedy?“ „Nikdy.“ „A ako si sa pripravil na túto cestu?“ „Nijako!“ „Ty ideš navždy preč a nijako si sa na túto cestu nepripravil? Tu, vezmi si svoju palicu naspäť. Ja predsa nie som takým veľkým šašom ako ty.“
Že to je nesmiernym bláznovstvom, nepripraviť sa na večnosť, je samozrejmé. Nenechajme sa ale, milý brat, drahá sestra, oklamať. Na večnosť ťa nepripraví ani olej, ani kadidlo, ani modlitby človeka, aj keby sa hoci kňazom, Máriou volal. To čo nás robí neschopnými k predstúpeniu bez bázne pred svätého Boha, je náš hriech. A ten nemožno odstrániť ani olejom, ani kadidlom, ani rozličným zaklínadlami, ktoré sa mylne nazývajú modlitbou. Neodstráni ho ani naše predsavzatie žiť v budúcnosti lepší život. Hriech odstraňuje a od hriechu očisťuje jedine krv Kristova. Apoštol Ján píše: „krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“ (1J 1, 7). A apoštol Pavel píše Efezským (1, 7), že v Pánovi Ježišovi „máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti.“ Taký človek, ktorý uveril v Pána Ježiša môže nielen povedať: „ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20) ale tiež: „vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach“ (2K 5, 1). Pavel, ktorý bol najskôr rúhačom, protivníkom, prenasledovateľom a ukrutníkom, si bol istý, že je mu odpustené, že drahá krv Kristova aj jeho očistila od hriechov a že ho pripravila pre nebesá. Preto mohol napísať Filipským(1, 23) „túžim už umrieť a byť s Kristom.“
Takto môžeme potvrdiť aj my svoju pripravenosť pre nebesá spolu s grófom Nikolausom Ludwigom Zinzendorfom v piesni ESP č.487:
Kristova krv, spravodlivosť
je svadobný môj šat a skvost,
ním pre nebo sa ozdobím
a tak pred Bohom obstojím.
Vo viere k Nemu sa viniem,
v tej viere smrti neuzriem,
veď On ma zbavil všetkých vín,
dlh môj je navždy splateným.
Baránok svätý, nevinný,
smrti na kríži vydaný,
čo za mňa sa obetoval,
On je môj Boh, môj Pán a Kráľ.
Viem, že krv Jeho predrahá
je večne vzácna u Boha,
tej svätej krvi kropaje
sú základ mojej nádeje.
Či žijem a či umieram,
na Jeho krv sa spolieham,
pre túto krv som istý si,
že Boží hnev sa utíšil.
A dokiaľ trvá život ten,
som rozhodnutý každý deň
svedčiť o Božej milosti,
čo plynie na mňa z výsosti.
Ó Kráľu slávy, Pane náš,
čo v nebi s Otcom prebývaš,
prosíme, s láskou na nás hľaď,
ráč ľudu svojmu požehnať.
Taká je moja, taká je všetkých veriacich ľudí v Pána Ježiša príprava pre nebesá. Kiež by to bola aj tvoja. A ak budeš pripravený pre nebesá, budeš pripravený aj pre zbytok svojho života na zemi s Pánom Ježišom, potom môžeme povedať ako Zinzendorf pokračuje (táto časť sa do spevníka nedostala):
Som si tiež
istý, že pre tú krv
už neťaží ma Boží hnev,
že už nie som diablov man:
s radosťou činím, čo chce Pán.
A dokiaľ trvá život ten,
som pevne na tom ustanoven‘,
že o tej Božej milosti všetkou,
chcem svedčiť so smelosťou.
Pokoj Vám!!
Slovak