Pod Jeho jarmom

Pod Jeho jarmom

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“  Mat 11,29.

Keby sme sa mohli opýtať zvieraťa, kráčajúceho pod jarmom či ho tlačí, odpovedalo by nám iste, že tlačí, jarmo je ťažké a tlačí. Vôl, ak hospodár na neho pokladá jarmo vie, že niekam pôjde, niečo povezie, potiahne! Aj keby viezol prázdny voz, nekráča bez bremena a nekráča slobodne. A keby sa mohol vzoprieť, keby si naraz na ceste povedal „nepôjdem“, mal by na to plné právo, pretože mu bolo jarmo vložené na šiju násilím, proti jeho vôli!

Náš Pán však nikomu z nás nekladie na šiju svoje jarmo nasilu. On ho tam vôbec nekladie. On nás pozýva, aby sme si ho vzali sami! Dobrovoľne, slobodne! Ak chceš, vezmi, ak nechceš, nechaj tak! Ale pamätaj si: Ak ho vezmeš na seba, si zaviazaný niesť bremeno, ktoré ti naložím. Avšak aj ja som zaviazaný splniť, čo som sľúbil: Dať odpočinutie!

Neznie to paradoxne, t. j. neprotirečí si to? Odpočívať pod jarmom!

Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.“(Ž 33,9) A jeho slovo dodnes platí. Preto, ak ti sľúbi odpočinutie pod jarmom, nie pod každým jarmom, ale pod svojim jarmom, potom ti to odpočinutie dá! Len choď a vezmi ho! Nečakaj, že ti ho na šiju vloží sám. Nedočkáš sa toho! On chce radostnú službu a len dobrovoľná služba je radostná!

Vezmi teda dobrovoľne Jeho jarmo na seba a uč sa pod ním od Neho tichosti, krotkosti a pokore. Vaša cesta možno pôjde do kopca, ale ty vieš o inej, ktorá by ťa doviedla do cieľa po rovine. Nedohaduj sa s Ním! On vidí ďalej, než vidíš ty! Poddaj sa ticho, bez odvrávania Jeho vedeniu a choď do kopca. Niektorí ľudia ti budú hádzať do cesty rôzne prekážky; nebudú ťa chápať, budú sa ti posmievať, tebou pohŕdať! V tvojom srdci sa bude niečo vzpierať. Rád by mal pre ich pochopenie, rád by si vysvetlil, rád by si im niekedy dal aj tvrdé slovo — veď si ich zaslúžili! — rád by si ospravedlnil svoje správanie… To sa búri v srdci túžba po uznaní. Utíš ju, upokoj! Pán Ježiš chce, aby si pod Jeho jarmom kráčal dobrovoľne, rád a ticho. Nevzpieraj sa ani Jemu, ani ľuďom, ktorých poslal, aby ťa vyskúšali. Vzpieraj sa jedine hriechu! Pod Jeho jarmom.

On sa pod svojim jarmom nepovyšoval! A ak chce, aby si sa učil od Neho chce, aby si aj ty pod ním kráčal pokorne. Nenamýšľaj si to, že s Ním smieš ťahať pod jedným jarmom! Však ty si si to ničím nezaslúžil, že ťa do svojej služby povolal! Ty nie si nič! Čo máš, to si nezískal, to si dostal darom, z milosti! Je pravda, bol si povýšený do vznešenej rodiny, stal si sa v Pánovi Ježišovi Kráľovským dieťaťom, ale akonáhle sa začneš povyšovať nad ostatných, prestaneš byť Jeho! Kráľovské dieťa musí mať predovšetkým kráľovský charakter. Nesmie konať to, čo konajú druhí, obyčajní ľudia, ale jeho výnimočné postavenie ho nesmie zaviesť na scestie do namyslenosti a pýchy. Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou.“ (2M 13,3) Vyviedol ťa cez Červené more Krvi Pána Ježiša. To, že si tým Kráľovským dieťaťom, niečo stálo. To stálo mnoho! Nič menej, než život najstaršieho, prvorodeného Syna Kráľovského.

Vezmi na seba moje jarmo dobrovoľne, kráčaj pod ním ticho a pokorne a nájdeš odpočinutie. Nájdeš ho! Hľadáš ho? Hľadáš odpočinutie svojej duše? „Kto hľadá, nachádza!“ (porov. Lk 11,10) Túžiš po tom, aby sa tvoja duša dostala z každého nepokoja? Vezmi na seba Jeho jarmo! Každé jarmo je ťažké, každý chomút tlačí, ale Jeho jarmo je rozkošné, práve preto, že je to Jeho jarmo a že pod ním kráčame vedľa Neho. A tá Jeho ustavičná prítomnosť uspokojuje dušu, srdce aj telo, tá Jeho ustavičná prítomnosť dáva odpočinutie. A Jeho bremeno je ľahké, pretože ho nenesieme sami, ale s Nim. A cesta, po ktorej nás vedie, hoci by sa zdala najneschodnejšou a neľahkou, vedie k slávnemu, veľkému cieľu.

„Teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme.“ (1J 3,2) Náš Boh má pre nás pripravené veľké veci, ktoré by sme dosť neocenili, keby sme ich videli týmto zrakom a posudzovali telesným rozumom, ale pripravené sú!

Prvou podmienkou k ich dosiahnutia však je, keď sme sa dali obmyť od hriechu, aby sme vzali na seba Jeho jarmo a ticho a pokorne ho niesli, dávajúc sa tak pripravovať a uschopňovať k ich prijatiu.
Nebojme sa ťažkostí, bolestí a skúšok. Nehovorme si, že neprídu! Prídu! A každému sa ich dostane práve toľko, koľko ich ku svojej výchove, ku svojmu prehĺbeniu potrebuje! Veď kráčame s Ním! A Jeho cesta nebola ľahká! Nie je učeník nad Majstra. Ale keď prídu a my zostaneme pod Jeho jarmom verní Jemu a povolaniu, ktorým nás povolal a budeme sa vinúť k Nemu, naplní sa pri nás Jeho slovo: „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro.“ (Rim 8,28), a náš život bude na požehnanie každému, s kým prídeme do styku.

Práve manželstvo znamená, že dvaja ľudia spoločne kráčajú životom pod jedným jarmom. Majú spoločný cieľ, spoločné záujmy, spoločné bremeno. A často sa stáva, že po rokoch spoločného života prijímajú manželia vlastnosti jeden od druhého. Sú si podobní. Čím dlhšie budeme kráčať pod jarmom Pána Ježiša, s Ním, vedľa Neho, tým sa bude poznať na nás Jeho podoba. Tí, ktorí nás pred rokmi nechápali, ktorí nami pohŕdali a nám sa posmievali, to uvidia. A tak naplníme účel svojho života: Prinesieme svetu v sebe a na sebe Pána Ježiša.

„…Ním je Kristus vo vás — nádej slávy“ Kol 1,27.

Pokoj Vám!!

Komentovať