Quasimodogeniti
Milý náš Pane, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti
za veľkonočné víťazstvo nad smrťou a peklom.
Ono je aj naším víťazstvom. Je darom,
ktorý si nám pripravil a vydobil svojou smrťou
a svojim slávnym zmŕtvychvstaním.
Prosíme, aby nás posilňovalo a napĺňalo
radosťou v našom živote i pri smrti a
a viedlo k stálej oslave Tvojho svätého mena
i Tvojho a nášho Otca nebeského.
Nech nám slúži ako skutočná sila
k prekonávaniu hriechu v nás a okolo nás
i k dokazovaniu lásky k našim blížnym.
Popraj nám vieru, ktorá je z počúvania Tvojho slova
a ktorá víťazí nad svetom. Amen
1 J 5, 1 – 5:
“Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, z Boha sa narodil; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj Toho, kto sa z Neho narodil. (2) Podľa toho poznávame, že milujeme dietky Božie, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. (3) Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázana nie sú ťažké, (4) pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. (5) Kto premáha svet, ak len nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží?”. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Hovorí sa, že ľudské dejiny sú dejinami vojen, víťazstiev i porážok. Iste nielen vojen, ale do vedomia a pamäte ľudí sa zapisujú najmä vojny a rôzne boje. Nové víťazstvá a porážky zatláčajú do úzadia tie prvšie a dávnejšie. Kto si už dnes spomenie na víťazstvá z čias egyptských faraónov, víťazstvá Alexandra Veľkého, alebo cisára Augusta? Víťazstvá tých, ktorých ľudia ovenčili prívlastkom “Veľký”, alebo “Vznešený” a podobne. Neraz boli ľudskí víťazi vyhlásení aj za “božích synov”, alebo priamo za “božstvo”. Vie o nich zopár historikov a žiakov, ktorí sa s ich menami a víťazstvami trápia na hodinách dejepisu. Do zabudnutia upadajú aj posledné svetové a iné vojny a ich hrdinovia. Tým viac neznáme tisíce a milióny vojakov a obetí, ktorí v mene svojich vládcov a vodcov prelievali svoju, alebo cudziu krv. Okrem vojnových víťazstiev sú aj také víťazstvá, ktoré znamenali skutočný prínos a pokrok pre národy a spoločentsvá ľudí, ktoré sa dosiahli na poli vedy, ochrany zdravia a kvalitnejšieho života na zemi.
Ako kresťania však vieme o jednom takom víťazstve, ktoré je vybojované krvou Jedného pre všetkých a ktoré prináša pokoj a blaženosť pre časnosť i večnosť. Vždy nanovo nám ho pripomína Veľká noc, ale aj celé poveľkonočné obdobie, ktoré teraz v cirkvi prežívame. Refrén hymny na oslavu tohoto víťazstva a Víťaza nad smrťou, diablom a hriechom napísal už starozmluvný prorok Ozeáš v slovách: ” Ó smrť, kde je tvoja morová skaza? Podsvetie, kde sú tvoje muky? “( Oz 13, 14) Apoštol Pavol ich vzťahuje na víťazstvo Kristovo, ale aj na naše víťazstvo, ktoré sa naplní pri Jeho druhom príhode. ( 1 K 15) Kristova cirkev ich spieva ako refrén vo svojich veľkonočných piesňach a hymnách. Všetky majú svoj obsah zameraný na osobu a dielo Pána Ježiša Krista.
Človek sám, stojac v boji s hriechom, diablom a smrťou je slabý a neúspešný. Nedokáže zvíťaziť a poraziť sily a moci zla, ktoré apoštol Ján v dnešnom texte nazval jednoducho: svet. Na tomto mieste teda slovo svet neznamená stvorené Božie dielo, zem a to čo ju napĺňa, vrátane ľudí, ktorí ju dostali ako miesto pre svoj život. Svetom menuje Ján protibožské sily, ktorých pôvodcom je “otec lži”, pokušiteľ a jeho nasledovníci. V predchádzajúcich slovách ho nazval aj:”antikrist” ( 2, 18), “diabol” (3, 8), “ten zlostník” (3,12), alebo aj “duch bludu”( 4, 6). Jeho prejavmi sú: žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha.
Posolstvo vzkrieseného Ježiša Krista, Pána je ponúknuté aj nám, aby sme verili, že On porazil “moc temna”. On umožňuje svojím nasledovníkom a deťom Božím aj ďalšie víťazstvá. Tak nás, neraz unavených a rezignujúcich v tomto boji so zlom, “znovuzdrodzuje pre živú nádej”, pre nové víťazstvá a vedie nás do “slávnej slobody Božích detí”. Ako apoštol Ján svedčí: “Víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera”.
O takúto vieru prosíme aj my. Viera, že Ježiš je Kristus, Spasiteľ a Víťaz, je posilou v živote vždy, keď prídu nové boje, skúšky a zápasy. Viera kresťana sa odlišuje od každej inej viery ľudí. Nie je vierou v seba, alebo v iných ľudí, ale sa viaže sa na osobu a dielo Ježiša. Nám dnes meno: Ježiš Kristus zneje možno ako meno a priezvisko, ale ono je v skutočnosti vyznaním hodnosti Ježiša. Preto Ján správne píše: Ježiš je Kristus (Mesiáš) a my sme: kresťania, “kristovci”. V Ježišovi sa splnili mnohé Božie zasľúbenia o Mesiášovi a Božom Synovi, Spasiteľovi, ako ich oznamovali proroci. Preto očakávame, že sa splnia aj všetky ostatné, ako ich z Písma poznáme.
Druhý význam tejto viery je vedomie a istota, že sme sa skrze Krista stali Božie deti a tak aj “dedičia Boží a spoludedičia Kristovi”. Celý náš život, prítomnosť i budúcnosť sú nasmerované na Neho a tak aj tých, ktorí sa podobne ako my skrze Krst svätý znovuzrodili pre nový život. Preto máme stáť vždy neochvejne v zápase o dobro, pravdu, spravodlivosť a lásku nielen pre nás, ale pre všetky Božie deti. Viera v Ježiša ako Krista je zdrojom pravej a skutočnej humanity – ľudskosti a lásky. Keď vieme o veľkom zdroji sily a istom víťaztstve života, plňme ochotne a odvážne všetky Božie prikázania. Nie sú pre nás ťažkým bremenom, ak vieme, že Kristus nám zadarmo dal oveľa viac, totiž život v plnosti. Božie prikázania majú svoj vrchol a zhrnutie v prikázaní lásky ku všetkým Božím deťom, ale i k tým, ktorí sa vierou môžu nimi stať. Tak ako Pán neprišiel proti nikomu, ale pre nás všetkých, aj naše kresťanské úsilie nech smeruje ku konaniu dobra a lásky pre všetktých. Každý, kto sa z Boha narodil, miluje nebeského Rodiča i tých, ktorí sa podobne ako my narodili z Boha. Zmierenie, ktoré Pán Boh vykonal v Kristu pre nás, máme nielen hlásať, ale aj uskutočňovať najmä medzi bratmi a sestrami v cirkvi. Vieme, že o prvých kresťanoch pohania hovorili: Pozrite, ako sa milujú! To bol prejav a dôkaz pravosti ich viery. A táto viera, dokázaná v láske zmenila a mení svet pohanstva, ale aj svet dnešného spohanštelého kresťanstva. Dokážme predovšetkým v zbore i v našej cirkvi, že “Jeho prikázania nie sú ťažké”. Aby aj dnešný svet uveril, že kresťanský život štýl nie je ani zastaraný, ani nemoderný, či nepotrebný, ale naopak: účinný, praktický a efektívny aj pre dnešok i skutočnú budúcnosť. Príjmime slová apoštola Jána ako výzvu k pravej viere a dôvere v Kristovo víťazstvo nad všetkými mocnosťami zla. Dôverujme Jeho víťazstvu, na ktorom nám dal a dáva plnú účasť dnes, i vo večnosti. Amen
1.nedeľa po Veľkej noci (Quasimodogeniti) – 89/2020
Ľubomír Batka st.
Slovak