Veľký piatok: Jeden umrel za všetkých

2 K 5, 14 – 21:..Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom!

Sestry a bratia Ježiša Krista, 

V pedagogických vedách sa hovorí o škodlivosti negatívnych výrokov na adresu detí a žiakov. Možno ste sa sami s tým stretli: „ty to nevieš“, „ty si nešikovný“, „ty to nikdy nedokážeš“ … Štúdie dokázali, že takéto postoje naozaj vedú k horším výsledkom v škole. Naopak, pozitívna motivácia a pririeknuté uznanie vedie k nadpriemerným výkonom. Čo všetko ale dokáže naozajstná láska! Božia láska! Potom ako sme dočítali smutné slová o Ježišovej smrti na kríži z Pašií, je práve v tejto chvíli ten najlepší čas na to, aby sme spoznali moc a silu lásky Božej.

Začnime teda pri zásadnom 19. verši nášho dnešného textu, kde apoštol hovorí, že “Boh bol v Kristovi”. Toto znamená, že v Kristovi prebývala plnosť Božej lásky. Boh Otec miluje svojho Syna najdokonalejšou láskou. Môžeme to vyjadriť aj slovami ap. Petra v 2Pt 1, 16 – 17: “Boli sme očitými svedkami jeho velebnosti, keď prijal česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy mu zaznel takýto hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie!” Božia láska je viac ako pozitívna pedagogika. Kde je Božia láska, tam je najvyššia dôstojnosť a sláva, česť a veleba.

Dnes stojíme pred Krížom Pána Ježiša Krista a je ťažké prepočuť výsmech, ktorým bol zasypaný od vlastných krajanov i pohanských Rimanov. Boží milovaný Syn bol vystavený toľkým spochybneniam: „nech sa bráni, keď je Kráľom“; „nech uhádne kto ho uderil, keď je Vševedúci“; „nech sa napije z octu a žlče, keď je Vodou života“; „nech zíde z kríža keď je Všemohúci“; „nech nezomiera, keď je Boží Mesiáš“! Toľko poníženia a odrieknutej dôstojnosti! Ľudia dokážu iných úžasne ponižovať!

Dnes stojíme pod krížom Pána Ježiša Krista a je ťažké prehliadnuť obraz ľudského pokolenia pred Bohom: nechápajúci a unavení učeníci proti budúcnosť poznajúcemu Synovi Božiemu; ustráchaní zbabelci proti pokojnému statočnému Ježišovi; presadzujúci sa klamári proti spravodlivému Nevinnému; bezcitní mučitelia stojaci nad bezbranným človekom; horda „divochov“ zúriacich proti milovanému Božiemu Synovi (por. Ž 22, 12-13).

Ako je možné, že milovaný Syn na ktorom spočinulo Božie zaľúbenie toto musí podstupovať? 

Nuž, pre nás a pre naše spasenie! Aby sme si uvedomili v prvom rade, že napokon ľudia nedokážu zničiť úplne ľudskú dôstojnosť! Nikto na svete nemôže zabrániť tomu, aby Boh miloval svojho miláčika, aby napokon Boh ovenčil velebou a slávou a dôstojnosťou toho, koho On miluje!

V dnešnom texte sa apoštol Pavel pre nás poslom Kristovým pre nás (v. 20) a na mieste Ježiša Krista chce aj nám poslúžiť službou zmierenia. Je to povzbudivá služba lásky, ktorá sa nepovyšuje nad slabými ale poukazuje na krásne, veľké, dobré, sväté, evanjelium, ktoré sa vďaka Ježišovej ceste kríža môže zvestovať každému človeku – aj nám. Nech by sme zažili čokoľvek ponižujúce a zničujúce od ľudí, niet takého človeka, ktorý by zabránil Bohu milovať i nás!

1. Boh bol v Kristovi a zmieril tak svet so sebou

Keďže v ukrižovanom Kristovi bol Boh, všetka ľudská zloba koncentrovaná na Ježiša je vyjadrením zásadného nepriateľstva ľudí proti Bohu. Nepriateľstvo sa prejavuje ako nezmieriteľná urputná snaha zničiť všetko, čo je kontrahentovi najvzácnejšie: majetok, deti, budúcnosť, česť a dôstojnosť. Nezmieriteľná snaha o presadenie svojich cieľov aj voči bezbrannému Mesiášovi je poznačená presvedčením o vlastnej pravde a snahou o udržanie vlastnej moci. Slovo Božie nás učí, že bezohľadnosť a tvrdosť srdca vyplýva z neochoty zmieriť sa, a neochota zmieriť sa je spojená s (duchovnou) pýchou. Spytujme si dnes svedomie, kde všade prispievame k tomu, aby zmierenie nenastalo: v našom vzťahu k Bohu, k blížnym, k sebe samému, kde všade popierame ľudskú dôstojnosť a nedokážeme skutočne milovať.

Duch Lásky Božej spojil Otca so Synom tak nerozlučne, že ani to najväčšie utrpenie a zlo a smrť nedokázali lásku poraziť. Toto má dopad aj pre nás ľudí. Božia láska víťazí tak, že neničí ale presadzuje sa! Vytvára úctu a rešpekt, je dynamická a strhujúca. Tvorí aj tam, kde nič láskyhodné nie je. Láska je ako svetlo: kde dopadne lúč svetla tma mizne.

Dnešná evanjeliová zvesť hovorí, že v Kristovi Boh ľudské nepriateľstvo dokázal prekonať. A namiesto umlčania hlasu Božieho Syna sa Božia láska rozliala do celého sveta – aj do nášho zboru a našich rodín, do nášho života, do našich sŕdc! Boh nepriateľov nezničil ale premenil na priateľov. Počúvame, že Boh nás napriek všetkému miluje vrúcnou, vrelou a intenzívnou, čistou a večnou láskou, ktorá nemôže vyhasnúť.

„Láska Kristova spája nás“, hovorí apoštol. Láska Kristova nás spája s Bohom. Láska je putom dokonalosti, ktoré vydrží všetky skúšky (Kol 3, 14). Láska pôsobí zmiernenie konfliktov a zmierenie nezmierených. Kto odmieta zmierenie, ten ešte neožil s Kristom. Tí, čo sú v Kristovi nemôžu zostať mŕtvi, ale ako živí žijú pre toho, kto za nich umrel. Ak je niekto v Kristovi je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a nastali nové. A novou formou života je život v láske. 

2. Boh bol v Kristovi a nepočítal ľudom priestupky

„V Kristovi bol Boh“ a preto je možné povedať, že „v jeho smrti umreli všetci“. Ak by sme si dnes ku čítaniu Pašií pribrali Desať Božích prikázaní a začali počítať všetky prestúpenia Dekalógu, napočítali by sme mnoho nespravodlivosti a priestupkov, ktoré sprevádzali zradu, poníženie, mučenie a ukrižovanie Pána Ježiša. Ale ak by sme s pomocou Desiatich Božích prikázaní čítali náš život, tých nespravodlivých priestupkov by nebolo o nič menej.

Vážnosť Veľkého piatku spočíva v tom, že váhu našich priestupkov Boh započítal Kristovi. Váhu našich prestúpení Kristus dokázal uniesť len preto, že láskavý Boh bol v ňom. Len preto, že Kristus bol Spravodlivosťou Božou a spravodlivo žil neskončil pod váhou našich prestúpení Zákona vo večnej smrti!

Evanjelium a radosť dnešnej zvesti pre všetkých je v tom, že Kristus je Láska a on naše prestúpenia vziať chcel. Len preto Boh nezapočítava vinu našich prestúpení proti nám. Len preto, že je Láska a dobrovoľne vzal prestúpenia svojich nepriateľov na seba, môžeme sa aj my radovať z toho, že Boh nám odpúšťa naše priestupky. (To, čo proroci ohlasovali (por. Iz 55,7) a nábožní žalmisti vyznávali (Ž 103:11-13) sa v Kristovi naplnilo!)

Pre Krista nám Boh pririeka tú vyššiu dôstojnosť ako môžu ľudia garantovať: totiž spravodlivosť pred Bohom (v. 21). Božia spravodlivosť je spravodlivosťou, ktorá nespravodlivých robí spravodlivými, lebo Boh chce, aby sme pred Bohom v Kristovi boli spravodlivosťou

Vážme sme tento dar od Boha: a žime tak, aby sme pred Bohom v Kristovi naozaj boli spravodlivosťou. 

3. Boh bol v Kristovi a zveril veriacim službu zmierenia

Okrem radosti z tohoto pre nás vyplýva aj záväzok a to v duchu dobrej pedagogiky: „miesto Krista vás prosím, žite tak ako by ste boli spravodlivosťou Božou“ (v 20).

Ak sme umreli nenávisti a nepriateľstvu proti Bohu skrze mocnú lásku, nemôžeme žiť nespravodlivo! Keď sme zmierení s Bohom, tak nerušme zmierenie a mier s Bohom. 

Slová apoštola by sme mohli vykladať aj takto: Netvorme nespravodlivosť ale láskou pretvárajme nespravodlivosť všade okolo nás! Alebo: keď ste už priatelia Boží, tak sa nevracajte k starým spôsobom života nepriateľstva proti Bohu. Alebo: Keď sme spojení láskou Kristovou, tak držte spolu v láske, lebo láska veci spolu môže udržať.

Alebo: Keď ste poslovia namiesto Krista, tak zvestujte jeho dielo vo svojich rodinách, svojim deťom, svetu, v našej cirkvi!

Ľuďom dlžíme uznanie ich dôstojnosti. Nemôžeme ponižovať iných! Človek sa dôstojným a hodným nemôže stať sám pred sebou – ale len vtedy, ak sa pre niekoho ukáže ako hodný, alebo ak sa ukáže ako hodný na niečo. Keď Boh vyvedie človeka zo situácie smrti do života, zakladá v tom jeho novú dôstojnosť. 

Bratia a sestry Ježiša Krista,

staré veci sa pominuli a nastali nové! Áno o tom sú tieto sviatky: sú to sviatky Lásky. Dnes stojíme pred Krížom Pána Ježiša Krista a vidíme, ako láska dokáže staré veci premieňať na nové. V Kristovi, tom novom Adamovi zomiera starý Adam, aby v starých Adamoch mohla žiť láska Adama nového. Kto je v Kristovi je novým stvorením uprostred starého sveta. Nežime tak, aby to staré premáhalo to nové Kristove v nás. Boh bol v Kristovi, a my sme v Kristovi, a v ňom máme zdroj dokonalého zmierenia: s Bohom, so sebou samými i s ľuďmi okolo nás.

Amen

Prof. Ľubomír Batka, Dr. theol.

Komentovať