V čom spočíva požehnanie Pánovej večere?
Ó, zostaň s nami, Pane,
hľa, deň sa večerí,
a uchráň nevery!
Ó, zostaň s nami, Pane,
zvlášť v tento vážny čas,
posilň, utuž ducha…
a niekdy verných spas! Amen (M.R.)
1 Kor 1, 22 – 31:
“Lebo aj Židia znamenia žiadajú, aj Gréci múdrosť hľadajú, (23) my však kážeme ukrižovaného Krista, – Židom pohoršenie síce, pohanom bláznovstvo, (24) ale povolaným, aj Židom aj Grékom, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. (25) Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia. (26) Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, (27) ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; (28) čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je, (29) aby sa nikto nechválil pred Bohom. (30) Z Neho aj vy ste v Kristu Ježiši, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, (31) aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Dve noci v živote Pána Ježiša sú pre nás kresťanov zvlášť významné a pamätné. Noc Jeho narodenia – noc svetla (Vianoce), keď nám Ho Otec dal poslal v ľudskom tele. A potom je tu tá druhá noc, “noc keď bol zradený” a keď sa sám ponúkol učeníkom v podobe chleba a vína, pri ustanovení Jeho svätej večere.
Tú prvú noc oslavujeme okázale v chrámoch i pri rodinných štedrovečerných stoloch. Vtedy slávi s nami aj okolitý svet.
Tú druhú noc slávime v dnešný večer Zeleného štvrtka. Prepojenie týchto večerov, či nocí nie je v zelenej farbe: tam vianočného stromčeka, tu v zelenej farbe horkých bylín (“zeleniny”), ale skôr v samotnom slove: stôl.
Ten slávnostný štedrovečerný stôl s oblátkou a medom je upozornením na Toho, ktorý sa narodil v Dome chleba a o sebe povedal: “Ja som chlieb života, kto mňa je, nikdy nebude lačnieť”. Med upozorňuje na predobraz neba – “krajinu oplývajúcu miekom a medom”. Pri tomto stole sa s radosťou zhromažďuje obyčajne celá pokrvná rodina. Vtedy chceme byť všetci doma…
Pri prestretom stole na Zelený štvrtok sa tiež zhromažďuje rodina. Nie jedna – či dve, ale mnohé. Totiž rodina duchovná, rodina Božích detí. To, čo je podobné, to je radosť a nádej prameniaca z prestretého stola, ktorý pre nás pripravil a “prestrel” sám Pán Ježiš. Pozýva nás k hodu Baránka, ktorým je On sám, ktorý sňal hriechy sveta. V duchu prijímame slová Jeho zasľúbenia, slová Jeho testamentu: “Toto je moje telo, ktoré sa vás vydáva…a tento kalich je krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás”. Kto úprimne verí týmto slovám, má z nich pravý úžitok, totiž odpustenie hriechov a nádej na nový život, ktorý je darom Baránka Božieho, Krista,
Pravda, v tomto roku, vzhľadom na pandémiu rozširujúceho sa koronavírusu sme spojení len duchovne, bez priamej účasti na jednom chlebe a jednom kalichu. Sme doma – ale skôr nechcene. Tohtoročný Zelený štvrtok svätíme “v duchu a v pravde”. Ale aj toto duchovné spoločenstvo je darom Pánovým a posilňuje našu obapolnú vieru. Aj v takomto spoločenstve viery a túžby je Kristus Pán prítomný. A nepochybne aj takto, pri čítaní a počúvaní Božieho slova – po vzájomnej dohode v našej cirkvi i s ďalšími cirkvmi, má dnešný sviatok svoje zvláštne čaro a osobitosť. A azda aj svoje “kúzlo”, pretože smieme prežiť tajomstvo viery, že spolu s nami slávi Krista Pána aj cirkev neviditeľná, oslávená v nebesiach.
Ďalšie odpovede nám dáva slovo apoštola Pavla, ktorý v liste korintským kresťanom zdôrazňuje, že vo svojom svedectve podáva to, čo sám “prijal od Pána v tú noc, keď bol zradený”. ( 1 Kor 11, 23)
On sám nebol pri ustanovení Pánej večere osobne prítomný. Preto to, čo vedel a veril bola spoločná viera cirkvi od počiatku. Aj svedectvo ostatných apoštolov prijal s rovnakou dôverou ako slovo Kristovo z neba.
Takúto dôveru potrebujeme aj my. Uvedomujeme si, že sám Pán nás pozýva do spoločentva so sebou. Nikoho nenúti prísť k sebe, ale hovorí znovu a znovu to, čo povedal pred poslednou paschálnou večerou učeníkom: “Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, prv ako by som trpel”…(Lk 22, 15)
Pri Pánovm stole si uvedomujeme, že On je Ten, ktorý trpel nie za svoje hriechy, ale bol ukrižovaný za nás a naše hriechy”. Pre nás je to však radostná zvesť. Boh v Ježišovi nás hľadá a pozýva k sebe, aby nám milostivo odpustil hriechy pre trpiaceho Krista Pána.
Takáto je cesta spásy, hovorí apoštol Pavel. Preto v cirkvi “kážeme ukrižovaného Krista – pre Židov pohoršenie a pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom” ona prináša spasenie. Pre Krista sú nám odpustené hriechy a tak máme účasť na Jeho večnom živote. Večera Pánova je zvesťou o vykupiteľskej smrti – “dokiaľ nepríde”. Je svedectvom Jeho lásky k nám. Jeho druhý príchod nie je pre nás hrozbou, ale radostnou nádejou na večné spoločenstvo vykúpených v nebesiach.
Pán Ježiš je však už dnes medzi nami a plní svoje zasľúbenie: ”Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja uprostred nich”. A na inom mieste o požehnaní vojej svätej Večere povedal: ”Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život”.
Tieto i ďalšie Jeho zasľúbenia nám dávajú silu k životu v láske, tam kde sme, kde žijeme a kde sa máme dokázať ako vykúpené Božie deti. Apoštol Pavel túto našu novú hodnotu v Božích očiach pripomína takto: “Čo je svetu svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je”. Tým je naznačená cesta k nášmu duchovnému i telesnému uzdraveniu i k obnoveniu cirkvi.
Naša chvála a dobrorečenie patrí aj dnes Pánu Bohu a nášmu Spasiteľovi. Nemusíme sa chváliť našimi skutkami pred ľuďmi, ani pred Pánom Bohom. Smieme žiť z milosti Božej, ponúknutej a darovanej nám v Jeho Synovi. “Z Neho aj vy ste v Kristu Ježiši, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením”. Smieme žiť v Jeho pokoji, v Jeho radosti a láske. Toto všetko nám dáva duchovné spoločenstvo so živým Kristom Pánom. Amen
Zelený štvrtok – Večera Pánova – 2020 Ľubomír Batka st.
Slovak