Krasko, Ivan: Solitudo

                               S o l i t u d o

Ó, Bože úbohých a ponížených,

modlitbu moju milosrdne príjmi!

Ty veľký, pretože Si Bohom malých,

u nôh, ó, uzri Svojho najmenšieho,

jak bez nádeje predkladá Ti,

jak beznádejne vykladá Ti

nezmernú veľkosť úbohosti svojej.

Bez zásluh leží v prachu nízkej zeme,

hľa, nepatrnosť biedna medzi všetkým tvorstvom:

Holúbka nezložila na Tvoj oltár,

olejom nemazala rany uhnetených,

a nikdy nezvonila slávne Resurrexit!

Ó, Bože úbohých a ponížených.

kým príde veľké mlčanie,

kým príde veľké mlčanie –

modlitbu moju smutnú milosrdne prijmi! 

Ivan Krasko

Komentovať