Quia pulvis sum
Lk XVIII.
K Jerichu i dnes vedie sivá cesta,
čo chodils’ po nej niekdy, Syn
Ty prvý, veľký Máriin.
Je prašná, zrovna jako vtedy bola,
keď viedols’po nej zástupy
bedárov, colných, zavržených,
a žien tiež hodných potupy.
I slnko páli na nej ešte žhavo
– jak vtedy dávno pútnika,
čo ženie kyjom olivovým
ku mestu svojho oslíka.
Okolo i dnes rastú divé fíky
a bodľač taktiež storaká,
len pod tým fíkom nakloneným
iného zrel bys’ žobráka:
keby Si dnes tak išiel po tej ceste!
– Tam sedí s dušou ubitou,
ku fíku biedne pričupený,
a plače…Synu Dávidov!!
Ivan Krasko
Slovak