1.pôstna nedeľa
Všeobecne k textu:
Prvé dve kapitoly Genezis sú svedectvom viery o láskavom a milostivom Bohu, Stvoriteľovi a Otcovi a odpovedajú na otázku: Odkiaľ je život. Z hľadiska viery je darom Stvoriteľa a to je pre nás dobrá správa, čiže evanjelium. Svedectvá viery ukazujú na to, aký je zmysel sveta, poslanie celého tvorstva a osobitne aký je cieľ života človeka.
V pozadí tretej kapitoly je odpoveď na otázku: odkiaľ pochádza zlo, hriech a smrť, ktoré prenikli do Božieho diela a ohrozili jeho pôvodnú hodnotu i samotný život. Hovorí aj o tom, aký je Boží zámer nad neverným a neposlušným človekom po Božom súde a výroku, ktorý Pán Boh vyslovil o hadovi, žene a jej mužovi. Text nie je reportážou zo záhrady Éden ako ju chápeme dnes a už vôbec ho nemáme ho považovať za rozprávku o múdrom a hovoriacom hadovi a naivnej žene. Je svedectvom viery v hodnotu Božieho slova a vážne ukazuje na možnosť zneužitia Božej lásky i “slávnej slobody Božích detí”. Text ukazuje deštrukčnú moc hriechu ako nedôvery k Bohu, ktorá vedie k smrti. Keďže nie je v moci človeka následky zneužitia slobody a lásky odstrániť, je v tretej kapitole obsiahnuté aj evanjelium o vykúpení, prostrednícvom “potomstva narodeného zo ženy” (v. 15 b). To ukazuje na Ježiša Krista a Jeho dielo dokonané na kríži. Preto aj samotné pokušenie a pád možno správne pochopiť iba zo svedectva NZ.
Exegéza:
Verš 1: “Zdanlivo sa had zjavuje pri žene nečakane, ale “v hebrejskom texte je uvedený s členom, ako starý známy, takže by sme mohli napísať Had.” Hada stvoril Pán Boh, ako aj ostatné tvorstvo. Preto nie je roveň ani Stvoriteľovi, ale ani človeku, keďže je zaradený medzi “poľné zvieratá”. Preto je človeku poddaný, ako všetko ostatné stvorenstvo a človek sa ho nemusel báť. Predsa však sa ukazuje, že je v ňom niečo diabolské a preto smrteľne nebezpečné.“Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhntý bol na zem a jeho anjeli s ním” Zj 12, 9, podobne Zj 20, 10) To znamená, že nie je tým, za koho sa vydáva a hadia podoba mu slúži len ako “maska” pre skryté nepriateľstvo voči Bohu a človeku. Predstiera záujem o človeka,
avšak otriasa dôverou človeka v Pána Boha a to je rys diabolský. “Stelesňuje osobné nebezpečenstvo, odené do slov, otázok a odpovedí do veľkých slov a veľkých sľubov”.
Oslovuje ženu a v týchto slovách je skrytý skutočný jed.
”Či naozaj riekol Boh: nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu”? Za nimi nie je spochybnenie viery v Boha. Had vie, že Boh je a vie to aj človek v záhrade Éden (v raji). On však spochybňuje dôveru človeka v Božiu lásku a dobrý zmysel jeho prikázania. Podsúva človeku, že Boh človeku niečo dôležité odopiera a zakazuje a preto ho v skutočnosti nemiluje. Má zmysel poslúchať Boha, ktorý človeka nemiluje? V slovách hada je už umenšená aj bázeň pred “Hospodinom Bohom” (Jahve elohím), ktorý všetko múdro a dobre stvoril pre človeka a neprestajne sa o neho stará, keď hovorí o ňom len ako o “Bohu” (elohím), či “božstve”.
Verše 2- 3: Žena síce správne pochopila Boží príkaz ako taký, ktorý nebol určený len mužovi a preto hovorí v množnom čísle
(“…nesmieme jesť, aby sme nezomreli”). K týmto Božím slovám však svojvoľne pridáva svoje vlastné slová: …”ani sa ho nedotknite”, čím príkaz zostruje a strom v strede raja robí nedotknuteľným (tabu) a tým príťažlivejším. O láskavom Stvoriteľovi hovorí tiež len ako o “Bohu”.
Nie je nutné rozhodovať otázku, ktorý z dvoch výnimočných stromov stál viac, či menej ”v strede raja”. Nejde o údaj miestny, ale hodnotiaci. Hospodin tu dal vyrásť dvom rôznym stromom. Jeden (rep.jeho ovocie) slúžiaci k životu a ovocie druhého (strom poznania dobra a zla) spôsobuje smrť. V prístupe k nim ide predovšetkým o otázku poslušnosti Božiemu príkazu a o dôveru v Jeho zasľúbenie. Podobne aj v 5 M 30, 15:“ Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život aby si zostal nažive ty i tvoje potomstvo…”.
Verše 4 – 5:Hadova interpretácia (výklad) prvej časti Božieho výroku je jednak obvinením Hospodina z klamstva, pretože hovorí presný opak toho, čo Boh: “Vôbec nezomriete”. Klamstvom je aj lákavý výhľad a sľub: “Budete ako Boh”. Hovorí aj o “otvorení očí”, ako by on bol Pomazaný Hospodinov ( Iz 35, 5 ; 42,7; 61,1). Vyslovuje tak polopravdu, ktorá sa ukazuje horšia ako čistá lož a klamstvo: “budete vedieť, čo je dobro a čo zlo”. Nasadil tak prvým ľuďom do hlavy túžbu a žiadosť po bohorovnosti, po možnosti rozhodovať o tom, čo je dobro a čo zlo a rozhodovať tak o živote a smrti. V konečnom dôsledku by to znamenalo aj možnosť rozhodovať o Bohu samotnom ako Pánovi, ktorého by už človek nemusel poslúchať ani potrebovať a postavil by sa na jeho miesto.
Verš 6: “Jedovaté semeno zapustilo korene a otrávilo ľudské srdce. Žena síce najskôr len pozrela na strom (“žena videla…”), ale v jej pohľade je skrytá žiadosť (žiadostivosť). Od hriešnej túžby nie je ďaleko k činu”. Apoštol Pavol preto hovorí o tomto páde do hriechu a jeho následku (panovanie smrti) ako páde prvého Adama, a súčasne ako o páde “jedného človeka” a preto aj jeho dôsledok sa týka rovnako muža i ženy i všetkých ľudí. (Porovnaj R 5 12, -21)
“Skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť,- a tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili ( R 5,12) Ľudia tým stratili prístup “ k stromu života” (v. 24). Pre nich i ich potomstvo je nádej iba v “druhom Adamovi”, ktorým je Kristus.
Verš 7: Splnilo sa síce to, čo povedal had, oči sa im otvorili a dostavilo sa aj nové poznanie: spoznali predovštkým to, že sú pred Bohom odhalení ako hriešnici a že prepadli smrti. Ochranu hľadajú v liečivej sile prírody (figové listy). Figovník považovali židovskí rabíni za strom, v ktorom sídlia démoni. Avšak ani sila prírody, ani spojenie so zlým(i) duchom(mi) neprináša človeku pomoc. Tá je jedine v kríži a krvi Ježišovej (Lk 10,19 a Mk 16, 18, Zj 22, 14).
K pochopeniu tohoto SZ textu nám slúži aj svedectvo NZ o pokúšaní Ježiša (Mt 4, 1-11, evanjelium 1.pôstnej nedele). Taktika a stratégia diabla, satana sa príliš nemení. Začína rozhovor pokúšaním k jedeniu (chleba) a svojou interpretáciou Božieho slova. Potom útočí na Božie zasľúbenie o Synovi a napokon otvorene žiada odmietnutie poslušnosti Bohu a poklonu sebe ako najvyššiemu pánovi. Ježiš však všetky pokušenia odmietol. Napokon bola Jeho poslušnosť, ale aj Božia láska k svetu a k človeku vyskúšaná do krajnosti: “Boh tak miloval svet, že svojho syna dal (na smrť kríža)…(J 3, 16).
Propozícia kázne:
V kríži Kristovom máme:
1. pomoc v každom pokušení
2. v obnove vzťahov lásky
3. v časnej smrti
K úvodu kázne sú vhodné myšlienky z piesne ESP č.112, z veršov : 1, 2, a 7.
Iné propozície:
Pôstny čas využime k sejbe Božieho slova:
1. nič k nemu nepridávajme
2. nič z neho neuberajme
3. od Ježiša Krista všetko prijímajme
Pán Boh dokázal svoju lásku k nám:
1. v slove zákona
2. v slove evanjelia
3. v kríži svojho Syna
Použitá literatúra:
- Starý zákon, Překlad s výkladem, zv. I, Praha, Kalich, 1982
- Žák, Vladislav: Na počátku – výklad knihy Genesis, Praha 1990
- Westermann, Claus: Tisíc let a jeden den, Kalich Praha 1972
Mgr.Ľubomír Batka st.
Slovak