Keď nás vedie Nazaretský

Úvodná modlitba:

Synu Boží a ľudský, Pane Ježiši Kriste, daj nám poznať,

že si s nami a so svojou cirkvou a uisti nás, že sme stále Otcom nebeským nilovaní. Popraj nám, aby sme skrze vieru boli blahoslavení i v súženiach, skúškach či hanobeniach. Popraj nám pravej poslušnosti a duchovnej vyrovnanosti na všetkých našich cestách. Amen (Ľ.B.st.)

Mt 2, 19 – 23:

“Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte (20) a povedal: Vstaň, vezi dieťatko a jeho matku a choď do krajiny Izraelskej; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka. (21) Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku a prišiel do krajiny Izraelskej. (22) Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Dostalo sa mu však napomenutia vo sne a odobral sa do krajiny Galilejskej. (23) A príduc ta, osadil sa v meste zvanom Nazaret, aby sa naplnilo slovo prorokov, že sa bude volať Nazaretský.” Amen

         Bohumilí kresťania!

    Každému z vás by som doprial vidieť film o “nepokrstenom nasledovníkovi Ježiša Krista”, indickom mysliteľovi a vodcovi ľudu Mahatma Gándim – otcovi Gándim. Je plný pôsobivých myšlienok, ale dnes by som chcel zdôrazniť jednu, ktorou sa tento anglický film začína i končí: Žiadna zloba, žiaden hriech neostane bez spravodlivého trestu, žiaden diktátor nebude vládnuť naveky. Aj keď sa niekedy zdá, že zlo triumfuje a nedá sa zastaviť a že nositelia pravdy, svetla a spravodlivosti sú iba akýsi “snílkovia”, predsa každý spätný pohľad do dejín dáva za pravdu spomínanému veľkému mysliteľovi. M. Gándy nebol kresťan, ale Pána Ježiša Krista si vysoko vážil a rešpektoval všetky Jeho slová a príklady.

    To by si mali uvedomiť všetci, ktorí sa vysmievajú spravodlivosti, ale chceme si to uvedomiť aj my, ktorí chceme nasledovať Pána Ježiša, ale sme neraz “ľuďmi malej viery”. Často sme netrpezliví a možno aj duchovne zlomení. Neraz zabúdame na zasľúbenie Pána Ježiša, ktorý povedal: “nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána” – ako sme si to pripomenuli pri poslednej pohrebnej rozlúčke s jedným z nás. Neraz zabúdame na sľub Pánov, že príe čas, keď On sám vo svojom kráľovstve bude posluhovať všetkým svojim verným nasledovníkom.

      O Božej vláde nad svetom svedčí aj dnešný prečítaný text, ktorý nám pripomína: Deje sa Božia vôľa! 

                         Je: 1. výstrahou nespravodlivosti

                               2. i povzbudením k vernosti

      Bratia a sestry v Kristu Pánu!

     Vo svete je to neraz tak, ako hovorí Písmo o sodomských a gomorských obyvateľoch: “jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, ženili sa a vydávali” – bez toho, že by si uvedomovali nutnosť počúvať hlas Stvoriteľa, Hospodina. Aj oni si zrejme v duchu hovorili: nič sa nemení, nič sa nedeje, všetko je “po starom”. Ale Božia vôľa sa deje. Uskutočňujú sa Božie plány, hoci nikedy nebadane a nepozorovane. Dôkazom je narodenie samotného Spasiteľa v “zapadnutom” Betleheme, v chudobe, položeného do jasieľ. Ale my smieme vidieť aj to ďalšie, čo sa dialo s Ježišom. Útek do Egypta v pravom čase a Jeho záchrana pred Herodesom. Nezomrel v Betleheme medzi povraždenými deťmi, lebo “ešte neprišla Jeho hodina”. A tak aj keď “v Ráme bolo počuť hlas, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet” ( L 2,18), predsa zloba Herodesa neslávila úspech. Napokon prišla chvíľa, že prestal aj strach z Herodesa a krvilačný kráľ zomrel. 

     Iste má pravdu náš nábožný pevec, ktorý vyznal:…”zloba večne brojí”. Má však pravdu aj vo svojích ďalších slovách, ktoré hovoria o  Božej moci a Ježišovej prítomnosti a ochrane: “ Pri mne Ježiš stojí, i  nech peklo zbrojí, Viem na čom stojím…”. Slovami ľudovej múdrosti a poznaním proroka Daniela môžeme povedať: ”Žiaden strom do neba nerastie”! Preto aj my s majstrom Jánom Husom vyznávajme: “Pravda Kristova víťazí”. Preto hlásame oproti každej nespravodlivosti a pýche sveta slová na výstrahu s K.Kuzmánym: 

“…Večne On pre podlosť peklo podpálil”. Pretože Božia vôľa sa deje, ak to vždy aj nebadáme a je výstrahou pre každú nespravodlivosť a nenávisť sveta.

     Bratia a sestry v Pánu!

    Toto poznanie a skúsenosť viery, že Božia dobrá vôľa sa vždy deje a smeruje k spáse a dobrému cieľu, je odkazom svedectva viery aj Jozefa, zemského adoptívneho otca Pána Ježiša. V prečítanom texte evanjelistu Lukáša Jozef stojí pred nami ako veriaci v Ježiša, Pána. Aj jeho vierou sme povzbudení k vernosti v osobu a dielo syna Márie, ale súčasne aj Syna Božieho. Božia vôľa sa deje, ale tak ako Jozef, aj my máme duchovne bdieť a počúvať, čo Pán Boh hovorí. Každý otec, každá matka, každý skutočne veriaci má “počúvať a veriť”. Lebo “viera je z počúvania” slova Božieho (R 10, 17).

     Čo pre nás znamená viera v Ježiša v našom každodennom živote? Iste sa aj my stretáme s nepochopením, ale aj s “ohňom súženia” alebo hanením práve “pre meno Kristovo” (1 Pt 4,12nn).

Vždy vtedy potrebujeme povzbudenie, ale aj príklad vernosti, stálosti v dôvere a súčasne príklad poslušnosti, ako o tom počujeme zo svedectva Jozefovho života. On, keď to bolo potrebné, neváhal a putoval s rodinou do Egypta. Keď ho Pán Boh pozval k návratu, vrátil sa, i keď v Judsku kraľoval nie menej krutý Herodesov syn Archelaos. Jozef hľadal a našiel riešenie, aby sa vyhol jeho moci a vláde. Konal všetko, čo mu oznámil vo sne Boží posol. ”Vstaň”– a Jozef išiel, vezmúc dieťa Ježiša, i Jeho matku a vrátil sa do krajiny Izraelskej. Nebolo to iste ľahké, ísť do zeme “tmy”, ale kráčal tak, ako keď kedysi išiel z Egypta izraelský ľud do zeme zasľúbenej za časov Mojžiša: v dôvere v Božie vedenie, vedený “dymovým stĺpom vo dne a stĺpom ohnivým v noci”. Isteže, ani pre Jozefa to nebola ľahká cesta. “Bál sa ta ísť”, svedčí evanjelista, naznačujúc možné riziká. Ale aj pre neho platilo, že “viac sluší poslúchať Boha ako ľudí”. 

      Bratia a sestry v Pánu!       

      Aj nám dáva viera odvahu i rozvahu a ak treba aj silu pre skúšky viery a života. Aj nám zneje slovo a sľub, podobný tomu, ktorý počul napríklad apoštol Pavel, keď mu zaznelo Kristovo slovo z neba: ”Dosť máš na mojej milosti”. Dôverujme zjavenej Božej milosti, dôverujme v našom živote Tomu, ktorého súčasníci nazývali jednoducho “Nazaretský”, alebo dokonca aj hanlivo: “Syn toho tesára z Nazareta”. 

      V tomto pomenovaní možno vidieť a počuť naplnené proroctvo proroka Izaiáša, ktorý hovoril o “mládniku, ktorý vyženie z Izajovho pňa a koreňov” ( Iz 11, 1). On je nádej a pomoc v každej tme hriechu i tme nespravodlivosti. Jeho meno nie je iba to, čo napísal Pontský Pilát na Jeho kríž, ako nápis viny a hanby: “INRI” – “Ježiš Nazaretský, kráľ židovský”. Jeho meno je aj to izaiášovské a prorocké pomenovanie: “ Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja” ( Iz 9, 5), aj meno Ježiš (Jehušuah) – Hospodin je spása, “meno nad každé meno”. Vianočná zvesť pokračuje zvesťou, že Božia spasiteľná vôľa sa v narodenom Ježišovi uskutoční a naplní. V Ňom a skrze Neho sa Božia vôľa deje a to je výstraha každej nespravodlivosti i povzbudením k vernosti. Amen

 Nedeľa po Novom roku         Sobotište 88/20             Ľubomír Batka, ev.farár