Bohoslužby na “Závierku občianskeho roku”.
Tak znie oficiálne pomenovanie služieb Božích v posledný deň občianskeho roku. Tak ho nachádzame v Agende z roku 1996, ktorá je záväzná pre všetky cirkevné zbory ECAV a jej služobníkov. Tieto služby Božie nie sú síce tak masovo navštívené ako na Štedrý večer, ale predsa sa ich mnohí veriaci, i tí vlažnejší, radi zúčastňujú.
Majú tiež svoje “čaro” a svoj význam.
Služby Božie na “Závierku občianskeho roku” nie sú žiadnym cirkevným sviatkom. Spadajú však do vianočného slávnostného obdobia a vo všetkých kostoloch sú ešte vianočné stromčeky. Ich význam vidíme v možnosti poďakovať Pánu Bohu za všetko Jeho požehnanie daná nám v uplynlom roku, za dni nedeľné, sviatočné i za tie “všedné”, obyčajné a pracovné. Všetky sú darom Božej milosti a my máme príležitosť vyznať: ”V Tvojej ruke sú moje časy”, ale “Ty Bože, si od vekov až naveky.”
I keď je v Agede doplnok: “Silvestra”, určite to neznamná, že v popredí a v našom povedomí má rezonovať pamiatka, či spomienka na pápeža Silvestra I. ( + 335)
Liturgické stvárnenie týchto služieb Božích môže byť bohaté a zaujímavé práve vtedy, ak sa verne držíme agendálneho poriadku a príliš ho “nevylepšujeme”, hoci drobné zmeny (1- 2) sú azda prípustné. (Viď str.39)
V sobotištskom cirkevom zbore zaviedol (v bl.pamäti) zborový farár Miloš Beblavý v časoch I.ČSR spev 90. žalmu tak, že kňaz spieval prvú polovicu vyznačeného verša a zhromaždenie druhú časť. Zbor bol viac zapojený do slov bohatého a na starý rok priliehavého Žalmu. Používa sa melódia slávnostného žalmu, s tým, že zbor spieva každý verš nápevom záverečného verša.( Žalm bol vždy vytlačený osobitne)
Mimoriadne pôsobivé a zvestné je, ak sa spieva namiesto zvyčajnej kolekty Kuzmányho litánia s Otčenášom. Zvlášť vhodný spôsob je použiť aspoň raz v roku na tomto mieste Starosloviensky Otčenáš (viď Agenda – za Doslovom).
Pripomína vzácne dedičstvo vierozvestov Konštantína a Metoda, ktoré akoby spájalo plynúce roky a veky.
Kuzmániho litánia má “všetko, čo modlitba v takúto chvíľu má mať” – (kiež by podobných bolo v Agende viac !) a opäť dáva priestor aj pre väčšie zapojenie “laikov” v liturgii.
Napokon spomiem Agendou predpísanú záverečnú pieseň: “Nuž Bohu ďakujme…” (ESP 350), ktorú, pokiaľ možno spievajme vždy celú, lebo je vynikajúcim zhrnutím spoločného poďakovania za požehnanie celého uplynulého roku!
Podanie rúk pri východe a hlahol zvonov dotvára “správnu” atmosféru tohoto večera a posledného dňa občianskeho roku.
K závierke občianskeho roka – zo žalmu 90:
Kňaz: Pane, ty si nám býval príbytkom
Zbor: Od pokolenia do pokolenia.
Kňaz: Prv, než sa vrchy zrodili, než boli utvorené zem a svet,
Zbor: Ty si Boh od vekov až na veky.
Kňaz: Lebo v Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul,
Zbor: a ako jedna nočná stráž.
Kňaz: Odplavuješ ich, sú ako spánok, sú ako tráva,
ktorá z rána raší,
Zbor: za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá.
Kňaz: Lebo pre tvoj hnev miznú všetky naše dni,
Zbor: končíme svoje roky ako vzdych.
Kňaz: Čas nášho života je sedemdesiat rokov, pri dobrej sile osemdesiat rokov,
Zbor: ich pýchou je námaha, strasť; bo rýchle prejde a my odletíme.
Kňaz: Uč nás tak počítať dni života,
Zbor: aby sme múdre srdce získali.
Kňaz: Potešuj nás toľko dní, koľko si nás ponižoval,
Zbor: za toľko rokov, za koľko sme zlé veci videli.
Kňaz: Láskavosť Pána, nášho Boha, nech je nad nami!
Zbor: A utvrď pri nás dielo našich rúk!
Kňaz: Sláva Otcu, i Synu, i Duchu Svätému!
Zbor: Ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky,
i na veky vekov, Amen.
Ľubomír Batka st.
Slovak