Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa – 1

 Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa

                               (Adventné zamyslenie -1)

1.Úvodné čítanie – Malachiáš 3, 1 -5.

Text: Lk 1, 1 – 20:

    Stalosa vám to, čo sa stalo mnohým gazdinkám, ktoré sa chystali na príchod vzácnej návštevy, že uprostred prípravy sviatočného stola vošli do špajze a zrazu si nevedeli spomenúť, po čo tam vlastne išli? Niet sa čo diviť, že uprostred upratovania a príprav si na nejakú vec nevedia rýchlo spomenúť. Nemusí pritom ísť o začínajúcu sklerózu, ale skôr o zabudnutie z mechanického konania, ktoré prináša príprava sviatočného stolovania. Podobne sa môže stať, že niekto v zhone, či strese pozabudne na slová manželky, či manžela, alebo na prianie dieťaťa.

     Niekedy sa stane, že aj naša modlitba sa stane iba mechanická a rutinná záležitosť, keď v modlitbe opakovane vyslovujeme známe prosby k nebeskému Otcovi. Môže sa to stať aj pri čítaní Písma, najmä známych textov, ktoré sme už počuli alebo čítali mnohokrát. Vtedy v podstate nečakáme, že by z nich prehovorilo k nám nejaké nové posolstvo a myšlienka. To isté platí aj o celej našej bohoslužbe, ktorú konáme opakovane; často nič mimoriadne od nej neočakávame.

      Stalo sa to aj starému kňazovi Zachariášovi, manželovi zbožnej Alžbety. “Obaja boli spravodliví, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových”. Preto keď “na neho padol lós podľa poriadku svojej triedy” a “podľa obyčaje kňazského úradu,  vošiel do chrámu Pánovho aby zapálil kadidlo”, – nečakal v podstate nič mimoriadne a zvláštne. O anjeloch a posloch Božích počul i hovoril mnohkrát, ale keď jedného z nich uvidel, “preľakol sa a pojala ho bázeň”. Zachariáš sa modlieval často doma i v chráme. Keďže manželia boli bezdetní, prosili Pána Boha o dar dieťaťa. Netreba pochybovať, že verili v Božiu moc a pomoc, verili aj v silu modlitby a vedeli aj o predivných Božích skutkoch. Ale po rokoch svojich kňazských povinností a pre pokročilý vek, Zachariášova  modlitba bola vyslovovaná len zo zvyku. V podstate už nedúfal, že jeho prosba bude vypočutá. 

    Preto keď od anjela počul o Božej odpovedi a o vyplnení jeho i manželkiných prosieb, “zabudol” ďakovať a oslavovať Pána Boha. Keďže už nedúfal a neočakával Božiu odpoveď a naplnenie svojich prosieb, nádej a vieru v narodenie vlastného syna už nemal. Preto bola jeho odpoveď na anjelovu správu a Božie konanie plné pochybnosti a nedôvery. Uvažoval a veril len tomu čo videl: svoje staré telo a manželku, ktorá už tiež bola v rokoch, keď ženy deti nerodia. Preto si žiadal nejaké znamenie a dôkaz, že sa tak stane, ako mu bolo v Božom slove oznámené. 

     Nevieme, aký konkrétny dôkaz, či znamenie Zachariáš mal na mysli a čo očakával. Je však zrejmé, že pozabudol, že Boh je verný a svoje slová a zasľúbenia plní. Ako kňaz síce poznal svedectvá SZ o Božom predivnom konaní pre svoj ľud, napríklad pre Abraháma a Sáru, a poznal aj predpovede prorokov o príchode Meiáša. Iste neraz povzbudzoval k viere aj tých, čo ho počúvali. Hoci bol Zachariáš morálne bezúhonný a žil a konal podľa zákona Božieho, neuveril v radostnú novinu a zapochyboval o Božej milosti a moci. V tom bolo jeho zlyhanie.

   Preto anjel Gabriel starému kňazovi Zachariášovi povedal: “Ajhľa, onemieš”! Akoby povedal: chcel si dôkaz – tak ho dostaneš. Prestaneš hovoriť! Prestaneš konať svoje kňazské úlohy: modliť sa a zvestovať ostatnému ľudu Božieme zasľúbenia hovoriace o príchode spásy. 

     Kňaz, ktorý sám v živého, milostivého a mocného Boha naplno neverí, nemôže plnohodnotne slúžiť iným. Zachariáš síce mohol zapaľovať kadidlo, ale nie srdcia ľudí. Jeho znakom ktoré dával ľudu, nikto nemohol rozumieť. Porozumeli až neskôr, keď sa mu zasľúbený syn narodil.

     Božia príprava na narodenie Jeho Syna začala teda skôr, ako  sa ľud Izraela nazdal. Ľud ešte prosil slovami žalmistu: ”Kiež by si pretrhol nebesá a zostúpil “ a Hospodin modlitby svojho ľudu počul a na ne odpovedal. Nezabudol najmä na svoje zasľúbenie, ktoré dal Adamovi a Eve v rajskej záhrade. 

    Na predivné Božie konanie nemáme zabudnúť ani my. Tak, ako každú správu o Božom konaní ktorú napísali proroci, ako i vzácne podrobnosti o príprave na Kristov príchod zapísané evanjelistom Lukášom pre “výborného Teofila” i pre nás, zachovávajme vo vďačnom a veriacom srdci. 

    Prežívajme nový adventný čas nie mechanicky a  bezmyšlienkovite. Uprostred mnohých príprav majme na mysli to, čo je v prichádzajúcich sviatkoch dôležité a hlavné. To je to, čo vykonal náš nebeský Otec. Ak v predvianočnom zhone na nejakú vec zabudneme, alebo niečo nestihneme, tešme a radujme sa z toho, že Pán Boh nezabúda. Nezabudol na nás a na našu spásu. On všetky svoje zasľúbenia verne splnil a plní. Amen 

Advent                                              Ľubomír Batka st.

Komentovať