Neutekaj
svetom sám,
nepotrafíš k výšinám,
kde nám domov chystá
láska Božia čistá,
nezavítaš nikdy, nikdy tam.
Neutekaj
v mrákotu,
minieš cestu k životu.
Smrti náruč kynie
tomu, v tmách kto hynie,
ponorený v večnú temnotu.
Ach, čože
raz učiníš,
keď od Boha zablúdiš,
svetlo tvoje časné
až ti raz vyhasne,
a to večné nikdy nespatríš?
Zvon milosti odzvoní,
svätosť lásku zacloní,
čo sa Bohu skrylo,
čo sa nevrátilo,
to súd smrti večnej dohoní.
Zastaň, vráť
sa, kým je čas,
čuj, jak Boží volá hlas:
»Náručie vystieram,
túžobne ťa čakám,
poď, poď, so mnou v večný neba jas.«
Slovak
Zaujímavé články o týchto dvoch sestrách sa dnes dajú vyhľadať na internete, nielen v starých knihách . Moc sa nerozpráva o tom, že boli kňazi v ECAV , ktorí tvrdo brojili proti ich činnosti v tých rokoch, boli označené za sektárky, bolo množstvo ľudí , ktorí priam na nich pľuvali, Dnes to už asi nie je populárne o tomto hovoriť, lebo práca týchto dvoch sestier Rojových v duchovnej oblasti prežila dodnes, teda bola z Boha.
Hovorme si PRAVDU !!!!
Miro Kucek, nad denominačný kresťan.
———————- ————————- ————————— —————————– —————————
Založili prvú nedeľnú školu na Slovensku, ku ktorej sa postupne pridávali aj dospelí návštevníci z kopaníc, pričom počet ľudí na stretnutí sa pohyboval až na úrovni trojciferných čísel. V roku 1897 sestry Royové so svojimi spolupracovníkmi založili spolok Modrého kríža. Spolok mal päť základných pravidiel: budem denne čítať Bibliu, budem spravovať svoj život podľa nej, budem privádzať hynúce duše ku Kristovi, budem pripravený znášať pohanenie pre Neho a nebudem piť opojné nápoje. Vďaka mnohým konferenciám a misijnému pôsobeniu Kristíny Royovej a jej spolupracovníkov vznikali odbočky spolku Modrého kríža po celom území dnešného Slovenska a slovenskej Dolnej zemi. Členstvo v tomto spolku pritom nebýval v očiach verejnosti výsadou. Už samotné sestry Royové boli častými terčmi výsmechu, hrubých verbálnych i fyzických útokov. Ich neprajníci pritom nepochádzali len z jednoduchého ľudu, ale i z radov vzdelancov, príslušníkov štátnych zriadení i predstaviteľov cirkvi. Po zanietenej kázni ich švagra, staroturianskeho farára a seniora Ľudovíta Čulíka, návštevníci služieb Božích ich nadobro vyhnali z kostola. Známe sú aj viaceré davové vzbury, útoky kameňmi, u mladšej generácie aj prípady väznenia dokonca, v súvislosti s členstvom v prebudeneckom hnutí je známy prípad neobjasnenej vraždy a pokusu o vraždu. Napriek všetkým príkoriam, aktivity započaté a vedené Kristínou Royovou viedli k duchovnému obráteniu množstvu ľudí, medzi nimi viacerých učiteľov, spisovateľov, misionárov, kolportérov a kazateľov. Dnes možno v tomto hnutí vidieť korene niektorých protestantských cirkví, na Slovensku predovšetkým Cirkvi bratskej, ale časť tohto živého duchovného prúdu pretrvala aj v ECAV, pravdaže, v rámci ďalších generácií s vlastnými príbehmi. ……………………….
Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/autor/218/Kristina-Royova#ixzz66bLOoElX
Spomeniem jeden zaujímavý príbeh z môjho života , ešte skôr ako som uveril tej úžasnej správe o tom, že Ježiš je Boží Syn, mi Boh posielal do cesty tých správnych ľudí, na vojenskej základnej službe za komunistov v Poprade to bol civilný zamestnanec – baptista, ktorý mi dodnes utkvel v pamäti ako radostný človek, bol iný oproti všetkým tam prítomným ľudom, boli aj iní ľudia ktorých mi Boh posielal do cesty, Potom neskôr v zamestnaní to bol zase člen Modrého kríža – pre niekoho sektár, pre mňa nasledovník Ježiša Krista hlásiaci sa k službe, ktorú vykonali sestry Rojové zo Starej Turej, tiež bol vždy radostný, veľa sme spolu diskutovali a po tom čo som uveril BOHU, som bol pár krát na ich domácej skupinke v Novom Meste n/V, až tam som sa učil správne modliť, tam som pochopil čo to je modlitba, predtým som niečo také nevidel, a modliť s ostatnými som sa nevedel.
Aj preto som dnes nad denominačný kresťan a som na to nesmierne hrdý.
Miro Kucek, člen ECAV
Moravské Lieskové