Dušan Miko: Keď

Keď v žitia búrkach stojím

a neviem cesty ďalej,

svet okolo ma ničí,

Bože – prispej mi viery pravej.

 

Keď srdce mám veľmi zronené

a východiska nemám,

mamonu svetskú nehľadám,

Bože – ja vždy Teba mám.

 

Keď zloba ľudská ma obklopuje

a hrozné úklady strojí,

cítim sa sám uprostred ľudí,

Bože – pri mne Tvoja láska stojí.

 

Keď som ako štvaná zver

a číha na mňa diabol.

vtedy k Tebe sa modlím,

Bože – daj by som len Tvoj bol.

 

Keď zídem z cesty k hriechu

a hľadám naspäť správny smer,

ku pokániu sa navrátim,

Bože – kajám sa, hriešny, to mi ver.

Komentovať