Nič nepozorujete ?

      Milí bratia a sestry v Pánovi!

     Je veľmi otázne, či majú všetci ľudia dôvod na radosť v súvise s adventným posolstvom. Posolstvom o tom, že Syn človeka, totiž Spasiteľ  prišiel v plnosti času k ľudskému pokoleniu. V Ňom totiž prišiel a príde na konci času a sveta aj Sudca živých i mŕtvych.

     O tejto Jeho úlohe, ktorú Mu dal do rúk Boh Otec, sa vedie dodnes veľký spor. Mnoho ľudí Ho preto samo súdi a posudzuje a treba povedať, že ľudské súdy o Kristu nie sú nijako mierne, ani lichotivé. Otázka teda znie aj tak, či my ľudia  budeme natrvalo súdiť Jeho: totiž Jeho slová, Jeho konanie, Jeho dôstojnosť a odkaz, Jeho existenciu – alebo sa skôr, či neskôr garde otočí a On bude súdiť nás. Vieme, a mnohí sa tým nijako netaja, že s takouto situáciou a eventualitou nerátajú. Obvinenia nad Ježišom Kristom ako Božím Synom a teda aj pravým Bohom, ktorý žije v jednote s Otcom i Duchom Svätým sú ťažké, ba najťažšie, aké kedy boli vznesené. „ Ak je Boh Bohom lásky, prečo sú na svete toľkí trpiaci“?- To je jedna z viacerých častých otázok, ako som ju nedávno opäť čítal na internete.  Iná podobná: „Prečo dopúšťa smrť“? Mnohí hľadajú za zlom zlú Božiu a Kristovu vôľu, a nie zlú vôľu človeka, a ľudí vôbec. To je vlastne kardinálna otázka tohto sveta: Kto má akú vôľu a kto koho má právo súdiť?!

     V dnešnom posolstve evanjelia však počujeme aj iný pohľad na posledné riešenie tejto otázky. Slovo si tu berie sám Ježiš Kristus ako Boží Syn a pripomína, že vyšší a teda aj kompetetnejší je Jeho súd,  ktorý Mu zveril a odovzdal Otec. Tento súd sa nielen bude diať v nejakej neurčitej dobe a budúcnosti, ale sa vlastne deje aktuálne a vyvrcholí súdom posledným. Súdom konenčným a definitívnym, keď už sudcovskej moci nebude viac treba, lebo proti tomuto súdu nebude už nijakej „apelácie“.

Aktuálnosť tohto súdu je zjavná z dejín,  dávnejších, novších i najnovších.

       Je pravda, že nás už napr. potopa sveta za Nóacha, ktorý našiel milosť u Boha, príliš nezaujíma. Ľudia viac vnímajú napr. otázku, či za tohtoročné povodne dostanú od štátu pomoc a odškodné a v akej výške! Možno niekto pripustí, že za Nóacha zloba a hriech kulminovali, ale málokto pripustí, že hriechy ľudí stoja aj za tohtoročnými záplavami, alebo inými katastrofami ktoré sa udiali. Pritom odkaz z neba hovorí práve o vážnosti hriechu a o jeho dôsledkoch pre našu prítomnosť i budúcnosť.

       Príchod Sudcu, ktorý sa nedá kúpiť, podplatiť a skorumpovať nie je,

zdá sa, pre svet zaujímavý a prijateľný. Tak, ako nič nespozorovali a nevšímali si znamenia časov súčasníci Noachovi, nevšímame si ich často ani my.  Je síce možné, že najmä nejaké kozmické a tajomnú úkazy vo vesmíre na chvíľu ľudí zaujmú a neraz aj vystrašia, ale skoro na ne zabudnú.

      Úkazy a dianie na  zemi si všímame veľmi málo. Je jedno, či by sme spomenuli niektoré také, ktoré sa už prejavili, alebo sa aktuálne dejú, či prípadne znejú ako prorocké varovanie.  Apoštol Pavel napr. vyslovil o príznakoch konca sveta aj takéto slová a nesie tak „kožu na trh“ pred zrakom všetkých generácií, nielen svojho žiaka Timotea: „Toto však vedz,

že v posledných časoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržnliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší, ako Boha“. (2 Tim 3, 1-4)
       

      Dožiť sa konca vekov na zemi (oproti možnosti byť s Pánom v nebi) nebude teda „žiadna výhra“, i keď sa  nám na „druhý breh“ nechce ísť. Sú však aj výnimky, ako to napísal sám ap.Pavol:“Túžim už umrieť a byť s Kristom a to by bolo iste oveľa lepšie“. Kresťania – a my sa iste nimi cítime byť, predsa však prijímajú nie ľudské, ale Ježišovo videnie a vyznávame: „Odiaľ príde, súdiť živých i mŕtvych“. Teda Sudca je On a nie my. On súdil svet, súdi a bude súdiť.  

     Tak ako upozornenie na Noacha a jeho dobu a zánik starého sveta v udalosti potopy, je mnohým príliš vzdialený, mnohých neoslovujú ani ďalšie príklady. Obraz pracujúcich na poli. Tak ako posmievači za Noacha nič nezbadali, tak si ľudia nevšímajú, ak je niekto dnes  vzatý z nášho poľa, chotára, zboru, z “mlyna“, či iného pracoviska. Zdá sa nám, že všetkých stretol v podstate rovnaký údel! Na dôkaz toho sa uvádza fakt, že „všetci tam musíme.“…Mnohí uvažujú a hovoria o človeku len ako o tele a bilogickom materiály, ktorý bol uložený do zeme. Aby nebola ani tá zem až taká studená, hovorí sa o „náručí matky zeme“,  len aby nemuseli pripustiť, že je tu aj  „náručie nebeského Otca“ , či dokonca aj ríša mlčania, šeol, hádes, ríša mŕtvych, alebo akokoľvek to tajomné a neviditeľné nazveme, či pomenujeme.

      Zrozumieľnejší a o niečo viac „zobúdzajúcejší“ pri  pomyslení na  večnosť a príchod Ježiša ako Sudcu je – obraz zlodeja. Pán Ježiš hovorí o vlamačovi, ktorý prichádza „v noci“.  My pravda sme dnes aj tu o čosi „ďalej“. Veľké krádeže sa dejú v dnešnej dobe rovnako aj vo dne.  Ak napr. ešte veľká lúpež minulého storočia – výmena peňazí a ožobráčenie mlionov ľudí v ľudovodemokratickom Československu v r.1952 sa udiala cez noc,  súčasné korupčné a privatizačné, (niektoré ľudia ich nazvali „prichmatizačné“) škandály sa dejú pokojne aj vo dne. 

     Pán Ježiš vyslovuje napomenutie k pripravenosti a bdelosti na základe  tej tendencie, že človek ktorý bdie, ktorý dáva pozor a snaží sa byť vždy pripravený na prekvapenie, napokon aj tak dosiahne stav únavy. Ako vodič auta, ktorého na dlhej ceste neraz zachytí mikrospánok, ktorý je pre jeho život a budúcnosť vysoko rizikový. Aj v podobenstve o desiatich pannách sa spomína, že:  „všetky“ napokon pri čakaní na ženícha zaspali. A predsa: niektoré boli pripravené a rozumné a iné nepripravené a nerozumné. Aj tu Ženích prišiel „nečakane“, ale pripravensť na príchod sa družičkám oplatila…Tak ako zlodej príde obyčajne prekvapujúco a nečakane, tak príde nečakane aj Pán! Nevieme teda ani my ani dňa, ani hodiny, kedy príde náš Pán, ktorý dokáže svoju moc a schopnosť súdiť. Predsa však môžeme byť pripravení. Pripravení na osobné zavolanie v smrti, pripravený na druhý „veľký tresk“, spojený s koncom tohto sveta, lebo: čo sa prežilo, je blízke zániku…

     Pripravenosť  tých, čo veria v Ježišove slová o tom, komu všetko patrí a bude aj všetko patriť, kto teda bude mať posledné slovo a kto už dnes „má kľúče smrti a podsvetia“(Zjav.1,18),  ale aj moc „nové činiť všetko“ (Zjav.21,5) – má sa prejaviť v novej poslušnosti. V novej, silnej dôvere v jeho milosť. V očakavání v radosti, ktorá bude  nie umenšená – ale rozhojnená! Veď príde Ten, čo „zotrie slzy z každej tváre“, kto odníme: smútok, plač, bolesť, lebo prvotné veci sa pominú! (Zjav.21)

      Jemu dôverujme aj my, milí bratia a sestry! Jeho prijímajme ako Pána  a Sudcu! Lebo On síce prísne súdi, ale aj svoju spravodlivosť nám privlastňuje!  On vopred zaplatil za všetky naše dlhy lásky svojím svätým životom, keď sa obetoval za nás a naše hriechy na dreve kríža.

Ak Jeho slovo a sviatosti prijímame, sme určite dobre pripravení, či bdieme a či spíme, i vtedy, keď usilovne hľadáme posvätnosť života a konáme skutky, ktoré Kristus Pán ocení: „Správne a dobre, verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána“. Amen.

                               2. adventná nedeľa – Sobotište a Rovensko 2010 –  Ľ.Batka st.