Zdravá a krásna cirkev

Zdravá a krásna cirkev

„Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.“ Rim. 15,1

Každý kresťan túži po krásnej cirkvi. Pohľad na život v ECAV a vzájomné vzťahy v nej mnohých bolí, zarmucuje a desí. Do cirkvi je vnášaný nepokoj. Nová Zmluva prirovnáva cirkev ku Kristovej neveste, ktorá je krásna a bez poškvrny. V čom spočíva krása cirkvi? Jednu z charakteristík krásnej cirkvi nachádzame u apoštola Pavla v liste Rímskym. Krásna cirkev je zdravá cirkev – plná dobroty, naplnená všetkým poznaním a schopná navzájom sa napomínať. Je žalostné, že sme sa ako cirkev dostali do štádia, keď mediálne plátky sa nám stali merítkom a na veci sa nepozeráme nie len s nadhľadom, ale stratili sme aj prirodzený pohľad.


Plná dobroty. Dobrotu zažívame tam, kde je láska. V cirkvi máme cítiť a zažívať lásku, lebo Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom, píše apoštol Ján (1J 4,16). Aká je láska, to vidíme na príklade Pána Ježiša Krista: …trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nezratúva zlo, neraduje sa z neprávosti ale sa raduje z pravdy, všetko znáša, za všetkých okolností verí, dúfa a vytrvá (1K 13,4-7).


 Naplnená všetkým poznaním. Zdravá cirkev je podobná stromu, ktorý má hlboké korene, vďaka ktorým prežije i obdobie sucha. Zdravú cirkev tvoria ľudia, ktorí usilovne skúmajú a študujú Božie slovo a ním riadia svoj život. Bez poznania a štúdia Písma je naša viera v ohrození. Stráca hĺbku a postupne nadobúda črty formalizmu a poverčivosti.


Schopná navzájom sa napomínať. V zdravej cirkvi sú zdravé vzťahy. Cirkev netvoria anjeli, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí podliehajú rôznym slabostiam a omylom. Na ceste viery sa potkýname a niekedy i padáme. A preto je dobré, ak nás niekto zachytí, či pomôže vstať. Schopnosť napomenúť druhého s láskou a schopnosť prijať napomenutie a neuraziť sa, patrí ku kresťanskej dospelosti. Písmo sväté nám pripomína: Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa pobádali k láske a dobrým skutkom (Žid 10,24). Ale my miesto toho, aby sme ako cirkev využili čas milosti a ľudí volali brat a sestra, vzájomne sa preklíname. Nedokážeme opúšťať lukratívne miesta a pokračovať v službe do ktorej nás Boh volá a tak radšej brojíme. Kde sú potom Kristove slová: ,,Poď a nasleduj ma?” Zdravá a krásna cirkev je tam, kde sú pekné vzťahy.

Nielenže sme sa stali otrokmi mamony, ale pokračujeme ďalej. Sme za hranicami nenávisti, osočovania, udávania, rozvrátenia cirkvi. To, čo jediné ostáva je: MODLIŤ SA nie len za našu cirkev, ale za ľudí, ktorí túto cirkev tvoria… My nie sme cirkev – my cirkev tvoríme!
Musíme a smieme sa modliť za nás, za seba!


Nedajme sa zastrašovať, nepovoľujme v našich zboroch. Radšej sa pýtajme, hľadajme odpovede na otázky a tiež dávajme otázky, aby sme odpovede nachádzali. Nech nám je výstrahou to, že sa môžeme nadchnúť pre vec, za ktorú bojujeme, že začneme valcovať alebo zneužívať iných ľudí, pretože sa tak veľmi sústredíme na svoje ciele. Dokonca aj Boh sa môže stať iba našim prostriedkom na dosiahnutie cieľa, a nie Ten, komu slúžime. Aktivisti majú niekedy problém rozoznať skutočné Božie volanie od vlastného silného nutkania niečo spraviť.

Podstatou viery nie je len navrátiť sa k reformačným zásadám, to hlavné je dennodenne tieto reformačné zásady hľadať a uplatňovať vo svojom živote. Nie totiž všetci, ktorí sa oháňajú reformáciou, Lutherom, Kristovým evanjeliom, Božou milosťou sú skutočné aj evanjelickí veriaci.

Mnohí sa pýtajú: čo sa deje s Kristovou cirkvou? Odpoveď znie: Nič!! Len sa plní Kristovo evanjelium: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.” (J 15, 1-3).

Máme cirkev ako dar, nezničme si ju my-vlastní!

Pokoj Vám!!

10 Komentáre k “Zdravá a krásna cirkev

  1. Miroslav

    cirkev ECAV je v troskách, je v totálnom duchovnom úpadku a nepoznám na Slovensku inú cirkev kde by bolo také odpadnutie od Boha.

    Je to až katastrofa, že to takto ďaleko došlo, veľa študovaných, ale málo ľudí vedených Svätým Duchom, a málo tých ktorí poznajú svojho Boha.

    Učiť by sme sa mali už od tohto 15 ročného chlapca, svedectvá obrátenych v cirkvi ECAV neexistujú, či je ich žalostne málo, aj to tak vyzerá !!!!!!!!!

    Alexander Troška, Dubnica nad Váhom
    Svedectvo
    Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána.
    Začal by som tým, čo predchádzalo môjmu obráteniu. Mal som 15 rokov, keď sa obrátil, ako prvý z rodiny, môj starší brat Stano. Rodičia často riešili, kam sa to dostal a čo to vlastne je, ale mne to bolo jedno. Žil som si vo svojom svete. Vo svete počítačových hier, partie a piatkových diskoték. Brat mi často hovorieval o Kristovi a ja som nič nenamietal. Vždy mi to bolo akosi jedno. Aj keď mi hovoril, že sa musím obrátiť, znova som si žil svoj život. Na 16-ty rok môjho života nikdy nezabudnem. Práve v tomto veku sa udiali najväčšie zmeny. Brat mi kázal čoraz viac a viac, ale ja som sa stále nechcel zmeniť. Po čase som začal rozmýšľať nad mojím životom. Rozmýšľal som, aký je zmysel môjho života, čo chcem v živote dosiahnuť, ako to bude, keď skončím s partiou a pod. Počas polročného rozmýšľania a hľadania „niečoho“ v mojom živote som zistil, že som zvnútra úplne prázdny. Mal som dieru v srdci, ktorú som chcel niečim zaplniť. Skúšal som to s lepšou partiou, alkoholom, väčšími žúrkami a pod. Nič z toho nepomáhalo. Bolo to všetko len také chvíľkové a po čase som opäť cítil tú prázdnotu. Dnes viem, že sa naplňoval v mojom živote verš z Izaiáša 55,11: „Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ A to sa presne dialo. Kázanie Božieho slova skrze môjho brata vypôsobilo to, že ma Duch Boží usviedčal o mojich hriechoch a ukazoval mi, že sa dá žiť život, o ktorom snívam. Čoraz viac som premýšľal nad Bohom a nad svojím životom. Skúšal som všeličo v tomto svete k tomu, aby ma to urobilo šťastným a naplneným, ale nič nepomáhalo. Práve naopak, bol som na tom ešte horšie. Pár mesiacov pred mojím obrátením som už vedel, že jediný, kto mi zaplní to prázdne miesto v srdci je Ježiš. Vedel som, že je jedinou cestou, pravdou a životom, ale nedokázal som sa vzdať môjho života, aký som žil. Pred pár dňami som dostal zjavenie o tom, čo diabol robil v mojom živote: 2. list Korinťanom 4,4: „… u ktorých boh tohoto sveta oslepil zmysly, zmysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.“ Vedel som, že Ježiš by ma spravil skutočne šťastným, ale nedokázal som sa odtrhnúť od tohto sveta. Pamätám si, ako som niekde vo vnútri túžil po Kristovi, ale diabol to okamžite zmazal tým, ako by sa na to pozerali ostatní, čo by si o mne mysleli a o čo všetko by som prišiel. Presne toto je diablova taktika u mladých ľudí. Snaží sa ukázať o čo prichádzame, keď žijeme s Kristom, čo všetko sa dá užívať v tomto svete, ale to všetko je lož. Diabol chce nalákať, hlavne mladých ľudí, na niečo „dobré a príjemné“ v tomto svete, aby nás mal pre seba. Snaží sa nám ukázať nejaké sladké ovocie, do ktorého keď zahryznete, zistíte, že vo vnútri je hnilé. Uvediem príklad, ako nás diabol chce vrátiť do sveta a chytiť nás tam. Je to ako s drogami (nikdy som nedrogoval). Naj¬prv, keď si dáte nejakú malú drogu, zdá sa vám byť dobrá. Je z nej zábava a pod. Po istom čase vám už tá droga nebude stačiť a prejdete na silnejšiu drogu. Nakoniec zistíte, že ste závislí a stane sa z vás nula. Aká obrovská milosť je nám daná od Boha, ktorý dáva život. Späť k môjmu svedectvu. Diabol oslepil moje zmysly a nebol by som sa obrátil, keby sa ma Boh tak veľmi nedotkol. Začalo to tým, že sa brat zasnúbil s Terezkou. Terezka (dnes už bratova manželka) mi kázala a povzbudzovala ma.
    Už vtedy, v stave snúbenectva, spolupracovala s bratom ako tím. Pozvali ma na konferenciu. Diabol na mňa útočil zlými pocitmi a dokonca aj chorobou, len aby som sa na konferenciu nedostal. Keď som oznámil bratovi, že pôjdem, odpovedal mi, že sobota je môj veľký deň. Pamätám si, ako ma to vystrašilo. Dnes viem, že to bol diabol, ktorý tušil, že sa mu už odpočítavajú posledné hodiny, kedy nado mnou panuje.Ježiša Krista som prijal ako svojho Pána a Spasiteľa v sobotu 17.4.2010 na rannom zhromaždení a hneď v ten istý deň som sa dal pokrstiť. Rimanom 8,37: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval.“
    Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož.
    Pamätám si, ako som cez večerné zhromaždenie odbehol na záchod, a tam som vymazal všetky zlé obrázky, pesničky a videá z môjho mobilu. 2. list Korintským 5,17: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ Povedal som si, že sa už nikdy nechcem vrátiť k tomu odpornému životu, aký som žil. V sobotu 17.4.2010 som odchádzal z domu ako hriešny, nespravodliví a vnútri prázdny človek a večer som sa vracal ako nový, šťastný, ale hlavne s Bohom zmierený človek. Týmto by som chcel poďakovať manželom Troškovcom, za ich vytrvalé modlitby a za to, že ma správnym spôsobom dotlačili ku Kristovi. Teraz mám 17 rokov a týmto svedectvom chcem povzbudiť hlavne mladých ľudí k tomu, aby odmietali diablove plány pritiahnuť si vás do sveta, pretože tam nič dobré nečaká. Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož a nezabudnite, že „…ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete“ (1 Ján 4,4). Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána. Aká obrovská odmena čaká tých, ktorí sa nepripodobňujú tomuto svetu, ale vyznávajú, že Ježiš je Pán. Hoci to nie je vždy ľahké a svet dáva tlaky, hlavne od kamarátov. Keď som sa obrátil a povedal som to mojej partii, určite si viete predstaviť, že neboli príliš šťastní. Neskákali od radosti, že som spoznal Krista a začal som podľa neho žiť. Práve naopak. Okamžite sa rozšírili reči, do akej sekty som sa to dostal a nech sa hneď vrátim k tomu, aký som bol. No ja zabúdam na minulosť a ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi (Filipským 3,14). Preto aj my, žeňme sa za spravodlivosťou a pravdou, ktorú nájdeme v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Rimanom 8,38-39: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“

  2. lubo batka st

    Najskôr malá oprava: Uvedený text nie je verš 1, ale 14!
    “My nie sme cirkev, my cirkev tvoríme” – ?,- Je to naopak: my sme cirkev a cirkev tvorí D.SV.

    ad/ “Cirkev ECAV je v troskách…atď”. – “Nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán….” (1 K 4, 5)

  3. Miroslav

    Ja nesúdim, ja konštatujem to čo vidím, Na súd je tu Pán, nie ja.

    Ježiš povedal , že príde pre cirkev svätú , čistú, pripravenú, nie spiacu a nepripravenú.

    Som ale nadšený aspoň z niečoho, lebo vidím napĺňanie proroctiev, a Bohužiaľ , najviac je to viditeľné na protestantskej cirkvi v celom svete, zvlášť v tej západnej, ale aj tej na Slovensku , veriaci sa strácajú a odpadnutie je veľké, v ECAV je to možno tak 60 %-né za posledných 20 rokov a dokonale sa napĺňa toto Božie proroctvo :

    „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie [apostasia], a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia…“ (2Tes 2,3)

    Boh skrze Pavla tu hovorí niečo o odpadnutí, a nemožno si to nevšímať, lebo to by sme sa už museli klamať, Naozaj žijeme pred antikristovskej dobe. To jediné ma teší, že žijeme na konci Božích dejín spásy, ale neteší ma vôbec to , čo v cirkvách a zvlášť v tých tradičných vidím.

    Nezáujem, neveru, vlažnosť ……………………. namiesto nadšenia , zapálenosti a odovzdanému životu BOHU, ktorý prichádza !!!!

    Vždy ale hovorím, nikto nie je tak mŕtvy, aby znova neožil, lebo doba jeho milosti ešte stále trvá, aj keď je za 5 minúť dvanásť.

    Miroslav Kucek

  4. lubo batka st

    ad/ konštatujem čo vidím…

    Videnie a konštatovanie Ezechielovo je pre nás zaujímavé:” ..Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola okolo nich. Bolo ich veľmi mnoho v údolí. A boli veľmi suché. I riekol mi: Človeče, môžu ožiť tieto kosti? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! A riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Hospodinovo! -…..Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete…” – a poznáte, že ja som Hospodin.”
    Ez 37, 1-14
    Videnie človeka je v duchovnej oblasti krátkozraké, preto platí: Pane, Ty to vieš – a preto , ako aj píšete, doba milosti ešte stále trvá…(Kyrie elejson!)

    1. mathos

      Veru tak brat Ľubo. Aj dnes sú takí ľudia, čo sebavedome tvrdia a určujú, čo môže Ježiš činiť a čo už činiť nemôže. Toto sa v dejinách opakovalo a opakuje dodnes. Aj dnes sú takí, čo sebavedome tvrdia, to alebo tamto patrilo do 1. storočia alebo do doby apoštolov. Možno je mnoho vyhlásení, kde človek je schopný sám určovať čo Boh môže a čo už dnes konať nemôže. Akoby zabudol na to, čo môže Boh spraviť s kameňmi ako hovoril Ján Krstiteľ, alebo so suchými kosťami. Urobíme si vlastné vyhlásenia, vlastné zákony, aby sme znemožnili pôsobeniu moci Ducha Svätého, lebo sám Ježiš je cez svojho Ducha prítomný v cirkvi. Odvolávame sa na tú starú históriu, že voľakedy to bolo ináč, predkovia žili krajšie a teraz sa bratia nepoznajú. Nech Pán odníme tie ružové okuliare, a nech nám vrazí osteň do srdca, aby sme pochopili, že za to môže naša vina dedičného hriechu. Nehľadajme vinníka, nenamýšľajme si, že my sme tí dobrí a všetko vôkol je zlé, pozerajme na seba. Pred oči sa nám dáva poznanie, po ktorom by sme mali bažiť. Stále sa nám pred oči predkladá moc Kristova, ale my radšej hovoríme: nezacláňaj, nezavadzaj Kriste, chceme vidieť to zlé, čo činia iní. Aj napriek všetkému čo vidíme, o čom počujeme, aj napriek všetkým zlým vplyvom z okolia nechcime stratiť zo zreteľa Pána Boha a Jeho svätú vôľu, ktorú chceme uskutočňovať aj v našom živote. Rozosieva sa strach. Strach ľudí, ktorí nemajú dostatočné poznanie. Nemajme strach, ktorý ovláda. Nedajme sa ním viesť. Stále je východisko. Reformácia a jej všeobecné kňazstvo nám dáva priestor, aby sme to zmenili, zlepšili, ochotne prispeli svojimi darmi. Nemrhajme darmi Božími. Robme pokánie. Vráťme sa na správnu cestu spravodlivosti a dobrorečenia. Majme silu a odvahu, napriek svojej frustrácii a svojmu ublíženiu, aby sme dokázali bolesť prekonať žehnaním. Nechajte Kristovho Ducha konať svoje dielo…

  5. Je to tak, ale samé sa to nespraví, zatiaľ vidím veľa suchých a veľa vlažných, a nič nenasvedčuje tomu, že by sa toto malo zmeniť, pokles a úpadok pokračuje.

    Boh na tejto zemi nič nerobí bez ľudí !!!!!

    Ezechielové proroctvo sa skôr týka národa Izrael, Ten ožije.

  6. lubo batka st

    1. “Preto nič nesúďte predčasne, dokiľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha” – pripomína aj ap.Pavel v 1 Korintským
    4, 5.

    2. “On učininil Veľký voz i Oriona, Plejády i súhvezdia južnej oblohy. Veľké, až nevyspytateľné veci činí i bezpočetné divy” (!) – svedčí Jób ( 9, 9 – 10) a preto smieme dúfať v Jeho milosť .

    3. O Božích zaľúbeniach apoštol hovorí:” “Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela; ani dietkami nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí čo sú z Izáka, menovať sa budú tvojím potomstvom. To znamená: nie dietky podľa tela sú dietkami Božími, ale dietky podľa zasúbenia sú počítané za potomstvo Abrahámovo”. / Rím 9, 6 – 8/.
    Pokoj Vám!

  7. Musíme si ale hovoriť pravdu, a rovnako všetkým ľudom, nie sa utešovať zo suchosti a vlažnosti a nič s tým nerobiť, veď v Zjavení Jána je jasne napísané o Laodicejskej cirkvi ako skončí ” Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. ” ZJ 3 / 16

    Je potrebné o tomto hovoriť , je potrebné to meniť, ako v cirkvi, tak v osobnom živote , lebo keď príde Pán bude už neskoro niečo s tým robiť !!!!!

    Ezechiel prorokuje jasne o budúcnosti Izraela, nie o cirkvi Kristovej, ktorá žije, lebo má Ducha Božieho.

    Ezechiel 37 / 11 Povedal mi: „Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: ‚Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.‘ 12 Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. 13 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“

    Rim 11/ 25 Nechcem totiž, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo — aby ste neboli múdri sami pre seba —, že časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov 26 a takto bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba. 27 A toto bude moja zmluva pre nich, keď odstránim ich hriechy. 28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale podľa vyvolenia sú milovaní kvôli otcom.

    Ezechiel 37:12
    Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud.

    Zachariáš 8:7
    Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, zachránim svoj ľud z východnej zeme i zo zeme na západ slnca. A dovediem ich, a budú bývať prostred Jeruzalema a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom v pravde a v spravodlivosti.

    Je to jasné, Boh chystá niečo veľké v Izraeli so svojim ľudom, veľké sa už deje, ale ešte niečo väčšie príde. SKORO !!!!

    Sláva patrí Bohu – lebo on riadi zem a všetko čo je na nej, on hýbe národmi a on rozhoduje komu sa dá poznať !!!!!!!

  8. lubo batka st

    Som presvedčený, že apoštol Pavel hovoril nie svoje, ale Pánove slovo, keď napísal:
    ” Nie dietky podľa tela sú dietkami Božími, ale dietkypodľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo Abrahámovho”. ( R 9, 8)

    Prorok Ezechiel tiež zvestoval Božie slovo- napomenutia i zasľúbeia. Oboje platí nielen pre starý Izrael podľa tela, ale aj nový Izrael, čiže cirkev.
    Podobne aj ostatní proroci. Ke’d napr. prorok Micheáš povedal: ” Ale Ty, Betlehem Efrata hoi si najmenší medzi júdskymi čeľaďami, z teba mi výjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli” ( Mich 5,1- 2 a nasl.) – má na mysli nielen Izrael podľa tela, ale aj Dcuha- ergo cirkev.

    Aj napr. Mária, matka Ježišova spieva po zvestovaní budúceho narodenia Ježiša svoj chválospev: Velebí moja duša Pána…” zaujal sa Izraela, svojho služobnáka, pamätlivý milosrdenstva, ako povedal naším otcom, Abrahámovi a jeho potomsvu naveky”- neoslavoval Boha iba za spásu Židov, ale celého sveta. – Ježiš sa nielen narodil, ale aj “z mŕtvych vstal”- pre všetkých: židov aj pohanov.

    Napokon je to sám vzkriesený Kristus, ktorý hovorí: “…všetko sa musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a žalmoch. Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma”. – Čiže aj Ezechuel prorokuje nielen o Izraeli podľa tela a krvi, ale aj o cirkvi. Tak to cirkev chápala vždy a tomu verí aj dnes.
    Pokoj Vám!

  9. Samozrejme, že dnešní veriaci v Pána Ježiša Krista sa radia do duchovného Abrahámovho pokolenia, skrze vieru sme sa stali Abrahámovými synmi, som ale presvedčený o tom, že Ezechiel ktorý píše o suchých kostiach nepíše o duchovnom Izraeli, ale o fyzickom, Ten Izrael v realite vidíme od roku 1948 , odvtedy sa datuje vznik štátu, štátu ktorý dávno zanikol a ľud tej krajiny bol rozptýlený po celom svete a už desiatky rokov sa vracajú Židia domov z celého sveta, Boh má svoj plán s Izraelom, tak ako má aj plán so svojou cirkvou.

    Je napísané totiž, že milosť Božia sa navracia k Izraelu dňom naplnenia počtu pohanov, teda kresťanov z pohanských národov. Boh nezanevrel na svoj izraelský ľud.
    A celý Izrael bude zachránený,

    Židovský národ bez zeme je nemysliteľný. Je to jediný národ, ktorý je neoddeliteľne spojený s konkrétnym kúskom zeme. Boh im pomohol kananejskú zem dobyť a keď sa na nich hneval, zo zeme ich vyháňal, no vždy ich znovu a znovu do tejto zeme navracal. Toto sa udialo aj v priebehu 20. storočia, kedy Pán zhromaždil svoj ľud zo všetkých kútov sveta a zo všetkých národov, ba ešte stále zhromažďuje.

    Otázka znie : so zrodením cirkvi a jej pôsobením na zemi stratil Izrael ako národ svoj význam
    ?. Jednoznačne musíme odpovedať, že nestratil. Písmo hovorí o dvojakých synoch Abrahámových, pričom do jednej kategórie patria tí, ktorí sú jeho prirodzení potomkovia, a do druhej zasa tí, ktorí sa stali Abrahámovými synmi skrze vieru. „A teda vedzte, že tí, ktorí sú z viery, sú synmi Abrahámovými.“ (Gal 3,7) Ešte zrozumiteľnejšie o tom hovorí apoštol Pavol v epištole Rimanom, keď prirovnáva pohanov k planej olive, ktorá bola vštepená do pravej. Upozorňuje, že Izrael ako pravá oliva sa nakoniec obráti a zmieri so svojím Bohom. „Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy!“ (Rim 11,24) „Lebo ak je ich zavrhnutie zmierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!“ (Rim 11,15) Je teda zrejmé, že Boh s Izraelom ako národom neskončil.

    Prajem pekný deň, ste jeden z mála, ktorý je aktívny na týchto stránkach, predstavujem si to ale inak. Predstavujem si väčší záujem ľudí, ale aj to veľa napovedá o tom, že protestanská cirkev je v úpadku, tak to asi musí byť, je to síce smutné, ale je to tak.

Komentovať