Martin Rázus: Adventná

Martin Rázus: Adventná

Keď stíchli polia, zmĺkli šíre luhy
a miesto tepla mráz už sadá tuhý,
Ty ideš, Kriste, medzi ľud svoj biedny,
s potechou ideš, skromnučký a striedmy.
Pohladiť ideš utrápených čelo,
rozjasniť všade, kde je neveselo,
dať chudým chleba, bezradným zas rady,
vyrovnať hnevy, uchlácholiť zvady,
siroty zdvihnúť, podopierať vdovy,
nemocných liečiť presvätými slovy…
Ó, večný Kráľu, zraky vierou svietia,
vstúp medzi nás – hľa, vrúcne čakáme Ťa,
nie s hosannou, len s tichým, vďačným slovom,
chceme čuť zvesť tú o živote novom!
Pohliadni na nás, popraj z lásky časti,
zvlášť chorým našim ťažké na boľasti!
A žehnaj bratom, sestrám v diaľnom svete,
pre sľub svoj, pre to slovo Tvoje sväté –
chráň ich od žiaľu, uchráň od úrazu!
Nedopusť na nás, ľud svoj, trest a skazu,
vyrovnaj hnevy, lásky popraj očiam,
nech chystáme sa svedčne ku Vianociam,
jak dietky Tvoje, v nich je stála viera,
jak ovečky, čo chcú zrieť na pastiera!
Daj prežiť noc, daj vítať slnka východ,
daj slávne svätiť, Pane, ten Tvoj príchod,
keď stíchli polia, zmĺkli luhy-sady,
Ty poteš stárež, osviež život mladý,
nech zjasní duše svetla Tvojho prameň
a oslávi Ťa, Kriste, ľud Tvoj! Amen.

Komentovať